Akcia Komárno

10.8.2019

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Vladimír Oravec, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jana Lukačovičová, Vladimír Trajlínek, Viera Gubiová, Jozef Baránek, Peter Julíny, Ivan Kubiš, Igor Matkovčík, Daniel Kováč, Pavol Vrábel a Ján Ščibravý

Ako hostia: Marián Modrovský, Roman Miklošík, Andrej Babulík, Silvia Bejdová, Kamila Julínyová a Igor Buc

Ďalšia akcia z kalendára MKCK s názvom Komárom, Komárno sa uskutočnila v sobotu 10.8.2019 s trasou Kolárovo – Zemianska Olča – Okánikovo – Veľké Kosihy – Malé Kosihy – Zlatná na Ostrove – Nová Stráž – Komárom – Komárno – Lándor – Kava – Hamušad – Kolárovo.

Úvodom treba povedať, že počasie v deň akcie prekonalo všetky predpovede, teplota postupne vystúpila až na 36°C a bolo takmer jasno, takže celkom výnimočne sme uvítali slabý južný vietor, ktorý pocitovú teplotu ako tak znižoval. Napriek týmto trópom sa v mieste zrazu, ktorým bolo parkovisko pred Supermarketom Coop Jednota v Kolárove o 9:30 zišlo 20 cyklistov a cyklistiek, odhodlaných popasovať sa tento krát ani nie tak so samotnou rovinatou trasou bez horských prémií ako s počasím. Žiaľ, v peletóne chýbala garantka Anka Kučerová, ktorá pre zažívacie ťažkosti musela zostať doma (pokazený melón nekontrolovateľne opúšťal jej zažívací trakt vrchom i spodom), a tak jej funkciu musel prebrať garant zastupujúci, čo malo za následok absenciu informácií kultúrno-pamiatkového charakteru, ktoré mala pripravené. Čo už, robíme tradičné štartovacie foto a vyrážame na trasu.

Hneď za Kolárovom sa opravuje prvý z dnešných troch defektov, Janko však zvláda opravu celkom rýchlo, a tak zdržanie nie je veľké. Prvý cca 20 km úsek do Zemianskej Olče prechádza „územím nikoho“, tu je však našťastie otvorená krčma, v ktorej dopĺňame tekutiny. Nasledujú Veľké Kosihy, kde opravujem defekt pre zmenu zase ja, s pomocou Paľa Vrábla to však tiež netrvá dlho. V Malých Kosihách sa od nás odpájajú cestári, ktorí sa rozhodli pre asfaltku do Komárna, kde sa neskôr stretneme.

My ostatní, prichádzame na hrádzu Dunaja, kde sa po dobre zjazdnej štrkovej ceste vydávame tiež smerom na Komárno. Prvých pár km je zjavne pripravených na asfaltovanie, takže na budúce to už bude možno bez prachu. Štrková cesta si pred Komárnom vyberá svoju daň v podobe defektu na Peťovom bicykli, pričom prestávku vynútenú opravou niektorí využívajú na omočenie otlakov v Dunaji.

Pri príchode do Komárna nás nepríjemne prekvapila uzavretá cesta po hrádzi z dôvodu výstavby nového cestného mosta, ktorú musíme obchádzať, čo je dnes už štvrté ale našťastie posledné zdržanie. Po návrate na plánovanú trasu prechádzame okolo lodeníc v Komárne, ktoré žiaľ žijú už len zo zašlej slávy, aj keď nejaké tie lode sa tam ešte robia.

K mostu cez Dunaj v Komárne prichádzame s časovým sklzom oproti plánu, máme však tento krát šťastie s výberom reštaurácie Neptún pod mostom, kde sme vybavili obednú prestávku celkom rýchlo.

Po obede prechádzame cez most do Komáromu, kde máme naplánovanú prehliadku pevnosti Monoštor, ktorá bola súčasťou obranného systému mesta Komárno. Smola, odchádzame s dlhým nosom, je tam práve zraz amerických áut, a tak sa prehliadka nekoná.

Nič sa nedá robiť, vraciame sa späť do Komárna, kde si ako bolestné doprajeme zmrzlinu Geovana a pivko, resp. kofolu vo Viking pube. Posilnení pokračujeme pešou zónou k asi najfotogenickejšiemu miestu trasy, ktorým je Nádvorie Európy s viac ako štyrmi desiatkami budov, postavených v mierke jedna ku jednej, ktoré reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre temer všetky európske štáty a z ktorého spoločná foto rozhodne nesmie chýbať. Zrejme čaro miesta spôsobilo, že časť peletónu skočila do fontány, čo sa našťastie zaobišlo bez hroziacej pokuty.

Z pešej zóny prichádzame k pevnosti v Komárne. Poslednú prehliadku o 16:00 žiaľ už nestíhame, takže prechádzame len okolo pevnosti k sútoku Váhu s Dunajom a ďalej k mostu cez Váh smerom na Lándor. V obci Kava máme poslednú prestávku na doplnenie tekutín, po ktorej z miestnej krčmy neplánovanie pokračujeme cez Hliník na pôvodne plánovanú cyklotrasu, pričom asfaltka sa postupne mení z poľnej cesty na čoraz užší chodník zarastený burinou, po ktorom posledný traktor prešiel hádam za Márie Terézie, takže jeho prejazd mal miestami dobrodružný charakter.

Posledný úsek trasy do Kolárova viedol po celkom slušnej asfaltovej ceste s minimom áut. V Kolárove sa ešte krátko zastavujeme pri známom vodnom mlyne, odkiaľ je to už len na skok do cieľa, kde je akcia oficiálne ukončená.

Ako zastupujúci garant ďakujem všetkým za účasť. Virtuálnu zlatú medailu udeľujem Ivanovi Kubišovi, ktorý z Hlohovca do Kolárova i späť dobicykloval, pričom najazdil celkom cca 230 km. V tomto teple veľmi slušný výkon.

Záverom ešte štatistické údaje:

– dĺžka trasy:                             86 km

– celkové prevýšenie:              127 m

Juraj Poláček