Akcia Báhoň – Malé Karpaty

4.7.2020

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Julíny, K. Julínyová, J. Baránek, I. Kubiš, J. Benedikovič, D. Surovčík, J. Golier, I. Buc, J. Lukačovičová, Ľ. a E. Kraicoví, J. Ščibravý, J. Nádaský, P. Vrábeľ a R. Miklošík,

Ako hostia: M. Modrovský.

Trasa: Báhoň – Budmerice – Doľany – sedlo pod Veterlínom – Smolenice – Majdán – Sklená Huta – Červený Kameň – Píla – Budmerice – Báhoň

Ide o oblasť malých Karpát, ktorá je mnohým členom a priaznivcom MKCK TT známa, ale našli sa v tento deň aj takí, ktorí niektoré miesta videli prvýkrát a to som rada J

Stretlo sa nás pred 9 hodinou na parkovisku pri železničnej stanici v Báhoni 15 cyklistov a cyklistiek, počkali sme na vláčik od TT, urobili prvé štartovacie foto a vyrazili smer obec Jarná.

V Jarnej začína Jablonecký náučno poznávací chodník, ktorý vybudovala obec Jablonec. Chodník je dokonca súčasťou Svätojakubskej cesty („Vydať sa po stopách Svätého Jakuba je jedným z najkrajších spôsobov, ako spoznať Slovensko. Trasa Svätojakubskej púte na Slovensku začína v Košiciach a pokračuje v smere východ – západ do Bratislavy. Ďalej je možné pokračovať až do mesta Santiago de Compostela v španielskej Galícii“). Ale vráťme sa k chodníku, ten vedie popri potoku Gidra z obce Jarná cez Jablonec do Budmeríc a využívajú ho nielen cyklisti ale aj peší. Bol teplý letný deň, už v Budmericiach sme pocítili smäd, a tak dávame prvú občerstvovaciu zastávku. Pivko alebo kofolka a chvíľka posedenia pred ďalšou cestou padnú vhod.

Po občerstvení nasleduje pár nezáživných km (ešte aj s protivetrom) po ceste do obce Doľany. Aj keď stúpame pomaličky už od Báhoňa, až tu začína prvé citeľné stúpanie na staré známe Zabité. Opäť chvíľka oddychu, počkáme sa, zopár foto a pokračujeme ešte pár metov v stúpaní a potom už len krásny zjazd po asfalte až na parkovisko pri Olšovskom mlyne. Tu sa rozlúčime s Benem (pre neodkladné povinnosti sa vracia domov), odbáčame z asfaltky a po chvíli lesnou cestou (zvážnicou) prídeme až k horárni Polámané. Ešte pred horárňou však zistíme, že Jožko Baránek ma vážny problém s plášťom. Chlapci mu síce poskytli prvú pomoc, ale bicykel bol schopný len dojazdu domov. Jožko sa s nami rozlúčil a my sme pokračovali opäť v stúpaní na sedlo pod Veterlínom. Odtiaľ sme peknou lesnou cestou s krásnymi výhľadmi prešli okolo Vlčiarne až na Smolenický zámok. Pozreli sme si nádvorie a keďže smäd bol silnejší dlho sme sa nezdržali. Na štadióne pod zámkom sme sa občerstvili a nabrali silu pred ďalším stúpaním, ktoré nás ešte čakalo. Čas totiž rýchlo ubiehal… Prešli sme obcou Smolenice smerom na Lošonec a Majdán. Tu sme však nemohli obísť miestne pohostinstvo Kuriatko, ktoré ma milo prekvapilo svojou útulnosťou a čistotou a príjemným personálom. Tak opäť pivko, kávička a bez dlhého zdržiavania začíname pomaličky ale isto stúpať smerom na Rybáreň a Sklenú Hutu. Nezabudli sme si urobiť foto pri povestnom smreku ako aj vodnej nádrži Parina (V roku 1848, na počesť korunovácie cisára Františka Jozefa I., tu dal vysadiť gróf Móric Pálffy dva solitéry smreka). Po dlhšom stúpaní po kamenistom lesnom cyklochodníku prichádzame k Sklenej Hute (na informačných tabuliach sa čo to dočítame o histórii Sklenej Huty a huncokároch). Po chvíľke oddychu nás čaká predposledné stúpanie na Zabité. A odtiaľ už len krásny zjazd do obce Doľany, kde si to zvrtneme na cestu popod vinohrady, ktorá nás dovedie do Častej. Tú len prebehneme a opäť šliapeme posledné výživné výškové metre (zopár ich bude ešte po ceste do Báhoňa, ale sú zanedbateľné). Nedá nám „nenakúknúť“ na nádvorie hradu Červený Kameň. Zopár fotiek a pokračujeme ďalej. Opäť parádnym zjazdom po ceste prídeme do obce Píla, kde v miestnom pohostinci doplníme tekutiny. Čaká nás už len zopár kilometrov. Do Budmeríc ideme cez Lindavský les, ktorý nás dovedie k Budmerickému kaštieľu, posledný kultúrny skvost v tento deň. Zo všetkých troch na nás dnes dýchala história rodiny Pálffyovcov. A už len posledných 6 km do Báhoňa.

Nakoľko som mala malé okrúhliny (dve 5-ky) dovolila som si všetkých pozvať na pohár vínka, pivka a domácej fazuľovice, ktorú navaril môj ex Robo, a nechýbal aj koláčik od mojej dcérky Dášky. Tu nás už čakal aj Jožko Baránek, ktorý dofrčal z Cífera a Janko Ščibravy, ktorý si trasu trošku upravil podľa seba.

Myslím, že sa všetci cítili fajn a to je hlavné. Nejde len o cyklistiku, okrúhliny, ale aj o priateľstvá, kamarátstva, ktoré som v klube našla a za to som MKCK TT moc vďačná.

Štatistické údaje:

  • 85 km
  • 1180 výškových metrov

Jana Lukačovičová