Akcia Cyklopotulky po Záhorí

Zo Šaštína na Moravu a späť „alebo letné cyklopotulky po Záhorí“

V sobotu 12.9.2020 sa uskutočnila cyklotúra Záhorím v náhradnom termíne

Trasa: Štart od – Šaštín žel.st.– Stráže n/Myjavou – Smolinské – Gbely – Adamov (vtáčia rozhľadňa) – chodník po hrádzi Moravy- Kopčany (kostolík svätej Margity Antiochijskej) – nový cyklomost cez Moravu (Novák a Partners) – Mikučice archeopark – späť nový cyklomost– Holíč zámok – Búdkovianske rybníky – Petrova ves – Stráže n/Myjavou –

cieľ Šaštín žel. st. (cca 71 km/ nastúpané cca 625 m).

 Ráno sa stretávame v Šaštíne na žel. stanici podľa plánu cca o 10:25 hod. Je nás spolu 8. (5 x MKCK, 3 x hostia ) – Igor Naništa, Vlado Trajlinek, Jozef Nádaský, Roman Miklošík, Vierka Gubiová, Marián Kupčík, Drahoš Janus, Peter Kyseľ.

Počasie je príjemné od rána slnečné. Odhodlanie „popasovať“ sa s trasou a neznámym terénom je značné. Tradičné štartovné foto a ideme na TO. Okolo baziliky tentokrát len „prefrčíme“ a smerujeme cez Stráže na Gbely. Terén je mierne zvlnený a stúpania sú príjemne tiahle. Cestu lemujú obsypané jablone ktoré už čoskoro poputujú k „spotrebiteľom“. Prví zberači už plnia vrecia s jablkami. Za Gbelmi sa „vnárame“ do príjemného tieňa lesa. Nový asfaltový povrch cyklochodníka nás dovedie až k Adamovovským štrkoviskám. Tu si v plážovom bufete doprajeme jedno „orosené“.

Štrkoviská sú významnou ornitologickou lokalitou. Z drevenej rozhľadne -Adamovskej vtáčej „hledzírňe“ je pekný výhľad na krajinu.

Od jazera sa chodníkom dostávame na hrádzu rieky Morava do Adamovského prístavu. Reklama pri vstupe informuje turistov o možnej plavbe po rieke. Postupujeme ďalej cyklochodníkom hore prúdom rieky k novému cyklomostu. “ V rámci projektu bola vybudovaná 143 metrov dlhá lávka, na ktorú nadväzujú chodníky pre peších a cyklistov. Na českej strane sa vybudoval cyklochodník spájajúci Slovanské hradisko v Mikulčiciach s existujúcou sieťou lesných ciest vedúcich k lávke.“ zdroj: nový cyklomostSR- Morava.

Za mostom už na Moravskej strane sa lesnými chodníkmi dostávame o chvíľu do Archeoparku v Mikulčiciach.

Po krátkej prehliadke rozsiahleho areálu s pekne upravenými chodníkmi si doprajeme v tieni stromov ďalšie „orosené“ občerstvenie. Padne vhod lebo slniečko začína slušne pripekať. Opäť jedno foto na pamiatku a „frčíme“ späť chodníkom na cyklomost. Odtiaľ pokračuje „C“ ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej pri Kopčanoch.

Obdivujeme stavbu, fotíme, čítame a dozvedáme sa nové info o histórii tohoto významného miesta. Ide o jeden z najstarších zachovaných kostolov na Slovensku a radí sa medzi významné pamiatky (po)veľkomoravskej architektúry. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúžil ako pútnická kaplnka. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Obnova kostolíka stále nie je ukončená, zvažuje sa aj omietnutie exteriéru. V roku 2019 bola vybudovaná lávka ponad rieku Moravu, ktorá umožní prepojenie Mikulčického areálu s Kopčanmi.

Po zastávke pokračujeme „C“ chodníkom smerom k Holíčskemu zámku. Prichádzame „odzadu“ k tejto dominante Holíča. „Zámok vznikol na moravsko-uhorskom pohraničí ako hraničná pevnosť.  Datuje sa, že už v 11. storočí na tomto území stál ako drevený vodný nížinný hrad. V roku 1241 začali Arpádovci stavať nový kamenný hrad. Keďbol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, približne v roku 1315, na tomto mieste bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác. Vystriedalo sa tu mnoho významných panovníkov. Za vlády F.Š.Lotrinského sa vybudovala celá nová baroková časť mesta so širokou ústrednou ulicou, ktorá tvorila reprezentačný prístup k zámku.

Pôvodne renesančná protiturecká pevnosť bola prestavaná na trojkrídlový barokový zámok slúžiaci ako reprezentačné letné sídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov.

V tom čase bol aj pevnostný areál zmenený na veľkolepý park. Okolo zámku po obvode vonkajšieho obranného systému sa rozprestierajú hospodárske budovy.

V 14. storočí bol vybudovaný  podzemný systém hradných chodieb. Tie sa rozbiehajú na všetky strany a dnes prepájajú len zámok s hospodárskymi budovami. Niektoré chodby sú dokonca prístupné pre verejnosť.

V roku 1799 mal zámok až takmer sto miestností. Z interiéru zámku sú dnes využívané len priestory Mestského múzea a galérie, ktoré sú zrekonštruované a sprístupnené širokej verejnosti. Zrekonštruovaná je i jedna z hospodárskych budov tzv. depozit, kde vznikli krásne priestory Zámockej vinárne. V súčasnosti je zrekonštruovaná ďalšia hospodárska v areáli zámku, ktorá slúži na spoločensko – kultúrne účely. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické danosti boli v roku 1970 príčinou vyhlásenia Holíčskeho zámku Národnou kultúrnou pamiatkou.“

Pri zámockom rybníku práve prebiehajú farmárske trhy. Doprajeme si turistický obed pri stánku s cigánskymi pečienkami kofolou a kávou. Po doplnení kalórií smerujeme do centra Holíča. Miernym stúpaním sa okolo kostola na kopci dostávame k unikátnej stavbe v Holíči –  Pravoslávnemu chrámu.

Myšlienka získať vlastné bohoslužobné priestory alebo postaviť chrám bola u pravoslávnych veriacich živá už po ich presťahovaní do Holíča v roku 1996, kedy sem prišlo niekoľko rodín reoptantov z Ukrajiny. Spočiatku sa bohoslužby vykonávali v byte u jednej rodiny. Potom im rímskokatolícka obec občasne poskytla chrám Božského srdca a nakoniec dlhodobo bezplatne zapožičala Floriánsku kaplnku na cintoríne.

Nasadíme si rúška a vykonáme krátku prehliadku interiéru chrámu. Opäť jedno foto a „prášime“ ďalej smerom okolo polí do blízkeho lesíka.

Objavujeme veterný mlyn. Je to technická pamiatka, kamenná trojpodlažná stavba na pôdoryse kruhu z 80. rokov 19. storočia. Ide údajne o jediný zachovaný historický veterný mlyn na Slovensku. Vybudoval ho stolársky majster pôvodom z Jevíčka František Sláma. Využíval sa do roku 1926. V roku 1970 prešiel obnovou. Mlyn má kamenné neomietané fasády, ukončený je kupolovitou strechou. Okolo záhradkárskej osady smerujeme poľnými chodníkmi k lokalite Búdkovianske rybníky.

Namiesto rybníkov objavujeme starý majer a osadu ukrytú v tieni statných topoľov. Svižným „výšľapom“ od majera cez šíre „družstevné“ lány sa dostávame na hlavnú cestu z Holíča do Petrovej Vsi. Tu si v miestnej reštike doprajeme občerstvenie pred kopcami ktoré nás čakajú na ceste do Šaštína. Čakalo nás ešte cca 8 km kopcovitého terénu. Z diaľky sa už črtajú veže baziliky. Šliapneme ešte rezko do pedálov aby sme stihli odchod vlaku o 17:44 h.

Blízko baziliky sedembolestnej Panny Márie sa krátko lúčime s partiou ktorá prišla autami. Pekný deň ukončujeme krátkym posedením v Albatrose  na žel. stanici v Trnave. Kto prišiel na dnešný výlet Záhorím musel byť spokojný. Nielen s počasím ale aj s množstvom zaujímavostí ktoré bol možné navštíviť po trase. Zároveň sa chcem poďakovať všetkým za krásnu účasť na akcii. Osobitne tiež Vladovi Trajlinkovi za navigáciu po trase. Už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné stretnutia na akciách klubu MKCK.

S pozdravom Igor Naništa