Akcia Turistika v Oravských Beskydách

24.9. – 27.9.2020

Babia hora (1723m.n.m.) ležiaca na slovensko-poľskej hranici, ktorú Poliaci nazývajú aj Diablak pre jej občasné diabolské vrtochy, bola ku nám veľmi prívetivá, neposlala na nás ani kvapku vody, akurát vo vrcholovej časti fúkal silnejší vietor. Škoda, že neboli impozantné výhľady, ktoré hora sľubuje, hustá hmla nám to nedovolila.

Ale začnem od začiatku. Vo štvrtok poobede sme ako prvá posádka auta po ceste v Oravskej Polhore zobrali Jula a prevzali chatu Živa, kúsok od Slanej vody, preslávenej v 19.storočí ako Podhorské kúpele a slanými prameňmi, odkiaľ sa získavala soľ odparovaním, mala aj ochrannú známku a používala sa na liečenie kožných, ženských a žalúdočných chorôb. Slanú vodu preslávil aj P. O. Hviezdoslav, kde napísal Hájnikovu ženu a strávil tam kus svojho života.

Po nasťahovaní našich batožín do chaty sme sa hneď rozbehli do lesa na hríby, za necelé 3.hod. sme nazbierali plný kôš a tašku dubákov, modrákov a michaliek. V podvečer dorazil na chatu Tóno aj s demižónom dobrého burčiaku a chutnou tlačenkou, večer o deviatej tretia posádka z PY. Burčiak veľmi chutil, hríby sme pokrájali do sušičky, pohoda a dobrá nálada sa dala tiež krájať.

Ráno nás potešilo takmer ideálne počasie, už o 7:30 sme začali šľapať po žltej značke náučným chodníkom tzv. Hviezdoslavovou alejou dolinou Bystrá. Čakala nás náročná túra s prevýšením  1000m. Krátko sme sa zastavili pri Hviezdoslavovej hájovni, expozícia bola ešte zatvorená, tak som výprave zarecitoval kúsok z básne Krvavé sonety od nášho básnika.

Trasa viedla najskôr mierne po lesnej ceste, potom to bolo čoraz strmšie až k hornej hranici lesa. Cez pásmo kosodreviny sme na obed dosiahli vrchol Babej hory. Stojí tam kamenný stĺp z roku 1867, postavený na počesť 70.výročia výstupu arcikniežaťa Jozefa Habsburského a je tam umiestnená pamätná tabuľa Jánovi Pavlovi II. ktorý tam vystúpil niekoľkokrát.

Zostúpili sme po červenej a zelenej značke chodníka (hranica slovensko-poľská) na západ na vrchol Malej Babej hory (1515m.n.m.), opustíme modrú značku a po červenej značke sme sa vrátili naspäť do Slanej vody, kilometer pred ňou trochu spŕchlo. Po ceste sme znovu niečo nazbierali, najedli sme sa čučoriedok, ktorých bolo neúrekom.

Večer kopec srandy a zábavy, vonku pršalo a tak sme rozhodnutie kam zajtra nechali na ráno.

Ráno pršalo do desiatej hod, potom sa ukázalo slniečko, rozhodli sme sa ísť do Oravíc a bolo to dobré rozhodnutie. Prešli sme si krásnu tiesňavu Juráňovej doliny za 3 hodiny, potom kúpanie vo vonkajšom horúcom bazéne v termálnej vode a večer na chate tradičná atmosféra – spomienky na turistiku, plánovanie ďalších akcií či srandičky zo seba a druhých.

Nedeľa ráno, pekné počasie rozhodlo jednoznačne pre výstup na druhý najvyšší vrch Oravských Beskýd – Pilsko (1557 m.n.m.). Tento kopec nosím už pár rokov v hlave, keď chodíme v zime bežkovať na Oravu, tak tie bežecké trasy vedú okolo Pilska, ktoré sme tak poznali iba z diaľky. A dnes sa naň vyškriabeme. Chatu ráno odovzdáme domácemu, zbalíme veci a vyrazíme autami na poľsko-slovenskú hranicu do sedla Hliny (810m.n.m.). Odtiaľ spoločnou hraničnou modročervenou značkou najskôr príjemným stúpaním lesom, nájdu sa aj hríby, neskôr je už terén strmší a strmší, na obed dosiahneme vrchol trochu v hmle.

Druhý vrchol pre mňa pripravil Ľuboš, keď z ruksaku vytiahol utajenú plechovku piva čím mi zachránil život, za čo mu budem vďačný do konca života, bol som dosť dehydrovaný, mal som málo vody. Na vrchole je kríž a kamenný obradný stôl, pri ktorom sa konávajú sväté omše.

Pri zostupe z Pilska sme znovu naplnili naše žalúdky čučoriedkami a tašky hríbmi, ktoré sme si pri autách podelili, rozlúčili sme sa a odfrčali domov.

Vydarená turistika, dobré počasie a správna partia, budeme ešte dlho spomínať, ďakujem všetkým za príjemnú spoločnosť a zážitky.

Akcie sa zúčastnili: manželia Juraj a Božka Golieroví, Fero Martinus, Vlado Naď, Julo Hronský, Ľubo Rosa, Maroš Modrovský, Tóno Gieci, Jožo Nádaský

a Paľo Herceg.