Akcia Potulky okolím Plaveckého Podhradia

28.12.2021

Akcie sa zúčastnili: J. Golier, Ľ. a E. Kraicoví, P. Rapant, M. Babišík, L. Bačová, M. Čičmanová s manželom Carlosom a M. Modrovský.

Naše potulky po Malých Karpatoch sa po dvoch mesiacoch opäť zamerali na prieskum ich západnej (Záhorskej) strany. Nie, že by sme tu ešte neboli, ale okolie malej dedinky Plavecké Podhradie má svojim návštevníkom vždy čo ponúknuť. Okrem miestneho hradu, či starého keltského hradiska na Pohanskej, je tu aj množstvo skál, skalných dolín, všelijakých dier a jaskýň. No, to predsa stojí za trochu toho turistického úsilia.

Na prebádanie tohto územia sa  podujalo 9 turistov(-tiek). Stretávame sa v Plaveckom Podhradí krátko po pol deviatej na parkovisku pred Hostincom pod Bubnom. Je pod mrakom, našťastie neprší, ani nesneží. Asi trojcentimetrový poprašok zafarbil krajinu dobiela, ale ten nám pri chôdzi veľké problémy robiť nebude.

Z parkoviska sa skratkou popri cintoríne dostávame na modrú značku, ktorá vedie priamo na hrad. Cesta v lese naberá už prudší spád, čo evidentne poznačilo stabilitu našich krokov. Zastavujeme sa a nasadzujeme si mačky. Stabilita sa o hodne zlepšila.

Takto už v pohode sa dostávame až na hrad. Popri prieskume jeho nádvorí sa od Paľa dozvedáme, že hrad bol vystavaný hneď po mongolskom vpáde do Uhorska, kde v sústave spolu s Korlátkou, Ostrým Kameňom a Brančom slúžil ako strážny hrad.  Neskôr, v 16. storočí tu fungovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. Teraz sa snažia nadšenci hradné múry zakonzervovať, aby sa zachoval ešte pre ďalšie generácie.

Nachádzame tu malú klenbovú miestnosť v závetrí a ako je už našou tradíciou, na rad prichádza občerstvenie od každého pre každého. Nakoniec na rad prichádzajú aj Carlosove mini cigary. Ochutnali ich aj najzarytejší nefajčiari. Darmo – Záhorie má svoju moc…

Z hradu sa presúvame na ďalšiu kultúrno historickú atrakciu tohto kraja – na keltské hradisko na vrchole Pohanskej. Pokračujeme po modrej značke smer sedlo Báborská. Prichádzame k pekne upravenej studničke s čistou vodou. No dnes vyhráva teplý čaj z našich termosiek.

Kúsok za studničkou odbočujeme zo značky doprava a chodníčkom si to šírujeme na vrchol Pohanskej. Snehu nie je veľa, takže môžeme v pohode pozorovať okolie. Je tu plno vyvrátených stromov, asi tu nedávno riadil silný víchor. Začínajú sa nám objavovať náznaky dolných valov hradiska.

Prichádzame k uzavretej jaskyni. Nakukneme do nej len cez dierku. Od Paľa sa dozvedáme: je dlhá 90 metrov a hlboká 25 metrov. Boli tu nájdené nálezy z obdobia halštatu.

Prítomnosť ďalšieho valu nám naznačuje, že sa pomaly blížime k vrcholu kopca a zároveň aj hradiska. Veľa tu toho už nezostalo. Cestička popri majestátnych stromoch nás dovedie na malú čistinku, z ktorej za pekného počasia býva výhľad na okolitú krajinu. Dnes to šťastie nemáme.

Popri malom občerstvení sa od Paľa dozvedáme, že sa nachádzame na keltskom opevnenom sídlisku z neskorej doby bronzovej. V 1. a 2. storočí pred n. l., tu Kelti, vybudovali najväčšie hradisko v dejinách Slovenska. Šlo vlastne o opevnené keltské mesto, tzv. oppidum. Toto oppidum bolo väčšie ako celá stredoveká Bratislava a predstavovalo významné mocenské stredisko vtedajšieho sveta.

Všetko však už zavial čas a my sa pomaly poberáme späť dolu na modrú značku. Dlho na nej však neostávame a asi po sto metroch z nej odbočujeme na lesnú zvážnicu, ktorá nás dovedie k zrúcanine Kláštora pod Pohanskou.

Zo zaniknutého kláštora sa zachovali už len zvyšky obvodových múrov. Jeho význam ešte nie je prebádaný. V súčasnosti sú zvyšky objektu neudržiavané a vydané napospas postupnému zániku. Škoda. Ako nemí svedkovia tu zostali početné exempláre viac než storočných stromov. Ale tie si svoje tajomstvo nechajú pre seba.

Pomaly sa lúčime s lokalitou Pohanská. Nádherná a veľmi fotogenická lúka nás sprevádza späť na kraj dediny. Tu sa lúčime s Carlosom a Mirkou. Klíma riadne odlišná od jeho domovskej (karibskej) a nové, ešte nevychodené boty si vyžiadali svoju daň. Idú k Paľovmu autu, budú nás tam čakať.

My ostatní pokračujeme po lúke k ústiu Kráľovej doliny. Tú si necháme na inokedy. Pokračujeme ďalej. Asi po päťsto metroch prichádzame ku skalnatému masívu Červenica. Ten je plný všelijakých skalných útvarov, dier, previsov… Je to riadne do kopca.

Dievčence nás zostanú čakať na ceste a my piati chlapi sa vydávame preskúmať bližšie tento prírodný klenot. Okolitá načervenená hornina dokazuje, že názov Červenica je namieste. Traja z nás sa rozhodneme aj pre riskantný manéver vyšplhať sa asi 5 m hore po skale do veľkého skalného okna. Odtiaľ pozorujeme túto nádheru z iného pohľadu. Je neuveriteľné, čo všetko môžu naše malé hory ponúknuť. Teraz však opatrne ešte zísť dolu na pevnú zem. Všetko dobre dopadlo, vrátili sme sa celí späť k našim dievčatám.

Pokračujeme ďalej po žltej značke smer Roštún. No tak ďaleko až nemierime, po miernom stúpaní na malom sedielku odbočujeme zo žltej značky doprava, cestička po malom hrebeni nás asi po sto metroch dovedie ku krásnemu prírodnému divadlu plnému skál, skalných ihiel a iných pozoruhodných výtvorov. Všetko to to tróni nad Čertovou dolinou, do ktorej máme aj čiastočné výhľady.

Dalo by sa to tu obdivovať donekonečna, len radosť nám kazí vietor, ktorý sa tu riadne rozfúkal. Dofotíme a rýchlo sa poberáme hrebeňom pomaly dolu. Prichádzame k ústiu Čertovej doliny. Tú si opäť necháme až na inokedy.

Míňame ešte posledné zásoby občerstvenia. Vyzúvame mačky a vydávame sa cestičkou cez lúky na posledný úsek trasy späť do Plaveckého Podhradia ku našim autám. Pri nich nás čakajú Mirka s Carlosom.  Hlásia, že baterka Paľovho auta nezvládla spotrebu energie pri spustení kúrenia auta.

To tajomné  Záhorie v tom malo určite nejaký svoj podiel.  Našťastie susedné auto malo štartovacie káble a Paľove auto onedlho naskočilo.

Všetko dobre dopadlo a my sa spokojní vraciame späť do svojich domovov.

Pozerám, že trochu som sa rozpísal viac než zvyčajne, ale samotná trasa a zážitky na nej si to určite zaslúžili.

Do veľmi skorého videnia zase niekde na trase. Že by opäť v Malých Karpatoch?…

Ľuboš Kraic

Parametre trasy: 13 km ; prevýšenie 730 m.