Akcia Cez štyri sedlá v Gutensteinských Alpách

18.8.2022

Krátko po tom ako sme minulý rok cyklisticky pokorili tri horské sedlá v Hochschwabskych Alpách, dostal som mailom od osnovateľa tejto rakúskej driny – Jančiho – ďalšiu ponuku. Bol to cykloprechod v Gutensteinských Alpách, ale tentoraz cez štyri horské sedlá.

Výzva ako hrom dostala reálnu podobu tento rok. Opäť v auguste, opäť ako lastminute – kvôli počasiu. Deň D, ktorý sme stanovili na 18. augusta, však vyhovoval len mne, Milke a Jančimu. Ostatní potenciálni dobrodruhovia pre rodinné, pracovné a iné záležitosti sa museli tejto ponuky vzdať.

Tak tentoraz posádka len jedného auta krátko po šiestej hodine vyráža z Trnavy smer Rakúsky Pottenstein. Do cieľa prichádzame okolo pol deviatej. Zaparkujeme pri miestnych tenisových kurtoch a onedlho sa vydávame na trasu.

Z dediny nás vyvádza okresná L138, momentálne takmer bez premávky. Počasie je parádne, teplota okolo 25°C, tak si v pohode užívame bicyklovanie. Ja osobne milujem tento spôsob spoznávania Rakúska – parádne cesty, pekná krajina a celková atmosféra vyžarujúca pokoj. No teraz to trochu zatienil náš postcovidový stav. Už pri prvom stúpaní obaja s Jančim cítime, že sa nám ťažšie lapá po dychu, ale nedáme sa.

Onedlho zdolávame prvé sedlo – Hals Pass vo výške 662 m. Je tu len uzavretá ochranárska chata Schneerosenhaus. Tak sa aspoň vydýchame a pomaly sa spúšťame dolu.

Prichádzame do Pernitzu. Mestečko je pokojné, ľudia si tu užívajú krásne letné dopoludnie. Zastavíme sa pri Café Sand, na terase si objednáme kávičku a jedno orosené a na chvíľku sa pridáme k domácim.

Ďalej pokračujeme smerom na Gutenstein. Je to po rovine, takže zatiaľ v pohode. V dedine odbočíme doprava a popri prítoku rieky Piesting začíname smerovať ku druhému sedlu. Zo začiatku je to vcelku mierne, ale za osadou Weiser končí všetka sranda. Stúpanie sa pohybuje medzi 8 – 10%. Osobne som rád, že Janči je na tom kondične rovnako ako ja a tak spoločne fučíme na jednej vlnovej dĺžke. No  a div sa svete – je tu druhé sedlo – Haselrast.

Sme vo výške 778 m. Je tu len lavička a kríž s nápisom o bojoch počas druhej svetovej vojny. Po krátkom odpočinku a rozdýchaní sa spúšťame sa dolu do doliny. Asi po troch kilometroch sa blížime ku krásnemu fotogenickému Gasthofu Furtner.  Jednomyseľne sa zastavujeme, veď od raňajok je už dlhá doba a treba dobiť aj naše vnútorné baterky. K tomu nám významne prispeje ponúknutý Wiener Schnitzel a polotmavý Gösser.

Po dobrom obede pokračujeme v trase ďalej v klesaní až do Rohr im Gebirge. Padáme až do Nösteru. Tu sa naša trasa začína otáčať a my sa pomaly začíname vracať späť do Pottensteinu. Ale máme pred sebou ešte vyše 50 km a v ceste nám stoja ešte dve horské sedlá. No a teraz (ako bonus) ešte jedno malé dvojkilometrové stúpanie na známy motorkársky Penzión Kalte Kuchl.

Cesta k nemu nám veľa síl nezoberie. Zastavujeme sa tu len na krátko, lebo je tu motorkársky celkom rušno. Penzión je veľmi fotogenický, takže jedno foto a ideme ďalej.

Celých jedenásť kilometrov si užívame zjazd popri potoku Halbach plný krásnych prírodných scenérií.

Pri osade Hölle odbočujeme doprava a popri potoku Gütenbach smerujeme k tretiemu sedlu našej etapy. Teplota už aj tu atakuje tridsiatku. Posledné dva kilometre opäť zápasíme sami so sebou, lebo stúpanie sa opäť priostruje. Ale naše odhodlanie opäť víťazí. Unavení, ale šťastní prichádzame na sedlo Kleinzell (719 m). Sadneme si na lavičku a odpočívame. Okrem dúškov vody nám síl dodáva aj krásna okolitá príroda.

Odpočinok končí a my opäť pokračujeme.  Osemkilometrový zjazd ukončujeme v dedine Ramsau. Treba doplniť tekutiny. Našťastie miestny Gasthof zur Brücklmühle je otvorený a my ládujeme do seba tekutiny jedna radosť. Berieme vodu aj do zásoby a poďho v ústrety ku štvrtému sedlu.

Čaká nás na 4 kilometroch 210 výškových metrov. Samozrejme síl nie je už nazvyš a preto je tempo už citeľne pomalšie. Opäť posledné kilometre sú strmšie, ale nás príjemne prekvapí krásna otvorená scenéria roztrúsených gazdovstiev a romantických výhľadov.

Sme hore na štvrtom sedle vo výške 691 m. Unavení je slabé slovo, ale ten pocit radosti sa nedá opísať. Ani dlho neodpočívame a spúšťame sa dolu. Čaká nás zjazd popri gazdovstvách do Kaumbergu a následne cyklocestou popri riečke Triesting rovinatý záver našej trasy, do cieľa do Pottensteinu.

Tesne v cieli sme ešte ošľahaní nepríjemným antukovým prachom, ktorý rozvírila krátka, ale veľmi silná veterná smršť, čo sa tu práve prehnala. Máme čo robiť, aby nám neodfúklo bicykle.

Oprášime sa, naložíme bicykle a nasadáme na cestu domov. Dnes sme síce zistili, že ešte nie sme kondične úplne fit, ale naše odhodlanie a radosť z bicyklovania opäť zvíťazili.

No ale môže dôjsť ďalší Jančiho mail k budúcemu roku. Čo keď tam bude sediel päť?…

Kraic