Cyklovýlet Malorka 18.10. až 25.10.2023
Na akcii sa okrem iných zúčastnili: D. Fáziková, M. Farkašovská, I. Matkovčík, Ľ. a E. Kraicoví, M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom, D. a S. Lenčoví.
Cyklistiky po Stredomorí nikdy nie je dosť, tak prijať pozvanie cestovky Avanti-Tours sa na jeseň tohto roka rozhodlo cez šesťdesiat vyznávačov tejto relaxačnej športovej aktivity. Naša (horeuvedená) desať členná skupina bola toho neoddeliteľnou súčasťou. Chodili sme síce komorne, vo vlastnej réžii, čo nám umožnilo v pohode si užívať výlety po malorskej krajine, no sem-tam sa naše cesty skrížili aj s hlavnými skupinami.
Na Malorku sme leteli z Viedne. Po prílete do hlavného mesta Palma nás transfer priviezol do letoviska Platja de Muro, konkrétne do hotela Rei del Mediterrani. Tu sme si pomerne vo vysokom štandarde (ako sa na 4* hotel patrí) užívali celých sedem krásnych dní.
Bicykle nám k našej spokojnosti perfektne pripravila a servisovala spoločnosť Na Cesty. Trasy sme mali pripravené, takže stačilo len nasadnúť a spoznávať tento (hlavne pre “cesťákov“) cyklistický raj.
My sme sa orientovali hlavne na bočné asfaltové cestičky okolo miestnych haciend. No chceli sme spoznať aj dva hlavné ťahúne tejto oblasti. Miesta, kde chodia trénovať aj špičkoví profesionáli: maják Formentor a jeden z najkrajších cyklozjazdov v Európe, Sa Calobra. Ale poďme po poriadku…
Streda 18.10.2023 – príchod na Malorku
Večer využijeme ponuku spoločnosti Na Cesty na nočnú prehliadku starého historického centra Alcúdie. Do 5 kilometrov vzdialenej Alcúdie nás dopravujú postupne malé autobusy. Začíname prechádzkou po starom mestskom opevnení, no a promenáda po večerných uličkách starého historického centra má osobité čaro. Na malom námestí (ešte plnom ľudí) sa zastavíme, usadíme a pri dobrom aperole, sangrii… si užívame túto večernú pohodu.
Štvrtok 19.10.2023 Trasa: Kúpanie v Cala Sant Vicenc
Od hotela sa vydávame na sever. Stará, pokojná asfaltka nás popri jazere Lago Esperanza privedie do rušného Platja de Alcúdia. To rýchlo opustíme. Asi tri kilometre ideme po cykloceste popri mori, no o chvíľu sa už kocháme na pokojných cestičkách miestnym vidiekom. Pozorujeme už spomínané haciendy, pri nich pasienky – skrátka pokojný svet vidiečanov.
Prekrižujeme hlavnú GR221 a smerujeme k prvému, nášmu cieľu – slávnemu plážovému letovisku Cala Sant Vicenc. Zakotvíme v malej romantickej zátoke. Je tu krásna piesková pláž lemovaná strmými vysokými skaliskami. Voda je parádna, slniečko svieti – tak poďho do vody… pardon – najprv nejaká káva, sangria, resp. orosené a potom kúpať. Poradie musí byť!
Z letoviska sa vraciame opäť po vidieckych cestách. Teraz smerujeme opäť do starej Alcúdie. Zastavíme sa v historickom centre na malom námestí, kde pri ochutnávaní miestnych špecialít doplňujeme stratené kalórie.
Ďalej pokračujeme popri letovisku Mal Pas. Sú to všetko prázdninové rezidencie, ktoré ponúkajú ubytovanie pre plážových dovolenkujúcich. Malebná cestička popri mori nás privádza k stúpaniu na pustovňu Victória. Dalo to trochu zabrať, ale miesto bolo veľmi romantické s peknými výhľadmi na mys Formentor a záliv Puerto Pollenca. Dominuje tu kostol, kde v 15. storočí pustovníčili starí karmelitáni. Teraz je to oddychové kultúrno-turistické miesto.
Vraciame sa naspäť. Do Port Alcúdie sa teraz dostávame cez štvrť Bonaire, kde môžeme obdivovať rezidencie tých majetnejších. Skrátka – „čo by sme si kúpili, keby sme sa lepšie učili.“
Záverečné tri kilometre ideme po rušnej Carretere d Arta lemovanej obchodmi, reštauráciami a inými podobnými zariadeniami. Naša cyklocesta je však od hlavnej spoľahlivo oddelená, takže do hotela prichádzame úplne v pohode.
Dĺžka trasy: 56 km s prevýšením 474 m
Piatok 20.10.2023 Trasa Formentor
Od hotela sa opäť vydávame na sever. No cyklocestou popri mori teraz putujeme až do Port Pollenca. Zastavíme sa tu krátko na malé občerstvenie, lebo ďalšia možnosť bude až na majáku Formentor.
Za mestom nás preverí prvé stúpanie na vyhliadku Coll de la Creueta do výšky 207 m. No výhľady na strmé skalné steny padajúce do mora sú úchvatné. Stojí tu aj pamätník vzdávajúci poctu Antoniovi Parietti Collovi (inžinierovi, ktorý navrhol túto cestu ).
Ďalej nás čaká asi trojkilometrový zjazd k miestnej pláži. Tú teraz vynecháme a vydávame sa na záverečný úsek k majáku. Je dlhý cez 10 km s prevýšením asi 450 m. Po ceste môžeme obdivovať divokú zátoku Cala Figuera a krásnu divotvornú kulisu skál a borovíc, ktorá nás sprevádza až ku majáku.
Kúsok pred cieľom sme fotení profesionálmi od spoločnosti Mallorca Bike Photos priamo za jazdy s krásnou panorámou majáka v pozadí. Kto má chuť, môže si foto na nete potom zakúpiť – každý sa tam nájde.
Samotný maják má výšku 22 m. Je známy ako malorský Mys Finisterre – koniec krajiny Malorky. Je to vlastne najsevernejší cíp tohto ostrova – miesto kde sa spájajú vetry – čo sme mohli pocítiť aj my. Jeho výstavba začala v roku 1857. Na tú dobu to bol impozantný výkon, kvôli členitosti krajiny a preprave materiálu. Táto akcia zmobilizovala počas šiestich rokov viac ako 200 ľudí do tej miery, že malorský biskup nariadil postaviť tam oltár, aby sa robotníci mohli zúčastniť omše pred prácou.
My si tu teraz pochutnáme na kávičke a vychutnávame si magickosť tohto miesta. Samozrejme aj naše fotoaparáty si prišli na svoje.
Pomaly sa vraciame späť. Na vyhliadke Coll de la Creueta sa niektorí ešte rozhodneme vyšliapať ku strážnej veže Albercutx. Je to jedna z mnohých opevnených veží, ktoré boli postavené v 16. a 17. storočí na ochranu proti pirátom. Ostatní nás čakajú v Port Pollenca, kde sa s nimi o chvíľu aj stretávame.
Po vidieckych cestách sa presunieme do Alcúdie. Po slabom blúdení historickým centrom sa onedlho dostávame na rušnú Carretere d Arta, ktorá nás spoľahlivo privádza k hotelu.
Dĺžka trasy: 77 km s prevýšením 1090 m
Sobota 21.10.2023 Trasa: Inca – Muro
Dnešný deň chceme preskúmať čisto vnútrozemie. Z hotela putujeme opäť na sever, ale tentokrát po Carretere d Arta do Alcúdie. Krajom mesta sa dostávame ku osadám na vidieku. Zo začiatku sa ide dobre, potom sa začína zmrákať a za osadou Pont de Can Roig dostávam defekt. Ten za pomoci kolegov rýchlo opravím. Aj počasie sa zdá, že sa vylepšuje. Ale len naoko.
Kúsok za Can Llompart sa rozprší. Schovávame sa pod košatým dubom. Chvíľu to pomáha. Ale prší už intenzívnejšie a nám nezostáva nič iné, len si obliecť pláštenky. Nemôžeme tomu uveriť: Malorka a my mokneme! Cca po pol hodine to ustáva a my môžeme nesmelo pokračovať.
No počasie sa stále vylepšuje, tak sme veselší. Zastavujeme sa v meste Campanet. Najprv pri markete, kde sa trochu osušíme, no zamierime hlavne do centra na malé námestie, kde posedíme na slniečku teraz aj pri zohrievajúcom rume. Dáme niečo aj pod zub a pokračujeme ďalej po trase.
Striedame pokojné vidiecke cestičky s prejazdami dedín a mestečiek. Na chvíľu sa zastavujeme v Selve, Llosete a v Ince. Vo všetkých prechádzame typickými úzkymi uličkami, ktoré sa spájajú na malých námestiach, alebo pri kostoloch. Nasávame tú pravú stredomorskú atmosféru.
Kúsok pred Murom máme trochu zdržanie. Milke odpadne za jazdy celá ľavá pedálová páka. Vyzerá to nečakane až hrozivo, no máme potrebné náradie a hravo zvládneme aj tento problém. V Mure sa na chvíľu zastavíme, niektorí by aj niečo pojedli. No bohužiaľ, k jedlu nie je nič. Presvedčia nás, že hlad je len prezlečený smäd.
Za Murom sa dostávame opäť na pokojné vidiecke cestičky, kde nám spoločnosť robia staré veterné mlyny. Pôsobí to tu pokojne až romanticky.
Ale to už máme len tri km do cieľa a pokojná výpadovka nás spoľahlivo privádza k nášmu hotelu.
Máme ešte trochu času nazvyš, tak niektorí využijeme na osvieženie vnútorný, resp. vonkajší hotelový bazén.
Dĺžka trasy: 77 km s prevýšením 577 m
Nedeľa 22.10.2023 Trasa: Sineu – Sa Pobla
Táto dnešná trasa je navrhnutá ako odpočinková na relax po troch prvých etapách a niektorí chceme ísť zajtra na ťažkú etapu na Sa Calobru.
Od hotela sa vydávame na juh po vcelku rušnej Ma-12-tke. Ale šoféri sú ohľaduplní a my našťastie po piatich kilometroch v Can Picafort odbočujeme z nej na pokojnejšie vidiecke cesty.
Je to tu parádne, prechádzame po pokojnej asfaltovej cykloceste popri kamenných múrikoch oddeľujúcich jednotlivé parcely. Krajina je jemne zvlnená, pripomína to tu talianske Toskánsko. Pastvou pre oči je aj pohľad na neďalekú Santa Margalidu s kostolíkom na kopci.
Onedlho sme pri ňom. Nazrieme doň. Je nedeľa, ešte je prázdny, kostolník pripravuje bohostánok na omšu. Z neďalekej terasy si užívame výhľady na tú, priam Toskánsku krajinu.
O pár ulíc je malé námestie priam pozývajúce na malé zastavenie. Dostávame chuť na taký malý rum. Veď je nedeľa. Čašník prinesie celú fľašu a poháriky. Vraj nalejte si sami, koľko budete chcieť. Vedľa v stánku smažia niečo také, ako naše šišky. K tomu rumu by to šlo. No lepšia pohodička ani nemôže byť.
Ďalej pokračujeme opäť po pokojných cestičkách do asi 10 km vzdialeného mesta Sineu. To je náš bod obratu. Odtiaľto sa budeme vracať už naspäť k hotelu. No najprv zakotvíme na námestí Placa es Fossar. Je tu plno cyklistov a občerstvovacie zariadenia. Najprv sa nejeme. Majú dobré bagety, zákusky, kávičku, pivo… No neodoláme ani my.
Potom sa presúvame za kultúrou na neďaleké námestia: Sa Placa a Placa de Sant Marc, kde tróni majestátny kostol zasvätený Panne Marii. Na priečelí námestia Plaça de Sant Marc stojí obrovská socha leva.
Dnu hrá podmanivá chorálna hudba. Okrem iného nás zaujmú sochy muža a ženy v nadživotnej veľkosti. Kostol má dosť neortodoxnú kupolu v tvare osemuholníka. Mohutná zvonica kostola patrí medzi najvyššie kostoly na Malorke.
Miestny mýtus o Sineu hovorí o es Pern del Món, v preklade „svorník sveta“, ktorý sa nachádza pod zvonicou kostola. Každý nový rok sa tu stretáva primátor a rektor, aby naolejovali skrutku, lebo ak nie, svet sa potopí.
Dosť bolo kultúry. Po preštrikovaní sa z mesta sa opäť napájame na pokojnú cestičku s malebnými výhľadmi po krajine. Prechádzame po dedine Llubí. Len naoko sledujeme miestne námestie opäť s kostolíkom (Sant Feliu). Moc sa nezdržujeme. Naším ďalším cieľom je mesto Sa Pobla. Je vzdialené necelých 10 km. Opäť pokojné cestičky nás do neho ľahko privedú.
Po spleti úzkych uličiek sa dostávame na malé námestie. Práve tu končia kvetinové predajné trhy, takže je tu trochu rámus pri upratovaní námestia. Nevadí, zastavujeme sa na potrebné občerstvenie. Tá dnešná kultúra sa musí trochu aj stroviť. Že by tomu pomohol aj aperol? Dáme si a uvidíme.
Do cieľa to už máme neďaleko, pohodová výpadovka zo včerajška nás k hotelu opäť hravo privedie.
Dĺžka trasy: 57 km s prevýšením 350 m
Pondelok 23.10.2023 – Trasa: Sa Calobra
Táto trasa tvorila (aspoň pre mňa) zlatý klinec celého malorského pobytu. Hlavne jej časť od sedla Coll dels Reis (720 m n m.) dolu k moru, do starej rybárskej osady Sa Calobra. Tento skvost vybudoval (náš známy z cesty na Formentor) inžinier Antonio Parietti v roku 1933.
Cesta začína 270° špirálovým mostom nazývaným kravatový uzol. V zjazde je 26 zákrut, niektoré z nich sú veľmi ostré a tesné. Nádherne kľukatá cesta zarezaná do skalnatého svahu je plná neskutočne úžasných výhľadov.
Prvé správy mi o nej dal kamarát Marek pred asi štyrmi rokmi. Odvtedy som hľadal možnosť, ako túto cestu absolvovať. Pred tromi rokmi výlet na Malorku znemožnila pandémia, teraz to snáď vyjde. Pondelok sa javí ako pekný slnečný deň, sme riadne odpočinutí, nič nás nebolí. Poďme na to.
Celá trasa od hotela a späť má však úctyhodných 111 km s prevýšením 2000 m. Nakoniec ideme z našej skupiny traja: ja s Igorom na cestných a Milka sa aj napriek pochybnostiam od servisákov o výdrži e-biku na takúto „porciu“ vydáva na trasu s nami. Ostatní nám popri plážovaní a nákupoch budú držať palce.
Príprava začína už raňajkami. Dali sme si palacinky s nutelou a čajom. Zobrali sme ionťaky a poďho na trasu. Máme taktiku, že po rovine budeme e-bike „šetriť“ a podporu využívať len v stúpaní, preto ja s Milkou vyrážame o niečo skôr, kvôli dostatku času. Igor vyrazí za nami asi o pol hodinu. Trasu pozná.
Od hotela sa vydávame na sever po známej ceste z prvej etapy. Pokojnými cestičkami prichádzame do Pollency. Je to pekné mesto, trochu vyvýšené na kopci. Cez spleť úzkych uličiek prichádzame do centra na malé námestie. Sú tu útulné kaviarničky, ktoré priam volajú na malé zastavenie. Ale odolávame. Máme toho ešte veľa pred sebou.
Vďaka navigácii sme o chvíľu von z mesta, napájame sa na Ma-10-tku. Cesta je pokojná, takmer bez áut. Spoločnosť nám robia prevažne len cyklisti idúci našim smerom. Po križovatku v Lluc nás čaká stúpanie dlhé 20 km s prevýšením 600 m. Ja s mojim fitnes bicyklom som v pohode. Milka šetrí, kde sa len dá. Ale cesta nám ubieha v pohode, veď okolitá príroda je už tu dolu nádherná.
Sme na križovatke Lluc. Igor sa ešte nehlási. Odbočujeme doprava k viaduktu a križovatke Els Arcs. Tu sa pripája cesta zo Sólleru. Čaká nás takmer 9 km tzv. „hupákovej“ trasy. Najprv výšku naberieme, potom ju vzápätí rýchlo stratíme. Pri viadukte nás doháňa Igor. Sme vo výške 560 m. Je tu malý bufet. Občerstvenie príde náramne vhod. Čaká nás ešte 2,5 km cesta hore na sedlo Coll dels Reis (720 m).
Zdolávame ho vcelku v pohode. Tak, teraz to príde. Čaká nás 10-kilometrový zjazd dolu k moru do Sa Calobra po tých neuveriteľných serpentínach. Po cca 500 m prejdeme tzv. kravatový uzol a začína niečo neskutočné, čo predčilo všetky naše očakávania. Práve sa nám spĺňa neuveriteľný cyklistický sen. Tá slza v oku nie je len od vetra. Ten zjazd je proste neskutočný, jeden z najkrajších v Európe a my ho práve absolvujeme.
Samozrejme opäť sme fotení spoločnosťou Mallorca Bike Photos v pozadí so serpentínami. Tí vedia, kde majú stáť. Tú fotku si určite kúpim. Asi v polovici zjazdu je malá úzka tiesňava opäť okupovaná týmito profíkmi. Tí ale fotia cyklistov stúpajúcich zdola.
Cesta ubieha rýchlo, takže onedlho sme dolu. Je to malá zátoka s malým prístavom, kde prichádzajú trajekty od Sólleru. Trochu si pofotíme a sadáme si do jednej z mnohých reštaurácií tak, aby sme videli na bicykle. V pláne mám zjesť niečo ľahké, aby som príliš nezaťažil žalúdok pred stúpaním. Ale to by som nebol ja. Pohľad na čerstvý rezeň však všetko zmenil.
Hovorím si: „Ľubo, veď máš sviatok, splnil sa ti sen, dopraj si.“ Náramne mi chutil. Ostatní boli striedmejší, ale to je ich vec.
Po obede sa ešte cez dva tunely presúvame (ale už pešo) pozdĺž divokého pobrežia k malej čarovnej pláži. Je pekné počasie, ľudia sa kúpu, no my na to teraz nemáme čas, musíme ísť ďalej.
Začíname stúpať. Je to v priemere okolo 7% až 8%. Napodiv, ide sa mi v pohode. Trochu sa potrháme, lebo každý si teraz fotí v pohode túto neuveriteľnú krajinu.
Bohužiaľ v druhej polovici stúpania dostane Milka defekt. Našťastie, tŕň je veľký, ľahko ho nájdeme, takže defekt je onedlho opravený. Bol som prekvapený neuveriteľnou solidaritou okoloidúcich. Každý chcel nejako pomôcť.
V pohode prichádzame hore na sedlo. Šnicla problémy nerobila, asi dobre „sadla“. Hore nás čaká Igor. Milka práve stratila na e-biku tretiu paličku z piatich. Vyzerá to nádejne.
Po križovatku pri Lluc sú ešte hupáky, ale odtiaľ nás čaká zaslúžený vyše 8-kilometový zjazd do Caimari. A zdá sa, že nádhera ešte nekončí. Zjazd dolu je „okorenený“ niekoľkými ostrými serpentínami privádzajúcimi našu cestu dolu do údolia. Okolie je tiež veľmi fotogenické, ale už je toho až až.
Z Caimari pokračujeme pokojnými vidieckymi cestičkami do Campanet. Tu „zakotvíme“ na malom námestí (známeho zo sobotňajšej etapy) na malé občerstvenie a zhodnotenie zážitkov..
Už to ďaleko nemáme. Po siedmich kilometroch prichádzame do Sa Pobla. Za mestom stráca Milka na e-biku štvrtú paličku na batérii. To nám už nevadí, do hotela to máme už len 6 km a je to po rovine.
Krátko po 18.-tej hodine prichádzame do cieľa. Servisákom hlásime, že aj takáto porcia kilometrov a prevýšenia sa pri „rozumnej“ jazde dá zvládnuť aj na e-biku.
Sme neuveriteľne šťastní, veď tie dnešné zážitky stáli ozaj za to!
Dĺžka trasy: 111 km s prevýšením 1957 m.
Utorok 24.10. Trasa: Betlem – Colónia de Sant Pere
Na posledný deň nášho pobytu nám zostala z našej pripravenej ponuky ešte trasa do Arta a Capdepera. Pretože merala okolo 100 km a viedla prevažne po hlavnej Ma-12-tke, tak sme ju o polovicu skrátili. Mala to byť na posledný deň len pohodička a niečo by sme si chceli z výletu na záver aj kúpiť.
Bicyklovanie po Ma-12 išlo pomerne rýchlo a boli sme radi, že po dvadsiatich kilometroch sme z nej mohli konečne odbočiť a smerovať do letoviska Beltem. Tu je už cesta pokojná, onedlho sme na mieste.
No, vyzerá to, že tu sa už sezóna skončila, Nikoho nikde, ledva sme našli malé bistro, ktoré už malo len zostatkový tovar. Na tú kávu sa ešte zmohli.
Nevadí, ideme ďalej. Vedľa to snáď bude lepšie. Presúvame sa do neďalekého letoviska Colónia de Sant Pere. Tiež to tu pomaly už končí, ale nájdeme ešte reštiku, ktorá ako-tak nasýti naše lačné jazyky. Užívame si tú pravú a pomaly aj poslednú pohodu nášho pobytu. Uvedomujeme si, že sa pomaly blíži záver našej dovolenky. Ešte rýchlo naspäť a dokúpiť posledné darčeky, veď zajtra odchádzame.
Dĺžka trasy: 60 km s prevýšením 523 m
Streda 25.10.2023 – odchod domov
Tak, nastal čas balenia, posledného fotografovania a odchodu na letisko. Skončil sa opäť jeden z tých krásnych týždňov, počas ktorých sme spoznávali nové krajiny, nových priateľov a nazhromaždili kopu nových zážitkov. Záleží len na každom, ako to všetko prežíval a vnímal.
V jednej českej piesni sa hovorí, že: „Sliby se mají plnit o vánocích“. Tento výlet potvrdil, že to môže byť kľudne aj koncom októbra.
Malorka a cyklistika – ďakujeme.
Ľuboš Kraic
