Nedeľa 21.1.2024
Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Naništa, J. a E. Antaloví, J. Golier, Ľ. Kraic, Ľ. Rosa, J. Lukačovičová, V. Trajlínek, B. Polocík a M. Babišík.
Ako hostia: I. Zálešáková, Z. Šmachová, J. a A. Dzurenkoví, B. Golierová, S. a L. Macejkoví, M. a V. Miklošovičoví, V. Galbavý, K. Roháčková, J. Vrábel, E. Zolvík, A. Hollý, V. Naď a P. Rapant.
Už uplynulo 10 rokov, čo nás navždy opustil náš kamarát Ondro Stríž. Jeho obľúbeným miestom bol pobyt v prírode, hlavne v Malých Karpatoch. Tu pod vrcholom Vysokej, kam tak rád chodieval, sú na symbolickom mieste umiestnené malé tabuľky s menami turistov, ktorí sú už teraz na svojom nekonečnom, nebeskom vandri. Svoju tabuľku tu má aj náš kamarát Ondro.
Uctiť jeho pamiatku si tento rok prišlo 26 turistov (-tiek). Stretávame sa krátko pred ôsmou hodinou na parkovisku pri Zochovej chate. Po krátkom zvítaní a štartovnom fote sa vydávame na trasu. Je slnečno, takmer bezvetrie, tak hor sa do hôr. Chýba len jedno – trochu toho snehu, ale nálada je dobrá.
Smerujeme po žltej na Čermákovu lúku. Tu ako tradične je prvá zastávka. Z batohov vyťahujeme prvé zásoby. Odtiaľ po červenej, po krásnej zvážnici pokračujeme na Hubalovú. Tu sa zastavujeme na posilnenie pred stúpaním na vrchol Vysokej. Okrem iného nám k tomu veľmi pomôže zabíjačková pochúťka od Lojzka a samozrejme aj káva od Vlada.
Ďalej pokračujeme po modrej – smer Panské uhliská. Odtiaľ už začína strmšie stúpanie na samotný vrchol Vysokej. Je síce bez snehu, ale trochu to šmýka. Mačky ešte zostávajú v batohoch. Terén sa pri trochu opatrnosti dá zvládnuť.
Onedlho sme už hore. Najprv sa zastavíme na symbolickom mieste pri tabuľkách. Ondrovi, už ako tradične zapálime na chvíľu kahanec a necháme mu tam symbolicky jedno plechovkové pivo. Na samotnom vrchole je akoby na jar. Výhľady sú dnes, hlavne na rakúsku stranu, impozantné. V diaľke je vidno celý hrebeň tzv. Viedenských Álp s dominujúcim Schneebergom. Občerstvujeme sa tu teda aj duševne.
Zjazd dolu bol vďaka vysušenému terénu vcelku v pohode, takže onedlho sme už dolu na zvážnici smerujúcej popod vrchol Vysokej na Panské uhliská. Kúsok pred uhliskami z cesty odbočujeme a chystáme sa ešte navštíviť starú trampskú útulňu – zvanú Čermáčka. Je to síce na úkor stratenej výšky, ale je tam útulne. Dokonca Vlado dnes urobil aj druhú kávu.
Trochu nás to zdržalo, ale času máme dosť. Posilnení pokračujeme ďalej ku asfaltovej ceste smerujúcej z Vývratu ma Hubalovú. Cesta je síce do kopca, ale je to v pohode. Čoskoro sme hore na Hubalovej. Z batohov míňame posledné zásoby a posilňujeme sa na posledný úsek cesty na Zošku.
Ideme teraz po asfaltke, takže cesta ubieha ako po masle. Onedlho sme v cieli. Skontrolujeme ešte Huncokársky cintorín a pomaly nastáva čas lúčenia. Niektorí to idú ešte „spláchnuť“ do Penziónu Hucokár, niektorí už smerujú domov za rodinami.
Všetci máme však jedno spoločné – strávili sme pekný deň v prírode pri spomienke na nášho kamaráta Ondra.
Ľ. Kraic