Cyklopotulky po Dolnej Morave.
Akcie sa zúčastnili: J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. a E. Kraicoví, J. Lukačovičová, I. Kubiš, V. Trajlínek, M. Babišík, M. a V. Miklošovičoví, V. Gubiová, M. Kupčík, Ľ. Šóková, D. Surovčík, manželia Domoracký, M. Farkašovská, D. Fáziková a R. Miklošík.
Hoci predpoveď počasia veštila na nedeľu 30.6.2024 teploty až do 36 °C, nás to neodradilo a pomerne početná skupina sa stretáva krátko pred deviatou hodinou na parkovisku pri Holíčskom zámku. Je trochu pod mrakom, teplota ešte znesiteľná, tak poďme na trasu.
Preštrikujeme sa Holíčom a dostávame sa na výpadovku na Hodonín. Našťastie po kilometri z nej odbočujeme na pokojnú cestičku popri Kopčianskom kanáli. Tá nás privedie na cyklocestu popri rieke Morave. Putujeme proti pomerne silnému vetru, tak sa značne potrháme. Počkáme sa na novej lávke, ktorú cez rieku Moravu postavili len nedávno.
Po spoločnom fote sa pomaly presúvame už na českú stranu. Opäť putujeme po brehu rieky Moravy, ale teraz po českej strane. Asi po troch kilometroch opúšťame toto „pobrežie“ a mierime do „vnútrozemia“. Víta nás kraj Podluží. V dedine Lužice sa zastavujeme a hľadáme niečo na osvieženie. Musíme trochu opustiť našu trasu, ale občerstvenie v reštaurácii Lidový dům bolo už potrebné a stálo za to (ďakujeme za tvoje pozvanie Janka).
Vraciame sa na trasu a hneď za dedinou nás vítajú Lužické rybníky. Je ich tu pomerne veľa a cyklocestička nás vedie priamo cez ich stred. Užívame si pohodu tohto kraja. Spoločnosť nám tu vo veľkom robia kačky a labute, ktoré si tu pekne spolunažívajú a nám robia dokonalú kulisu pre túto pohodovú jazdu.
Po prekročení okresky a železnice prichádzame k Mutěnickým rybníkom. Teraz putujeme viac-menej po lese, rybníky teraz prekračujeme naprieč ich dĺžke. Ešte sa na chvíľu zastavujeme pri chutných mirabelkách, ale to už nás vítajú Mutěnice.
Putujeme po Vinařskej ulici, ktorá nezaprie svoje pomenovanie. Všade po okolí nás tu lákajú sklípky, penzióny a iné podobné zariadenia. Keďže je už čas obeda, prijímame pozvanie reštaurácie Pod Búdama. Boli sme veľmi spokojní. Mali vonku peknú terasu a pomerne rýchlo nás obslúžili. Česká kuchyňa opäť nesklamala.
Tu padlo aj rozhodnutie pridať do trasy malú odbočku ku rozhľadni Vyšicko. Bolo potrebné trochu zabrať do pedálov a vystúpať hore do viníc. Pohľad na krásny kraj plný vinohradov a dozrievajúcich marhúľ nám vynaložené úsilie plne vynahradil.
Ďalej putujeme popri železnici po starej asfaltke, ktorá má svoje najlepšie roky už zjavne za sebou. Na jej príliš technický povrch doplatil Marianin cesťák, takže defekt. Našťastie za pomoci technikov o chvíľu opäť pokračujeme v ceste.
Sme radi, keď sa už konečne dostávame na kvalitnejšiu asfaltku. Táto nás po dvoch kilometroch cez jeden hupák opäť privádza do krajov vína, do Čejkovíc.
Pri vstupe do dediny nás víta socha T.G. Masaryka, ktorý tu prežil časť svojho detstva. Čejkovice sú známe hlavne svojimi Templářskymi sklepmi. Na chvíľu sa tu zastavujeme na malé občerstvenie. Niektorí neodoláme a ochutnáme tunajší Müller. Samotné sklepy obdivujeme len skraja. Na celkovú prehliadku dnes nie je čas. Snáď inokedy.
Kúsok za sklepmi sa zastavujeme pri bylinkovom raji Sonnentor. Je to tu prevoňané najrôznejšími bylinkami a vnútri v obchode je možnosť ochutnať a kúpiť najrôznejšie bylinkové čaje. Zase zážitok „z iného súdka“.
Takto príjemne kultúrne a gastronomicky naladení putujeme ďalej v našej trase. Pokračujeme popri viniciach po Moravskej vinnej stezke. Slniečko už pripeká, krajina sa začína vlniť. Smäd nenechá na seba dlho čakať.
Vinná stezka nás dovedie do Dolných Bojanovic, priamo pred útulnú cukráreň. Občerstvenie bolo už naozaj potrebné. Niečo sladké poobede tiež vždy dobre padne.
Za Bojanovicami definitívne opúšťame kraj viníc a cez Josefov mierime do Mikulčíc, presnejšie ku starému slovanskému hradisku. No veľa sa tu nezdržujeme, lebo za nami sa začala vytvárať nie veľmi prívetivá búrková oblačnosť.
Opäť prechádzame lávku cez Moravu. Vraciame sa späť na Slovensko. Zastavujeme sa ešte pri starom kostolíku sv. Margity Antiochijskej z dôb Veľkej Moravy, kde si od Anky vypočujeme niečo o jeho histórii.
A to už sa blížime ku Holíču. Prichádzame do cieľa ku autám, búrka nás našťastie nedobehla, takže my spokojní sme opäť zavŕšili jeden krásny deň na bicykli. Tentokrát na Dolnej Morave.
Ľuboš Kraic
