Akcia Východné Slovensko

15.8. – 21.8.2025

Koncom minulého roka sme si s Ankou povedali, že tento rok konečne navštívime Východné Slovensko aj keby sme tam mali ísť sami. Na naše prekvapenie si túto dlho odmietanú myšlienku osvojilo ďalších 19 ľudí, z ktorých traja žiaľ museli neskôr zo zdravotných dôvodov svoju účasť zrušiť, no aj tak napokon zostala nečakane veľká skupina 18-tich cyklistov a cyklistiek, ktorá sa v dňoch 15.-.21.8.2025 zúčastnila cykloakcie z kalendára MKCK pre tento rok Sever Východného Slovenska.

Našim základným táborom sa na prvé dve noci stal hotel Armales v Stakčíne a neskôr na ďalšie 4 noci penzión Aston v Humennom.

Prvý deň akcie bol určený na presun do Stakčína, ktorý si časť účastníkov obohatila zástavku v Duklianskom priesmyku so známym pamätníkom bojov o Duklu počas II. svetovej vojny a vojenským múzeom s vyhliadkovou vežou.

V sobotu 16.8.2025 sme absolvovali cyklovýlet do najvýchodnejšej obce našej krajiny, ktorou je Nová Sedlica. Hlavnými lákadlami trasy boli Mini galéria drevených kostolíkov v Uliči,  Chrám Sv. Archanjela Michala v Uličskom Krivom a ikonická Chalúpka Deduška Večerníčka v Novej Sedlici, kde sme mali možnosť pripomenúť si svoje dnes už vzdialené detstvo. Na tejto trase sme sa na jednom mieste dostali aj najbližšie k Ukrajinskej hranici (cca 200 m), našťastie všade bol klud a na hlavu nám nespadla ani žiadna rusácka raketa. Na konci trasy sme potom našli ešte jednu, trochu recesistickú atrakciu, ktorou bola „mexická“ colnica v Stakčínskej Roztoke. Vraj sa tam niekto pred časom vrátil z Mexika, nosil sombrero a pil tequilu, dnes už ale majú z toho len lákadlo pre turistov.

Dĺžka:             88 km
Prevýšenie:    1 007 m

V nedeľu 17.8.2025 bolo našim hlavným cieľom Ruské sedlo, ktoré v rozpore s názvom nie je v ruskom mordore ale na hraniciach s Poľskom. Časť trasy viedla okolo Vodnej nádrže Starina, ku ktorej sme sa však vzhľadom na to, že sa jedná o vodný zdroj, bližšie nedostali, navštívili sme tiež jeden z početných vojenských cintorínov z I. svetovej vojny (na týchto miestach boli počas tejto vojny prudké boje), pravoslávny kostolík v zaniknutej obci Ruské a po ceste späť obec Runina (väčšina občerstvenie u Mirka, menšia skupinka pútne miesto Tri studničky), ako aj krásny drevený kostolík Sv. Michala Archanjela v obci Topoľa. Po príchode do cieľa nasledoval presun do penziónu Aston v Humennom.

Dĺžka:             75,5 km
Prevýšenie:    1 335 m

V pondelok 18.8.2025 boli našim cieľom Medzilaborce so známym múzeom Andyho Warhola, ktoré je momentálne v rekonštrukcii, jeho vonkajší vzhľad pripomínajúci skôr studenú priemyselnú budovu však po pravde k prehliadke aj tak moc nelákal. O to zaujímavejší boli Mini skanzen a pravoslávny chrám Sv. Ducha v Medzilaborciach. Na trase samotnej okrem toho za zmienku stojí pravoslávny kostol Usnutia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Jablonke a komplex náboženských stavieb v Krásnom Brode (Chrám Sv. Bazila Veľkého, Monastyr Sošestvija Sv. Ducha, Kaplnka Pokrovu Presvätej Bohorodičky a zrúcanina Monastier Zostúpenia Svätého ducha). Po návrate do Humenného sme ešte stihli pozrieť Kaštieľ v Humennom a Námestie Slobody.

Mimochodom, ak sa niekomu zdá divné, že píšem väčšinou len o samých kostoloch, tak to je dané tým, že v oblasti majú zastúpenie katolícka, evanjelická i pravoslávna cirkev, ľudia sú tu zjavne pobožní a navyše je celkom bežné, že obce tu nemajú ani obchod, ani krčmu ale zato minimálne jeden kostol.

Dĺžka:             100 km
Prevýšenie:    683 m

Ďalší deň, v utorok 19.8.2025 bola našim cieľom Vodná nádrž Veľká Domaša. Trasa k Domaši a z Domaše bola povinnou jazdou, oveľa zaujímavejší bol samotný cieľ trasy. Tento rok žiaľ Domaša trpí akútnym nedostatkom vody, zavineným kombináciou dlhého obdobia bez zrážok a nadmerného vypúšťania, je naplnená len na 27%, a tak sú plytšie miesta nádrže úplne bez vody. Tento stav sa samozrejme odzrkadlil aj na návštevnosti.

Pôvodným zámerom bolo spoločne obísť nádrž dokola, ale nakoľko sa ráno vyskytla únavová rebélia, bol na poslednú chvíľu vymyslený odľahčený variant pre tých, ktorí si už potrebovali oddýchnuť, a to alternatívne skrátenie trasy cez priehradný múr s následným stretnutím s hlavnou skupinou v stredisku Kvakovce. Odľahčený variant sa však ukázal byť mierne problematický, nakoľko mapa asi nebola celkom presná, a tak skracovači trochu poblúdili, každopádne však na miesto stretnutia dorazili a mali pár hodín k dispozícii na relax.

Hlavná skupina postupne navštívila strediská Nová Kelča, kde skapal pes, Bžany s Chrámom Prenesenia relikvií Sv. Nikolaja Čudotvorca a Valkov s rozsiahlou, no aktuálne suchou plážou (voda bola skutočne dosť ďaleko od brehu). Tu sme si v reštaurácii Rumpeľ dali obed, aby sme ho vzápätí zodpovedne vytriasli na cca 6 km tankodrome, ktorý nás priviedol do strediska Kvakovce,  kde sme sa stretli so skupinkou, ktorá nás tam už čakala.. Vďaka strmším brehom bola na tomto mieste už voda o poznanie bližšie, chýbajúce metre však bolo dosť poznať, ľudí bolo pomenej, výletná loď na suchu, skrátka od ideálu ďaleko. Čo už, chvíľu sme posedeli a spoločne sa vybrali späť do Humenného.

Dĺžka:             100 km (skrátená cca 28 km menej)
Prevýšenie:    809 m

V stredu 20.8.2025 sme zahájili presunom autami do Michaloviec, kde bol štart i cieľ nášho posledného výletu na Morské oko a Zemplínsku Šíravu. Na začiatku trasy sme si pozreli Kaštieľ Sztárayovcov v Michalovciach (sídlo Zemplínskeho múzea) s priľahlým Kostolom Narodenia Panny Márie. Hlavná cesta nás ďalej priviedla do obce Lúčky, kde sme odbočili na hrádzu Zemplínskej Šíravy. Tu sme okamžite pochopili odkiaľ sa vzal ten názov a uznali, že prezývka Slovenské more je oprávnená. Dlhšiu zástavku pri Šírave sme mali ešte naplánovanú na spiatočnej ceste, a tak sme bez väčšieho zdržovania pokračovali k nášmu hlavnému cieľu, ktorým bolo Morské oko. Bez okolkov treba priznať, že keď sme tam po pomerne náročnom stúpaní dorazili, padla nám sánka. Čistučká voda, ktorá hrala viacerými farebnými odtieňmi, obklopená hustým lesom, množstvo rýb, Kaštielik Morské oko, nevtieravá Chata Morské oko, skrátka scenéria na jednotku s niekoľkými hviezdičkami, na ktorú sa nedá len tak zabudnúť. Škoda, že sme museli odísť.

Na spiatočnej ceste do Michaloviec sme ešte navštívili strediská Kaluža a Hôrka pri Zemplínskej Šírave (voda tu na rozdiel od Domaše nechýbala ale ľudia sú dnes asi náročnejší a môžu viac cestovať, a tak má Šírava tie najlepšie roky už zdá sa za sebou) a po príchode do cieľa sa autami presunuli späť do Humenného.

Dĺžka:             83,5 km
Prevýšenie:    893 m

Posledný deň, štvrtok 21.8.2025 bol určený na návrat domov, ktorý už nebol organizovaný. Niekto išiel priamo, niekto so zástavkou na Dukle, Spiši, v Levoči, či niekde inde.

Myslím, že naša návšteva tohto regiónu zanechala v mysliach účastníkov len a len dobrý dojem. Mnohí z nás očakávali koniec sveta, ale ten sa jednoducho nekonal. Pekné a upravené dedinky, veľa vynovených domov, všade plno kvetov a čisto, obrobené alebo spasené polia, pasúce sa stáda, ochotní a úslužný personál, väčšie porcie, nižšie ceny, …, skrátka niet čo vytknúť. Jediné, čo je trocha problém je, že možnosti občerstvenia je pomenej. Nie že by sme zomierali od smädu a hladu, vždy sme napokon nejakú tú reštauráciu či bufet našli, ale skrátka treba počítať s tým, že povedzme 30÷40 km budú len samé kostoly, teda nič, čo by sa pri správnej príprave nedalo prežiť.

A ešte jedna vec, ženy čítať nemusia. Tento región zdá sa ešte nepostihol trend, že pomaly každá deva je zohyzdená nejakým nevkusným tetovaním, piercingom, kačacou hubou, silikónovými balónmi, či iným znetvorením, čo osobne hodnotím veľmi pozitívne. Nie že by sme tam nevideli aj také, ale zatiaľ to nemá masívny charakter ako u nás.

A na záver ešte celková štatistika:

Dĺžka:             447 km
Prevýšenie:    4 727 m

Akcie sa zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Stanislav Macejka, Lýdia Macejková, Miloš Miklošovič, Veronika Miklošovičová,, Jozef Antal, Edita Antalová, Dušan Surovčík, Jozef Nádaský, Ivan Kubiš, Ján Budoš, Štefan Krištof, Peter Chnapko, Jana Lukačovičová a prvý deň aj  Iveta Pekaríková.

Ako garant ďakujem všetkým za účasť a teším sa na ďalšiu akciu.

Juraj Poláček