Cyklozájazd Rimini 5.9. – 14.9.2025
Za tzv. trnavskú skupinu sa zúčastnili: Ľuboš a Milka Kraicoví, Jozef a Iveta Saloví, Ľubo a Helen Rosoví, Juraj Poláček, Anka Kučerová, Marian Kupčík, Vierka Gubiová, Marianna Farkašovská a Erika Petríková.
Cyklozajazd poriadala cestovka Avanti Tour a naša trnavská skupina bola toho neoddeliteľnou súčasťou. Miesto nášho cyklopobytu bolo Riccione (mestská časť Rimini), konkrétne hotel Gambrinus.
Väčšinu účastníkov sem priviezol autobus aj s prívesom pre bicykle. Niektorí jedinci využili aj letecké spojenie. Všetci sme sa tu stretli v sobotu 6. septembra v podvečer, kde nás privítali cyklisticky veľmi prívetiví hotelieri.
Hotel ponúkal aj trasy so svojimi sprievodcami. My však, ako po iné roky, sme mali v pláne bicyklovať vo vlastnej réžii. Vždy sa nám to osvedčilo, inak to nebolo ani teraz.
V nedeľu 7.9. sa vydávame na prvú etapu. Máme v pláne navštíviť vnútrozemie a prímorský kopcovitý park Monte San Bartolo. Cyklocestou popri plážach sa dostávame do miestnej časti Cattolica. Odtiaľ zabočíme už do vnútrozemia. Na chvíľu sa zastavíme na krásnom námestí v San Giovanni in Marignano. Odtiaľ putujeme po zvlnenom teréne do mestečka Gradara. Bolo na riadnom kopci. Dalo nám to zabrať, hlavne tým, čo nemali na bicykli elektrickú podporu.
Mesto bolo nádherné, tak ako sa na takéto talianske oblasti patrí – úzke stredoveké uličky plné obchodíkov, mestské hradby, reštaurácie… Na to všetko sme mali dosť času, lebo Ľubo sa musel vrátiť do hotela, lebo zabudol kľúče od zámku na bicykle. My sme ho tam zatiaľ čakali a čakali…
Z Gradary sme pokračovali už priamo do parku Monte San Bartolo. Cesta bola riadne kopcovitá a miestami sa pridal aj technický terén, čo nebolo moc prívetivé hlavne pre cestné bicykle Marianny a Eriky.
V parku sme sa zastavili ešte na peknej vyhliadke pri Fiorenzuola di Focarra. Boli tu opäť úzke uličky, historické námestie, krásne výhľady a plno turistov…
Z parku sa cez letovisko Gabicce Mare dostávame späť do Cattolicy a po známej cykloceste z rána prichádzame do nášho hotela.
Trasa: dĺžka 53 km , prevýšenie 586 m.
Vzhľadom k tomu, že naše trasy obsahovali aj technický terén, sa Marianna s Erikou od nás oddelili a putovali s inými skupinami.
V pondelok 8.9. sme sa rozhodli navštíviť neďaleký mestský štát San Marino. Hodne vyvýšený kopec, na ktorom sa nachádzalo bolo vidieť už zďaleka a bolo by hriech toto nenavštíviť. Ale nič nie je zadarmo. Hlavne v dnešnej etape.
Z hotela opäť začíname po cykloceste popri pláži. Teraz smerom na Rimini. Obídeme miestne letisko a dedinkami Giaofana, Cerasolo a Torraccia spoznávame tunajšie vnútrozemie. Zatiaľ je to v pohode, stúpania nás ešte len čakajú.
Za Torracciou stretávame veľkú skupinu slovenských cyklistov (našej vekovej skupiny) z Brezna a Banskej Bystrice. Smerujú tiež na San Marino. Stretneme ich ešte viac krát, hlavne hore v meste.
My sa dostávame do mestečka Cailugno. Tu sa začína už poriadne stúpať a za pomerne veľkej premávky. Sme už poriadne smädní. Zastavujeme sa v malom bistre a niektorí v supermarkete oproti. Obe nám pomohli občerstviť sa, lebo začína záverečné stúpanie hore do mesta.
Ešte chvíľku musíme zniesť útrapy veľkej premávky, ale onedlho odbočujeme na cyklocestu, ktorá nás po bývalej železnici aj s dvoma tunelmi privádza priamo do mesta. Ešte nemáme vyhraté. Sme len v polovici kopca, stúpanie pokračuje aj v meste.
Prichádzame až k hradnej bráne San Francesco. Ďalej sa na bicykli už nedá, lebo uličky sú úzke a plné turistov. Zamkneme bicykle a na tri hodiny sa z nás stávajú tiež turisti. Začíname kávičkou a pivkom a potom už objavujeme miestne atrakcie: Piazzetta del Titano, Piazza della Liberta, Palazzo Pubblico, Basilica di San Marino, Teatro Titano… Najväčším lákadlom nielen pre nás bolo Castello della Guaita postavené na vrchu Titano s tromi pre mesto charakteristickými vežami: La Rocca, Cesta a Montale. Samozrejme s krásnymi výhľadmi po okolitej krajine.
Pomerne dlhý čas turistiky neľutujeme, lebo celé mesto bolo úchvatné a my sme si ho aj riadne užili.
Z mesta nás čakalo už len klesanie. A to v dĺžke 27 km priamo do Riccione. Jedinou chybičkou krásy bolo, že sa na celej dĺžke nedalo občerstviť. Vynahradili sme si to potom v hoteli.
Trasa: dĺžka 64 km , prevýšenie 862 m.
V utorok 9.9. sme pokračovali spoznávaním neďalekého vnútrozemia. Lákali nás dve horské dedinky Montegridolfo a Mondaino.
Začíname opäť po pobreží smerom na Cattolicu. Tu zabočíme do vnútrozemia. Ako všetky, tak aj táto časť vnútrozemia má svoje neopakovateľné čaro. Za Piranom sa dostávame na prašnú cestu, odkiaľ pozorujeme horský hrebeň oproti s dedinkami Montegridolfo a Mondaino. Tam práve budú smerovať naše bicykle. Scenérie a samotné približovanie k dedinám sú neopakovateľné. No záverečné stúpanie na Montegridolfo dáva zabrať všetkým.
Hore za odmenu navštívime historické centrum, je tu otvorená reštaurácia. Nič viac si duša cyklistu- romantika nemôže želať. Trochu sa tu zdržíme, lebo si to treba patrične aj užiť.
Mondaino odtiaľto už nie je ďaleko, ale treba ešte zopár metrov vystúpať. Je to trochu ospalá dedinka, ale opäť veľmi pekná s historickým centrom.
Začíname už pomaly klesať. Na ceste nám stojí dedina Saludecio. Tú sme mali v pláne najprv obísť po obchvate, lebo jej historické centrum bolo riadne do kopca. No meníme trasu a poď-ho hore do centra. Opäť pekné námestie, kostolík a výhľady.
No kultúry by bolo na dnes už dosť, – povieme si. Bodlo by niečo aj pod zub. Naše gastronomické chúťky ukojila až dedina Morciano di Romagna. Hoci bola práve siesta, niečo bolo predsa len otvorené (ešteže v Taliansku podniká aj zopár Pakistancov- tí siestu nepotrebujú).
Do hotela to už máme len niečo cez 12 km.
Trasa: dĺžka 60 km , prevýšenie 705 m.
V stredu 10.9. nám od rána pršalo, tak sme sa rozhodli ísť trolejbusom (Metromare) do Rimini. Niektorí sa rozhodli navštíviť historické centrum, niektorí sme sa (autobusom č.8) presunuli do neďalekého parku Italia in Miniatura. Tu sme si mohli pozrieť zmenšené repliky talianskych (ale aj niektorých európskych) palácov, hradov a kostolov v perfektnom prevedení. Skutočne mimoriadny zážitok.
Vo štvrtok 11.9. sme opäť zamierili do vnútrozemia s cieľom navštíviť unikátny Malatésky hrad v dedine Montefiore Conca.
Z Cattolicy zamierime do vnútrozemia. Zastavujeme sa v dedine San Giovanni in Marignano. Tentokrát aj na kávičku a pivko. Prezrieme si krásne námestie a pokocháme sa pohľadom na krásne uličky.
Už za Morciano di Romagna bolo vidieť neopakovateľnú siluetu Malatéskeho hradu. Cesta k nemu (tak, ako sa na hrady patrí) bola riadne do kopca. Ale odmena bola adekvátna. Najprv malé, ospalé námestie a potom sme sa krátkym, ale riadnym stúpaním presunuli pod samotný, majestátny hrad. No a výhľady – ako z kalendára. Tie sme si užívali do sýtosti.
Následne sme zjazdili dolu a dedinkami Croce a San Savino sa dostávame do malebného kraja plného vinohradov. Krajina to bola aj s okolitými dedinkami neuveriteľne malebná. Bodku za všetkým urobila dedina Coriano s opäť Malatéskym hradom.
Do nášho hotela to máme už len 9 km.
Trasa: dĺžka 50 km , prevýšenie 657 m.
V piatok 12.9. sa vydávame na poslednú etapu nášho pobytu. Teraz začíname od hotela priamo do vnútrozemia bez plážovej cyklocesty. Po deviatich kilometroch prichádzame do Ospadaletta a opäť sa necháme kochať krásnym vidiekom, ktorý je po každé iný, ale stále veľmi pôvabný.
Pomerne prudké stúpanie nás privedie ku posvätnému františkánskemu miestu, k Svätyni Panny Márie Milostivej. Je to krásne, pokojné miesto aj s neďalekou krížovou cestou. Vhodné na rozjímanie. Posedíme si trochu aj my a za počúvania krásnej organovej hudby obdivujeme kostolík aj vedľajšie átrium.
Duševne občerstvení sa poberieme ďalej. Opäť sa necháme unášať krásou okolitej krajiny. Hoci stúpanie strieda klesanie a nastúpané metre opäť rapídne pribúdajú, sme spokojní. Chcelo by to len malé občerstvenie aj pre naše žalúdky. To sa nám v bohatej miere dostáva v dedine Sant Ermete v malej reštike.
Ale to sme už blízko mesta Santarcangelo di Romagna. Privedie nás sem pokojná cyklocesta. Mesto je už rušnejšie, sú tu na námestí nejaké trhy. Musíme ich obísť a pomerne prudkým stúpaním sa dostávame do starého historického centra. Je tu zase plno uličiek, kostolík a malé kaviarničky.
Chcelo by to ale niečo aj pod zub. Kvôli práve prebiehajúcej sieste nás opäť zachraňujú Pakistanci s kebabom a pizzou.
Z mesta nás vyvedie cyklocesta popri priemyselnej aglomerácii a pokojná šotolinová cestička pozdĺž riečky Marecchia nás privádza k prvej atrakcii mesta Rimini, k Tibériovmu mostu. Tu po obligátnom fotení sa rozdeľujeme. Skupina, ktorá centrum Rimini navštívila v stredu (pri daždi) ide k prístavu a pozdĺž pláže sa presunie k hotelu. Ja s Milkou ideme spoznávať pre nás ešte nespoznané.
Najprv sa pomotáme uličkami starej rybárskej štvrte San Giuliano, kde teraz je možné vidieť na fasádach domov výjavy z filmov miestneho rodáka, režiséra Frederica Felliniho.
Po Tiberiovom moste sa dostávame do historického centra Rimini. Je tu toho na pozeranie veľmi veľa a na dlhú dobu. Najprv sa zastavíme na námestí Piazza Cavour obklopeného budovami: Palazzo dell’Arengo, správnym úradom Comune di Rimini, divadlom Teatro Amintore Galli, stĺporadím Antica Pescheria… V strede námestia je socha Pápeža Pavla V. a hneď vedľa starobylá fontána s rímskymi koreňmi, Fontana della Pigna.
My si tu dáme kávičku a kocháme sa tou nádherou. Odtiaľ sa poberieme k hradu Castel Sismondo (opäť Malatésky) a brána Porta Montanara nám otvára cestu, ktorá nás privedie k námestiu Tre Martiri. Dominuje tu socha Giulia Cesara a samozrejme aj veľa iných pamätníkov.
Zo starého mesta nás vyprevádza Augustov oblúk. Na krátko sa zastavujeme ešte pri ruinách starého kolosea Amfiteatro Romano postaveného v II. storočí nášho letopočtu. Bol dôležitým miestom pre gladiátorské zápasy.
O kilometer ďalej sa dostávame už k pláži a miestna cyklocesta nás po deviatich kilometroch privádza do nášho hotela.
Večer personál hotela príjemne prekvapil, keď našej oslávenkyni Marianne pripravil malý darček k jej okrúhlemu jubileu.
Trasa: dĺžka 63 km , prevýšenie 486 m.
Tak, je dobojované. Všetky naše trasy sme absolvovali. Prebicyklovali sme sa po plážových bulvároch Rimini, Riccione, Cattolica. Prezreli sme si krásne historické centrá nielen okolitých dedín, ale aj samotného Rimini. Nechali sme sa hýčkať krásou tunajšieho vidieka a treba pripomenúť, že každú cyklotúru sme zakončili kúpaním sa v mori. K tomu vnikajúca strava v hoteli, no čo viac si môže duša cyklistu želať.
Môže len ďakovať cyklistike, že to vie dať tak všetko dohromady, aby ten zážitok stál za to.
Ľuboš Kraic
