Akcia Krkonoše

Akcia sa konala 29.8. – 4.9.2005

Po uplynulých rokoch, keď náš Malokarpatský cykloklub navštívil Moravský kras, Beskydy a Jeseníky, padlo tento rok rozhodnutie navštíviť a cyklisticky poznať perlu českého horstva-Krkonoše.

Toto pohorie sa nachádza na severe Čiech a dostať sa tam len tak vlakom, či autom by znamenalo aspoň, čo sa mňa týka – premárniť krásny zážitok vidieť pekný kus krajiny zo sedla bicykla. Tento kraj ponúka krásnu prírodu Moravského krasu, Českomoravskej vrchoviny, nespočetné množstvo krásnych údolí, v ktorých sú učupené malebné dedinky, veľké množstvo kultúrnych pamiatok, či už hradov ako napr. Pernštejn, alebo zámkov ako napr. Opočno a v neposlednom rade aj z knihy Boženy Němcové známe Babiččino údolí v blízkosti Ratibořic, alebo ZOO vo voľnej prírode v Dvůr Králové. Toto všetko uvidieť, aspoň na malú chvíľku sa pri tom zastaviť, tak to by stálo za trochu tej odvahy a námahy podniknúť takúto cestu.

Pretože dĺžka cesty merala cca 400km a nespočetné množstvo údolí predstavovalo aj nespočetné množstvo stúpaní a teda aj fyzického vyčerpania, sme s kolegom svoju cestu rozdelili na dve etapy: prvá zo Zelenča do Bystrice nad Pernštejnem, tam prespať a na druhý deň pokračovať do samotného Vrchlabí v Krkonošiach.

Odhodlanie nám však teraz bohužiaľ nestačilo. Len čo sme ráno s kolegom vyštartovali, bolo počasie ešte ako tak, ale hneď za Trnavou sa rozpršalo a hoci sme sa obliekli do pršiplášťov, hneď pri Bolerázi sme boli premočení do nitky. Aj napriek tomu sme pokračovali ďalej, ale neustály dážď nám nahlodával aj posledné iskierky nádeje, až sme boli nútení v Jablonici našu cestu prerušiť a čakať, kým prestane pršať. Tu ale vyše dvojhodinový neustály dážď nám zobral aj poslednú chuť pokračovať v ceste ďalej a tak sme volili druhú variantu: zavolali sme kolegovi, čo mal ísť autom, aby prišiel po nás a tak sme sa pokorení a duševne zlomení odviezli do Vrchlabí autom. Tu sme videli, že naša cesta nemala ani najmenšiu šancu prejsť ju na bicykli, pretože po väčšine cesty pršalo. Takže nakoniec sme boli vlastne radi, že sme aj s ostatnými, ktorí išli tiež autami, v cieli vo Vrchlabí.

Na druhý deň sa počasie umúdrilo a my sme konečne mohli roztočiť pedále našich tátošov naplno. Náš cieľ bolo mestečko Harrachov a chata Vrbatova bouda. Cesta bola ešte mokrá, ale mraky neboli také zlovestné a sem-tam už cez ne vykuklo aj slnko. Z Vrchlabí sme šli na západ po štátnej ceste a za Hrabačovom sme sa napojili na cestu, ktorá lemuje rieku Jizeru. Tu po jej brehu sme začali prenikať už do vlastného krkonošského horstva. Po ceste sme mohli obdivovať jednotlivé malé dedinky s priľahlými roztrúsenými domčekmi po okolitých kopcoch, ktoré dodávali kraju svojráznu koloritu, aká sa hocikde inde len tak nevidí. Cesta viedla stále mierne do kopca, ale pri krásnej scenérii okolia sme na to akosi nehľadeli. Pri tom kochaní som akosi zabudol pozerať na cestu a moja nepozornosť na to doplatila defektom na zadnom kolese. Zdržalo ma to len pár minút, takže som o chvíľu všetkých dobehol. Ani sme sa nenazdali a pred nami sa ukázal Harrachov.

Toto stredisko patrí medzi najväčšie v západných Krkonošiach. Je tu možné navštíviť múzeum skla, pivovar, ale my sme dali prednosť prezrieť si mamutie skokanské môstiky, neďaleký 8 metrový Mumlavský vodopád a doplnili kalórie v jednom s nespočetných reštauračných zariadení. Celé stredisko a hlavne centrum s množstvom rôznych obchodíkov, reštaurácií a iných ponúk k turistickému vyžitiu pôsobí ako pastva pre oči. Bolo toho ešte veľa, čo by sme si radi prezreli, ale čakala nás ešte jedna cesta hore na Vrbatovu boudu.

Rozdelili sme sa na dve skupiny. Trekové a horské bicykle išli smerom z Harrachova na Krakonošovu snídani a odtiaľ ďalej po lesných cestách k spomínanej boude. My s cestnými bicyklami sme sa vybrali nazad po údolí Jizery až do mesta Rokytnice nad Jizerou s krásnym námestím a pokračovali ďalej do dediny Vítkovice. Cesta bola veľmi krásna, ale unavujúca. Stúpania sa striedali s klesaniami a výhľady na okolité roztrúsené domčeky sa striedali s tieňom hlbokých lesných údolí. V jednom takom údolí sa nachádzali aj Vítkovice. Odtiaľ začalo 12-kilometrové prudké stúpanie až ku Vrbatovej boude. Dalo nám to poriadne zabrať a po 8-mich kilometroch sme dorazili do dedinky Horní Mísečky. Tu sme si všimli, že sa nejako viac zamračilo, než sa nám zdalo v danú chvíľu vhodné a cesta hore na Vrbatovu boudu smerovala prakticky do hmlistého mraku. Hoci to neveštilo nič dobrého, pokračovali sme ďalej. Asi po kilometri sme sa museli otočiť, lebo začalo pršať. Len čo sme dorazili späť na Horní Mísečky, spustil sa lejak ako sa patrí. Uchýlili sme sa tu do Jilemnickej boudy a tam sa snažili dážď prečkať. Ale ten nejako neprestával. Asi po hodine čakania k nám dorazila prvá skupina, čo išla cez les. Prišla zhora, z Vrbatovej boudy. A keďže dážď si to ani teraz nerozmyslel a večer sa pomaly blížil, tak sme sa rozhodli aj v tom daždi zísť dolu do Vrchlabí. Nasledujúci zjazd bol veľmi náročný, dostali zabrať hlavne brzdové gumičky (musel som si kúpiť vo Vrchlabí na druhý deň nové, lebo som ich úplne zodral), ale došli sme v poriadku.

Ďalší deň sme sa dosušovali, zreparovali bicykle, pozreli si centrum mesta Vrchlabí a po obede sa vydali na krátku cyklocestu. Z mesta sme si poctivo vyšliapali 4 kilometre do Strážneho, odtiaľ prudkým padákom do dediny Dolní Dvůr, kde v miestnom kostole majú unikátnu zvonkohru. Ale mali sme smolu, prišli sme v nesprávnu hodinu. Ďalej sme prechádzali krásnym údolím pozdĺž Malého Labe s množstvom chalúp. Veľa ich bolo ako namaľovaných. Teda, také malé zadosťučinenie za včerajší dážď.

Ďalšie ráno bolo ako z rozprávky a tak sme nelenili a vydali sa na etapu, ktorá nás zaviedla na chvíľu aj do Poľska. Z Vrchlabí sme sa vydali do Špindlerovho Mlýna. Toto stredisko predstavovalo ďalší bonbónik, ktorý nám ponúkli Krkonoše zo svojej bohatej zásoby. Hneď na začiatku nás vítala vodná nádrž Labská priehrada s kamennou 41m vysokou hrádzou, potom krásne centrum, osada Svatý Petr, a Bedřichov. Všetko s ohromnou prírodnou kulisou. Prezrieť si to tu by snáď zabralo aj celý deň. Nás ale čakal ťažký, ale krásny stupák na Špindlerovu boudu. Začali sme stúpať v krásnom smrekovom lese a postupne stromov ubúdalo a my sme sa vynárali až do pásma, kde prevládali krásne výhľady na okolité boudy. Tá naša bola bezmála vo výške 1200m. Po krátkom občerstvení sme prešli fiktívnym hraničným prechodom (po colníkoch ani stopy) do Poľska. Všetky tie nastúpané metre sme naraz stratili v prudkom klesaní hneď za hranicami síce po asfalte, ale veľmi hrboľatom. Takže sme si klesanie veľmi neužili, zato následný stupák do mesta Karpacz až až. No ale potom nasledoval krásny zjazd cez toto, tak ako sa na Krkonoše patrí, veľmi krásne stredisko. Chvíľku sme si odpočinuli po rovinatej jazde do mesta Kowary a potom začalo ďalšie martýrium. Stúpanie na hraničný prechod Przelec Okraj – Horní Úpa. Bolo veľmi dlhé a pri konci aj veľmi ťažké. No ale výhľad odtiaľ a následný zjazd bol úchvatný. Bol veľmi dlhý skoro 12km. Nasledovala odbočka na Pec pod Sněžkou. A zase tu máme jedno z krásnych centier Krkonôš. Už ani neviem po koľký raz obdivujeme tú krásnu symbiózu človeka s prírodou, ktorú tu v Krkonošiach cítiť na každom kroku. Odtiaľto je možnosť vyviesť sa lanovkou až na samý vrchol Sněžky, najvyššej hory Čiech, ale pre veľmi silný vietor lanovka nepremáva. Takže sa otáčame a pokračujeme v našej ceste ďalej.

Onedlho prichádzame do kúpeľného mesta Janské Lázně. Zase niečo nové pre oči. Vládne tu celkom čulý kúpeľno-turistický ruch. Je tu krásne námestie s kolonádou, ktorá k takémuto mestu neodmysliteľne patrí. Ochutnáme miestnu minerálnu vodu a pokračujeme ďalej. Kopce už nie sú také prudké, zato nás trochu prekvapí krátka dažďová prehánka. Prečkáme ju pod strechou v jednom podhorskom penzióne, za ochutnávky miestneho žltého moku. Potom nám už v ceste nič nebráni a tak sa bez problémov dostaneme do Vrchlabí. Bola to ťažká, ale veľmi krásna etapa. Merala 120km, ale hodne kopcovitá.

Na ďalší deň nás čaká vrchol Ještědu so svojimi vyše 1000m nad morom. Na ceste k nemu začíname najprv po rovine, popri rieke Jizere až do mesta Semily a potom to začne. Kopec strieda kopec, výhľad strieda výhľad. Krajina, ale ako z rozprávky. Hoci nohy dostávajú zabrať, všetko kompenzuje pohľad na krásnu členitosť tohto územia s majestátnym vrcholom Ještědu v pozadí, ktorý nás väčšinou času sprevádzal a ukazoval nám správny smer. Na samotný vrchol sa začína stúpať od Liberca. Doterajšie kilometre v nohách nám trochu sťažujú stúpanie, ale sme to zvládli. No a hore na Ještěde bol teda výhľad výhľadov. To, čo sme tam hore videli, tak to sa teda slovami dá len ťažko vyjadriť. Krásny panoramatický výhľad do obrovskej diaľky, jasná obloha, čistý vzduch, tak to sú len malé nápovede na tento zážitok. Naspäť sme sa vracali severným okrajom Českého Raja. Cestou sme, popri inom, obdivovali zrúcaniny hradu Frýdštejn, krásny skalnatý Panteon pri Malej Skále. Domov, do Vrchlabí, prichádzame unavení so 157km v nohách, ale nabití dojmami až po okraj.

Prichádza sobota a keďže počasie nám stále praje, rozhodli sme sa, že pôjdeme domov po vlastnej osi, teda na bicykloch. Trasou, ktorou sme mali ísť sem, len v opačnom smere s prespaním v Bystřici nad Pernštejnem. Zbytok cyklistov navštívi v sobotu podrobnejšie Český Ráj zo štartom v Rovensku pod Troskami, ďalej trasa pokračuje na Prachovské skály. Tu absolvujú krátky peší okruch: od hradu Kost cez Hrubú Skálu do Sedmihorek, odtiaľ sa vrátia opäť pod Hrubú Skálu veľmi pekným cyklochodníkom medzi tiesňavami, potom už len čaká hrad Trosky a cieľ Rovensko.V nedeľu odcestujú autami domov.

Naša cyklistická cesta domov zo začiatku ubieha až nečakane rýchlo. A pretože už kopce nie sú tak strmé a je ich pomenej, stáva sa z cesty tá pravá cykloturistika s kochaním sa po okolí. Prechádzame cez krásne Dvůr Králové, v tesnej blízkosti Babiččinho údoli, obdivujeme zámok Opočno. Cesta sem-tam vkĺzne do malebných smrekových lesov, kde sa to len tak hemží hubami a hubármi. Asi 50kilometrov pred Bystřicou sa nám cesta rozvlní a na rad prichádzajú stúpania. Akoby nám Krkonoše z diaľky pripomínali, že sme ešte všetky kopce, ktoré nám boli súdené, neabsolvovali.

Už sme aj veľmi radi, keď sa nám pred zrakmi zjaví mestečko Bystřice nad Pernštejnem, naše miesto nocľahu. Veď sme mali v nohách vyše 177km. Je tu nejaká slávnosť s prehliadkou starých škodoviek: Oktávií, Felícií a pod. Ubytujeme sa v miestnom internáte, navečeriame v malom hostinci na námestí a o chvíľu zaľahneme spánkom spravodlivých.

Ráno vyrážame o 6:00, aby sme boli doma čo najskôr. Je hodne pod mrakom. Po pol hodine stojíme pred bránami prekrásneho hradu Pernštejn, ktorého časť začiatkom leta tohto roku vyhorela, ale teraz sa zdal byť už opravený, lebo sme po požiari nevideli ani stopu, a vynímal sa krásnou novou strechou. Po obligátnom fotení sa, pokračujeme ďalej cez Nedvědice a v Doubravníku odbočujeme do Hornosvrateckej vrchoviny. Tu je tiež kopcov požehnane a zdá sa to byť tiež pekný kus krajiny, ale dojem nám kazí začínajúce mrholenie, ktoré nás sprevádza až do mestečka Černej hory, známeho svojim pivovarom. Odtiaľ ideme na Rájec-Jestřebí. Tu nás však na chvíľu zdrží kolegov defekt. A znova sa trápime v tiahlom stupáku na dedinu Petrovice. Je veľmi dlhý a postupne po prehupnutí sa zo sedla začíname klesať už do Moravského krasu, konkrétne do dediny Sloup. Tu je obloha zase už poriadne zatiahnutá a dážď nenechá na seba dlho čakať. Ešte to chvíľu skúšame, ale v dedinke Vilémovice rezignujeme. Zastavíme v autobusovej zastávke a čakáme. No ale dážď silnie a silnie a nemá chuť prestať. Telefonujeme domov na Slovensko a dozvedáme sa, že u nás už prší od rána. Sme bezradní, veď domov to máme ešte 150km. Z tejto situácie nás zachráni ochota šoféra autobusu , ktorý nás aj bicyklami odvezie do Blanska. Máme šťastie, lebo hneď máme vlak do Brna a tam hneď prípoj do Břeclavi. Pozeráme sa z okna vlaku, ako vonku husto prší. Nádej nám svitá za Brnom, počasie sa lepší, takže v Břeclavi môžeme zase nasadnúť na bicykle a pokračovať v ceste znova po svojich. Veľké mláky pri ceste svedčia o tom, že pršať prestalo len nedávno. Našťastie, ďalej už sa počasie len vylepšovalo. Hraničný prechod Lanžhot-Kúty prechádzame bez problémov a v dobrom tempe zanechávame za sebou mestá Kúty, Senicu. V Jablonici si dávame s kolegom rozlúčkové pivo. On išiel odtiaľ smerom na Vrbové a ja som ďalej pokračoval v sólo jazde na Trnavu. Zdolávam poslednú prekážku, sedlo Bielu horu v Malých Karpatoch a posledných 20km je už po rovine. Tempo zrýchľujem, už sa teším domov. Po týždni strávených na cestách som rád, že už uvidím svojich najbližších. O pol šiestej večer som konečne doma. Etapa merala 154km. Zhruba 60km sme boli nútení precestovať kvôli dažďu prostriedkami MHD.

Celkovo sme nabehali asi 680km, ale skoro všetko to bolo v riadne kopcovitom teréne. Na únavu však rýchlo zabudneme, ale tie dojmy z prekrásneho kraja nám zostanú v pamäti veľmi dlho.

Ľuboš Kraic

Akcia Zabité

Akcia sa konala 6.8.2005

Zoznam účastníkov:
Budoš Jano, Hovorka Peter, Studený Stano, Herceg Pavol, Poláček Juraj, Mocko Rasťo+2, Jano Bielko + dcéra + p. doktorka

Plánovaná trasa: Doľany Zabité Majdan Smolenice Jahodník Brezinky Buková -Sokolské chaty Rozbehy – Korlátko PrievaIy – Sološnica -Sklená Huta – Zabité- Doľany

Stručný záznam priebehu akcie:
Počasie a teplota: zamračené v celku teplo, pár kvapiek dažďa.

Z Trnavy sme odchádzali po 9 hodine (ja, Hovorka, Bielko s dcérou a pani doktorkou). Stretnutie s Piešťancami a Hercegom bolo naplánované v Doľanoch pred krčmou. O pol jedenástej sme vyrazili na cyklotrasu. Na Zabité bola pekná asfaltka, ale z kopca dole bola dosť rozbitá cesta. Peter išiel s nami len po Zabité, lebo on má len cestný Trek. Potom sme zaradili Paľovu skratku na Rybáreň (nebola dlhá). Pri Parine sme sa odfotili a šľapami sme na Majdán, kde sme navštívili občestvovacie centrum, ktoré som nepoznal. Jano Bielko a dve baby išli popredu, takticky sa nám stratili. Na Jahodník sa cesta začala postupne zdvíhať až celkom peknému stúpaniu. Na vrchole sme vyrazili už nie po cyklo značke, ale po starej asfaltke, ktorou sme sa dostali do doliny medzi Veterlínom a Zárubami. Na Brezinkách sme skontrolovali stav bývalej chaty – ruiny. Na Bukovej v kempe sme sa opäť občerstvili a pokračovali sme zjazdom až za kameňolom, kde sme začali stúpať cez Sokolské chaty. Pri predbiehaní auta tu mal Paľo malú nehodu (pád), obišlo sa to našťastie len s cestným lišajom na kolene a ruke. Na Rozbehoch sme doplnili tekutiny. Potom sme sa zastavili na Korlátku, kde sme obdivovali krásne výhľady. Do Prieval sme sa dostali po lesnej ceste. Tu sa nám tak zapáčili rozbité cesty, až sa nám nechcelo ísť na asfaltku, čo „ocenil“ Stano na svojom cestnom favorite. Tu na štátnej ceste sa ukázal Stano, celkom slušne to po asfaltke rozbehol, zastavili sme sa až v Sološnici v krčme. Pred posledným vážnym kopcom sme sa patrične kvalitne občerstvili. Vyrazili sme celkom kvalitnou asfaltkou až k panenke Márii, potom nás čakal zjazd po občas dobrej, občas zlej lesnej ceste až do Sklenej Huty. Tu sme sa rozlúčili s Paľom a my sme šliapali do posledného kopca. Zjazdom zo Zabitého sme uzavreli náš cyklistický okruh v Doľanoch. Ja sám som ešte musel šľiapať do Trnavy. Domov som prišiel dosť neskoro o štvrť na osem. Akcia sa nám vydarila, lebo sme nezmokli a táto trasa nebola naplánovala a spontánne sme ju vytvorili počas jazdy.

Jano Budoš

Akcia Veľká Javorina

Akcia sa konala 23.7.2005

Zoznam účastníkov:
Golier Juraj, Hovorka Peter, Unger Michal, Vrábel Paľo, Nádaský Jozef, Modrovský Maroš, Budoš Jano

Za pekného počasia sme vyštartovali z Vrbového len piati.

Dobre sme to vyšliapali a hore sme sa stretli z partiou, ktorá šla z moravskej strany- Budoš. Unger a Vrábel Paľo prišli samostatne.

Mišo s kŕčami po rybacích raňajkách sa vytrápil ako ja pred 7 rokmi na akcii Okolo Tatier. No pivo v Cetune ho postavilo na nohy.

Späť dole nám to šliapalo. V Cetune sme sa zastavili na čiernom pive, čo bolo osudné pre Goliera zo synom. Juraj totiž potom v Bzinciach zabudol odbočiť a našiel sa voľakde na Starej Turej.

Hovorím s tým pivom treba trochu pomaličky.

Ja so ich išiel aj hľadať, no oni sa potom dostavili do Čachtíc zadom cez Vaďovce a Hrachovište. Odtiaľ sme sa pobrali domov a Tmaváci ešte na DRŽKOVÚ do Trebatíc, lebo v Cetune sa minula. Môžem povedať vydarená akcia.

Peter Hovorka

Akcia Kuželov

10.7.2005

Zoznam účastníkov:
Michalec Jozef, Ilavská Božka, Herceg Paľo, Naď Vlado, Vrábel Paľo

Nedeľňajšia júlová akcia sa uskutočnila napriek predpovedi nepriaznivého poča­sia a obave mnohých priaznivcov bicykla, že budú moknúť. Zraz sme naplánovali v Novom Meste nad Váhom na železničnej stanici pre tých, ktorí by pricestovali z Trnavy vlakom. Nakoniec sme všetci, ktorí sme sa stretli na železničnej stanici, absolvovali cestu do Nového Mesta nad Váhom na bicykloch. S predbežne prihlá­senými účastníkmi sme sa dohodli na odchode zo železničnej stanice o pol desiatej a určili smer na Moravské lieskové, Stráni – Květná. Ideálne, polo­oblačné počasie nám po odbočení na lesnú cestičku pod Javorinu spestrila daž­ďová prehánka. Po krátkom odpočinku v altánku sme pokračovali pekným zjaz­dom po kvalitnej, značenej cykloceste do Vápeniek, odtiaľ do Veľkej nad Veličkou, potom sme odbočili vľavo – smer Myjava. Prijemná cesta, žiadna premávka, akurát tak dažďová. Z hlavnej cesty, kúsok pred Vrbovcami, sme bicykle stočili k nášmu hlavnému bodu akcie – veternému mlynu v Kuželove a múzeu mlynára. Po krátkej prestávke a prehliadke mlyna sme sa vrátili na hlavnú cestu a pokračovali k hraničnému prechodu Vrbovce na Slovensko.

A potom už hor sa 12 až 17 % stúpaním na Myjavu. Cestou nás sprevádzalo z diaľky znejúce hromobitie a prehánky, ktoré nás znova zastihli a dobre premočili. Po príchode do Myjavy sme zistili, že tam vôbec nepršalo a dážď išiel asi len s nami. Čo sa po krátkom posedení v miestnej záhradnej reštaurácii potvrdilo. Po prečkaní slušnej prietrže mračien sme sa znova vydali na cesty. ktoré sa nám už rozdelili. Jedna skupina pokračovala smer Krajné, Prašník, Vrbové a Piešťany. Ostat­ní cez Brezovú pod Bradlom, Dobrú Vodu a Trstín do Bíňoviec a Trnavy. Obe sku­pinky sme si cestu domov ešte užili v pek­nom daždi. Po prejazde cez Vrbové akoby uťalo, po daždi ani stopy. Takže v našom kraji bol ideálnejší čas na bicyk­lovanie a podľa toho, ako vyzeralo poča­sie v nedeľu u nás, mnohí ľutovali, že uve­rili meteorológom. My neľutujeme, hoci sme prišli domov premoknutí až na kožu. Aj s takýmito nástrahami musí cyklista na ceste rátať. Aspoň sme sa nepotili! Naše tachometre zaznamenali slušné kilometre – od 130 do 200.

Božka Ilavská

Akcia Karpaty tour

8. ročník Karpaty Tour, 25.6.2005

Malokarpatský cykloklub z Trnavy pripravil na poslednú júnovú sobotu pre vyznávačov cykloturistiky z Trnavy, Piešťan a okolia akciu na úvod letnej sezóny • 8. ročník Karpaty Tour. Na štarte pred trnavskou reštauráciou RELAX sa zišlo 82 účastníkov. Za krásneho slnečného počasia sa cykloturisti vydali na asi 126 km trasu, v tomto roku pre zmenu opačným smerom na Dolnú a Hornú Krupú. Prvá občerstvovacia prestávka Trstín Buková žiaľ zlyhala. Ďalšie tri na trase Plavecký Mikuláš, Sološnica, Rohožník, Pernek, Pezinská Baba, Vinosady, Modra, Červený Kameň, Častá, Suchá nad Parnou, Trnava cyklistom výborne poslúžili. Výkonnostné skupinky totiž museli odolávať pripekajúcemu slniečku i silnejúcemu protivetru. Pohodovej jazde väčšiny pelotónu nezabránili ani tradičné defekty či zlomený rýchlo upínač. Trasu si pochvaľoval aj najmladší cyklista trinásťročný Andrej Golier s otcom Jurajom z Vrbového. Z Piešťan došiel najstarší účastník šesťdesiatsedem ročný Emil Stanko. Kvôli technickej poruche na bicykli musel časť trasy stráviť v sprievodnom vozidle. Až z Vrábel pricestoval Jozef Ďuriak a z Horného Ohaja Viliam Németh. Dôležité je, že všetci prišli do cieľa, kde si pochutili na kotlíkovom guláši, ovlažili sa pivkom a niektorí i prevzali výhru z tradičnej tomboly od štedrých sponzorov. Domov si všetci odnášali pohodu z príjemne prežitého dňa v sedle bicykla.

Akcia Falkenstein

Akcia sa konala 18.6.2005

Zoznam účastníkov:
Ilavská Božena, Kraic Ľuboš,Kraicová Emília, Michalec Jozef, Nováková Anna, Stríž Ondrej, Slaný Ľubomír, Putera Vladimír, Benedikovič Jozef, Trnka František

Do Kútov sme sa dopravili rôznymi spôsobmi prepravy, či už vlakom, autom, ale aj na bicykli.

Pri hraničnom prechode v Moravskom sv. Jáne sa zišlo 18 nadšencov bicykla, nečlenov i priateľov. Vyštartovali sme za slnečného počasia so spúšťajúcim sa protivetrom. Prvá zastávka bola na území Rakúska v dedinke Dobermannsdorf u známeho našich dvoch členov, ktorí tam zvykli chodiť na oberačky hrozna. Po príjemnom odpočinku a pohostení kvalitným vínkom sme pokračovali plánovanou trasou až do neplánovaného rozdelenia skupiny a zbytočným čakaním na poblúdenca. Netrpezliví odišli skôr a zvolili si kratšiu trasu z Poysdorfu do Mikulova a odtiaľ cez Břeclav do Kútov. Ôsmi sme sa vydali podľa pôvodnej trasy cez zrúcaninu Falkenstein do kúpeľného mestečka Laa an der Thaya a hraničný prechod Hevlín, smer Hrušovany. Prechádzali sme krajinou s malebnými vinohradmi a poliami na mierne zvlnených kopcoch, nedotknutou prírodou, kdekoľvek sa človek pozrie, kultúrnymi pamiatkami a miestnymi pochúťkami na každom rohu ako by táto oblasť bola stvorená práve pre cykloturistov. Nízke, na bielo namaľované vínne pivnice dotvárajú jedinečným spôsobom tento slnečný kút zeme v srdci Európy a nikde inde ich nie je možné nájsť v takej rozmanitosti a hojnosti ako v oblasti vínnej cyklocesty Weinviertel. Celou 152 km trasou, s občasným stúpaním nás sprevádzal silný protivietor, ktorý uberal sily i tým zdatnejším. Otočením na Mikulov to už bolo príjemnejšie a tak sme dobiehali stratený čas až po Kúty, kde sme napokon skončili šiesti. Vďaka skráteniu trasy skupina pred nami a naša stratená ovečka stihli vlak, ktorý išiel do Trnavy o dve hodiny skôr. Jedno ponaučenie pre cykloturistov v zahraničí: okrem zdravotného poistenia je vhodné byť vybavený mobilom s roamingom.

Božena Ilavská

Akcia NZ SCK Jahodník

Akcia sa konala 10.6. – 12.6.2005

Zoznam účastníkov:
Michalec Jozef, Naništa Igor, Nižňanský Marek a synovia, Vrábel Paľo

Počasie- nevyšlo podľa predstáv a nádejí -ochladenie, +8·st.C, prehánky ,inak program pripravený OK, Ubytovanie v chatkách RS Záruby kap.6 postelí -teplá voda ,sprcha, kúrenie – OK.

Trasy: väčšina účastníkov jazdila MTB trasy

Po štvrtkovom fajrontovom ochladení a daždi posúvam odchod na ZRAZ na Piatok ráno 10.6. o 6:20 hod. Keďže neprší, vyrážam s plnou poľnou smer Suchá-Orešany­ Jahodník v silnejúcom a chladnom protivetre. Príchod do Smoleníc 8:00 h. Po príchode do kempu sa stretávam s organizátormi SCK-Bicyglo M.Kasalom a spol. zaprezentujem sa a idem na chatku, kde už vstávajú hore spolubývajúci: Vrábel P, + kamarát cykloturista z Popradu. Štart na trasu sa operatívne posúva na 10:00hod. – je teda čas vybaliť veci, hodiť reč a zoznámiť sa. Neprší a tak vyrážame na trasu dňa (MTB): Lošonec – Majdan – Sklená Huta – cez kopec- na Sološnicu, po občerstvení v miestnom pohostinstve – pokračujem už sólo jazdu

-Plav. Mikuláš Cerová Rozbehy – Vet. elektráreň – cez lúky – do Bukovej (občerstvenie), cez Trstín a Smolenice sa konečne doplazím na základňu na Jahodníku. Cca o 18:00hod.! mám najazdených kombinovaných cesta/MTB 90 km.

Po večeri a doplnení tekutín cca:od 19:00hod.- súťaže: slalom na detskom MTB – jazda zručnosti (mala víťaza P. Vrábla z MKCK odmena – fľaška Orešanského vínka), kotúľanie zad. kolesa z favorita do kopca na vzdialenosť.- víťaz mne neznámy, nakoľko súbežne začalo o 19:30 hod.- bolo zasadnutie Rady SCK – predsedov klubov. O 20:30 hod.- Premietanie -Skandi Tour 04, -p. Patsch – Malacky, p. Sýkora -Krupina. (účasť aj M. Nižňanský + synovia). Nočný program po skupinách a záujmoch.

Trasa 11.6. : cesta: štart: 9:00 hod- Orešany – Č. Kameň- Píla- Modra -Pez. Baba- o 13:00 hod. -občerstvenie doobeda slnečno, na Babe búrka 20min. ,večer prehánky, na Babe stretnutie s J. Michalcom (išiel opačným smerom Pernek -Baba – otočka a späť tou istou trasou s malým občerstvením v Modre u jeho dcéry – koštovka ,káva, koláčiky. -v Orešanoch nás lízne okrajom ďalšia prehánka -s vyplazeným jazykom stíhame o 19:00hod. večeru v kempe. Pod kopcom v Orešanoch chytí Jozef defekt, po nevyhnutnej pomoci s opravou sa lúčime a ideme každý svojim smerom. Večerný program: tanečná veselica so sk. Country Team, -od 00:30 hod- táborák, opekačka, debaty cca do 03:00hod.

Trasa 12.6.: cesta- od 10:00hod.- prehliadka Smolenického zámku, fotenie, rozlúčka s partiou, cyklopresun Boleráz – Šelpice- TA.

Na to že bol t.r. NZC u NÁS v okrese, bola slabučká účasť členov MKCK !!! Výhovorky typu: však to všetko máme pojazdené, žiaľ v očiach účastníkov zo stredného Slovenska a ani v mojich neobstoja..

Igor Naništa

Akcia Okolo Tatier

Akcia sa konala 26.5. – 29.5.2005

V tomto roku organizoval Cykloklub v Nižnej už 38. ročník cykloturistickej akcie Okolo Tatier. Zúčastnilo sa na nej aj 27 našich cykloturistov, ktorí sa prepravili do miesta nocľahu rôznymi spôsobmi. Jedni išli „dvoj-dňovku“ na bicykli celú cestu, iní pol na pol ­vlak/bike, ďalší autom. Všetci sme sa stretli vo štvrtok večer v Tvrdošíne, kde sme sa prebúdzali do krásneho, teplého a slnečného piatkového rána. Na štarte v Nižnej sa zišlo 780 zaregistrovaných a viac ako 150 nezaregistrovaných cykloturistov.

Cesta k poľským hraniciam je vlast­ne propagáciou regiónu Orava. Skupi­ny cyklistov vítal v každej dedine miestny rozhlas, školáci, deti a dospe­lí zdravili účastníkov akcie, ktorí šli svorne v pozvoľnom tempe pokope až k hraničnému prechodu v Suchej ho­re. Po prejdení hraníc si každý zvolil svoj program. My sme zastavili na sa­laši a okoštovali ovčí syr a žinčicu. Energiu sme dobíjali na ďalšej zastávke v Zakopanom.

Potom už nasledovala cesta domov – na Slovensko. Tu sa preverili naše schopnosti stúpania na Tatranskú Javorinu a sedlo Príslop. Odmenou nám bola krásna cesta Ždiarskou dolinou až do Tatranskej Lomnice. No v sobotu sme boli šoko­vaní. Viacerí sme neboli v Tatrách od novembrovej katastrofy. Pohľad na zničenú krajinu v nás vyvolával pocit úzkosti, zaleskli sa i slzy v očiach. Tra­sa od Tatranskej Lomnice k Štrbskému plesu bola našou najsmutnejšou cyk­lotúrou.

Večerná opekačka a nekonečné debaty s našimi starými, ale aj no­vými priateľmi ukončili program tej­to peknej akcie. V nedeľu sme opustili Tatry opäť rôzne. Ľu­bo Kraic a Peter Hovorka absolvovali celú akciu so svojimi vernými dvojkolesovými spoločníkmi a za päť dní našliapali bezmála 800 km.

Anka Nováková a Božka Ilavská

Akcia Bezovec

Akcia sa konala 14.5.2005

Zoznam účastníkov:
Hovorka Peter, Budoš Ján, Unger Michal, Golier Juraj, Golier Andrej, Ilavská Božena, Vrábel Paľo + priateľka, Nádaský Jozef, Novák Marek, Lavor Kamil a syn, Ondriga

Za pekného, no veterného počasia sme uskutočnili plánovanú akciu na kopec Bezovec. Zraz sme mali pri kruhovke v Piešťanoch, kde nás dlho čakali cyklisti z Trnavy, lebo ich do Piešťan dofúkol vietor o čosi skôr, ako sme to mali naplánované.

Spolu sme vyšliapali na Bezovec, poniektorí rýchlejšie a niektorí „rýchlici“ aj blúdili po Starej Lehote, kde bolo padnuté elektrické vedenie cez cestu.( asi preto boli taký rýchli). Po odpočinku a pózovaní pre fotoaparáty sme sa po skupinkách odobrali na cestu späť. Niektorí si odbehli pozrieť opevnenie v Ducovom (Golier zo synom), iní zase museli posilniť svoj organizmus párkami v Moravanoch (Budoš) a nabrať energiu na cestu do Trnavy.

Cyklistom nazdar, ale aj tým, ktorí si nestihli prezuť nové plášte na sezónu a potom nestihli vydarený výlet na Bezovec (Putera). Tak možno nabudúce.

Peter Hovorka