Sardínia 20. – 30.5.

Zápis z akcie Bicyklovanie po Sardínii 20. – 30.5.2010.

Pozvánku od organizátora Dušana Orsága za MKCK prijali a akcie sa zúčastnili:
Ľ. Kraic, E. Kraicová, B. Ilavská, H. Gurínová, D. Surovčík, J. Poláček.

Jedinečný ostrov v Stredozemnom mori oplývajúci divokými horami, pokojnými plážami, spústou slnka a hlavne smaragdovo čistým morom – to je Sardínia. Sardínia, ktorá sa nepodobá žiadnemu inému miestu, pretože je jedinečná. Juhozápad ostrova, kam konkrétne sme mali namierené, sa nám predstavil ako oblasť poskytujúca veľké množstvo atraktívnych cieľov, ktoré sa priam núkali, aby ich človek navštívil a spoznal. Boli to hlavne: naše letovisko Porto Corallo, národný park v Sárrabuse, kráľovské pobrežie Costa Rei, hlavné mesto Cagliari s jeho pamätihodnosťami, staroveké nuraghy z doby bronzovej, veľké množstvo prekrásnych pláží, ospalé mestečká a dedinky a samozrejme celý čas modré „azuro“ nad hlavou. Ale poďme pekne po poriadku.

V piatok 21. mája nad ránom za neustáleho dažďa nakladáme poslednú skupinku bicyklov a batožiny na benzínovej pumpe v Petržalke. Premočení nasadáme do autobusu a s vidinou krásneho slnečného juhu pred nami onedlho opúšťame upršané Slovensko. Po takmer prebdenej noci všetci sa rýchlo necháme uspať monotónnou jazdou po rakúskych diaľniciach a prebúdzame sa až za Dolomitmi v Taliansku. Tu sa už počasie zmenilo a my môžeme sledovať krásnu okolitú krajinu plnú viníc. Na chvíľku sa zastavíme v Pise, kde si pozrieme tamojšiu šikmú dominantu a v podvečer prichádzame do Livorna. Nasadáme na nočný trajekt a ráno nás víta slnečná Sardínia, konkrétne prístavné mesto Olbia. Ďalej pokračujeme vnútrozemím cez mestá Nuoro, Lanusei, Villaputzu. Do nášho letoviska Porto Corallo prichádzame okolo obeda. Začíname sa vybaľovať a ubytovávať. K dispozícii máme útulné apartmány s malou terasou a s krásnym výhľadom na more. Je to tu pekné a veľmi sa nám to páči.

V nedeľu sa vydávame na prvú cykloetapu na juh, na mys Capo Carbonara pri meste Villasimius. Cesta tam nás vedie pozdĺž kráľovského pobrežia (Costa Rei). Je tu možno vidieť veľa krásnych zátok s bielym pieskom, neuveriteľne čistou, smaragdovou vodou a nad tým sa tiahnucou cestou teraz v máji s minimálnou premávkou a krásnou horskou scenériou. Prechádzame mestami Muravera, letoviskom Monte Nai, okolo mysu Capo di Marina. Na samom južnom cípe si dáme obligátnu kávičku a vraciame sa vnútrozemím cez mestá Villasimius, Castiadas, San Priamo a Villaputzu do nášho domovského letoviska Porto Corallo. Cesta je nádherná, ale členitá a vykúpená našimi prepotenými tričkami. Veď etapa merala 130 km s prevýšením cez 1000 m.

Na druhý deň volíme odpočinkovú etapu s cieľom okúpať sa na nejakej peknej pláži. Pri Villaputzu odbočujeme na sever smerom na Quirru. Tu si v miestnom bistre dáme kapučíno s malým koláčikom a pokračujeme smerom k moru. Cestou vidíme veľa vojakov, pretože všade na okolí sú vojenské objekty americkej armády. Kúsok za Quirrou prechádzame celkom blízko prekrásneho pomarančovníkového sadu. Chceme sa pri ňom odfotiť, tu prichádza jeho majiteľ a čuduj sa svete nabáda nás, aby sme si aj odtrhli a okoštovali. Takže práve sa nám spĺňa sen väčšiny prítomných: odtrhnúť si a okoštovať pomaranč priamo zo stromu a to bez výčitiek svedomia. Nadopovaní novými vitamínmi prichádzame o chvíľu k pláži di Murtas. A keďže teplota sa blíži k tridsiatke, tešíme sa na kúpanie. Pláž bola očarujúca, voda však trošku „zubatá“, ale nakoniec sme sa okúpali a poleňošili. Niektorí sme ešte využili voľný čas na prieskum okolitých objektov: strážnej veže Torre de Murtas a Punta de sa Cala. Cestou nazad sme sa zastavili u súkromníka a kúpili si u neho pravé domáce sardínske víno, ktoré sme potom večer aj patrične degustovali.

Na ďalší deň smerujú naše cyklokroky smerom na severozápad do mestečka Ballao. Za Villaputzu odbočujeme smerom na San Vito. Za týmto mestečkom sa pred nami rozprestrie údolie, ktoré si vytvorila rieka Flumendosa. Prekrásne horské scenérie tu dopĺňajú aj výdobytky modernej staviteľskej techniky (mosty a tunely), ktoré nám výrazne zľahčujú putovanie po tejto prekrásnej krajine. Zastavujeme v mestečku Ballao, je práve čas obeda a pôsobí to tu ospalým dojmom. Občerstvíme sa v miestnom bistre v tieni paliem a ďalej pokračujeme stúpaním smerom na San Nicolo Gerrei. Tu ešte niektorí si dáme zachádzku do sardínsky rázovitej dedinky Silius, no väčšina smeruje (zase stúpaním) do dedinky Villasalto. Tu sa nakoniec všetci stretávame v miestnom bistre pri dobrej kávičke. Nasledoval očarujúci zjazd s množstvom úchvatných serpentín. Toto krásne divadlo som si skomplikoval malou nepozornosťou pri zjazde. Nasledoval pád a potom chvíľu ticho… Nachádzam sa na zemi, bicykel kúsok vedľa mňa. Vstávam zo zeme, bolí ma ľavé rameno, skúšam ním hýbať, ide to… nasadám na bicykel a dokončujem zjazd. Vcelku to ide, len sa bojím, či nie je niečo zlomené a bolesť sa bude zvyšovať. Po dohode s ostatnými volíme rýchly presun bicyklami do Muravery, do miestnej nemocnice. Je to asi 25 km, ale bicyklovanie sa dá vydržať, aj bolesť zdá sa ustupuje. Vyšetrenie v nemocnici našťastie nepotvrdilo žiadnu zlomeninu, ale vztýčilo varovný prst a vyzvalo k opatrnosti na cestách.

Ďalší deň bol odpočinkový, navštívili sme autobusom hlavné mesto Cagliari. Tu sme si pozreli historický stred mesta, Sloniu vežu, miestny rímsky amfiteáter. Niektorí si vzali so sebou bicykle a prezreli si historické mesto Pula a iní sa previezli na bicykloch po krásnom južnom pobreží.

Vo štvrtok sme niektorí volili návštevu okolitých pláží: pri Porto Coralle, San Giovanni, Salinas, Capo Ferrato…, iní návštevu okolitých Nuraghov (staviteľských komplexov z doby bronzovej): Murtas, S aqua Seccis, Domu de S Orcu. Pri Nuraghu S Oro sa rozhodneme navštíviť blízky národný park Sárrabus. Nebolo to ani ďaleko. To, čo si dokázala vytvoriť rieka Cannas a Malliu nás doslova posadilo na zadok. Skalnatý kaňon, ktorý sa nám rozprestrel pred očami nám vyrážal dych za každou zákrutou. Architekt (pani príroda) tu teda pracovala na plný úväzok. Vysoké kolmé steny nad nami, hlboko zarezané riečne údolie pod nami a medzi tým vinúca sa cestička nás nútili neustále sa zastavovať a fotiť. Cesta neustále stúpala a po 14 km nás doviedla na kótu 400 m. Neodolali sme ďalšiemu pokušeniu a pokračovali sme ešte 7 km, do 650 m nad morom, do ďalšej sardínsky rázovitej dedinky Burcei. Chystali sa tu na nejaké náboženské oslavy k sviatku Sv. Barbary. Dali sme si obligátnu kávičku a potom sme sa nechali unášať 21 km klesaním po Sárrabuskom území. Plynulé klesanie (asi 3%) dovoľovalo si vychutnávať krásu tohto územia na plné dúšky.

Bože, len aby som pri tomto kochaní zase niekde nespadol! Našťastie, nestalo sa. V duchu ďakujem všetkým cyklistickým múzam (a myslím, že hovorím za všetkých), že nám občas dožičia aj takéto nevšedné zážitky, ktoré priam spôsobujú husiu kožu ozajstného, nefalšovaného cyklistického vzrušenia a ktoré zanecháva nezmazateľné stopy v duši každého cyklistu.

Opis Sárrabuského kaňonu natoľko zaujal aj ostatných členov našej skupiny, že v posledný deň, v piatok, sme opäť navštívili toto územie. Nasledovné ohlasy len potvrdili, že tento kraj urobil dôstojnú bodku za našim cykloputovaním po tomto kúsku Sardínie.

Ani sme sa nenazdali a prišiel koniec nášho pobytu a návrat (ako sa ukázalo) do zase upršaného Slovenska. Naspäť sme išli tou istou cestou ako sem.

V Bratislave sa lúčime s kamarátmi, ktorí sú už teraz vlastne taká naša malá cyklistická rodina. K čomu prispela veľkým dielom aj samotná Sardínia.

Ľuboš Kraic