Za MKCK sa akcie zúčastnili: J. Poláček, B. Ilavská, H. Gurínová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, D. Surovčík, P. Herceg, M. Šuga.
Sicília tento nádherný ostrov v stredozemnom mori, s ktorým svoje osudy spojili aj hrdinovia starých gréckych bájí a povestí, o ktorý viedli boje starí Rimania s Grékmi a Kartágincami a ktorý vyzýva k objavovaniu jeho krás ešte aj dnes, tak sem smerovali kroky nedočkavých nadšencov pripravených spoznávať tento krásny kút zeme zo sedla bicykla.
V piatok 27. mája sa krátko po desiatej hodine po naložení poslednej skupinky cyklistov a ich strojov vydávame z Bratislavy na nekonečne dlhú púť cez celé Rakúsko a Taliansko na samý dolný okraj „Talianskej čižmy“, do slnečnej Kalábrie, presnejšie do mesta Villa San Giovanni. Sem prichádzame na druhý deň okolo obeda. Naloďujeme sa na trajekt a cez Messinskú úžinu sa preplavujeme do Messiny, nášho prvého mesta na Sicílii. Sicília nás víta so zakvitnutými oleandrami a všakovakým iným kvetenstvom. Z Messiny smerujeme smerom na juh. Do cieľa našej cesty, mesta Giardini Naxos, prichádzame v poobedňajších hodinách. Ubytovávame sa v apartmánovom kempe Villagio Alcantara. Okrem krásneho bazéna nám okolie spestrujú voľne posadené tropické stromy citrónovníky, pomarančovníky, banánovníky samozrejme aj so zrelými plodmi. Tieto nás všade sprevádzali aj po našich cyklocestách po miestnom okolí.
V nedeľu 29. mája sa vydávame na prvé spoznávanie tunajšieho kraja. Sú tu medzi nami rôzne výkonnostné a záujmové skupiny a podľa toho si určujeme trasy. Naša skupinka sa vydáva smerom do centra Giardini Naxos do miestneho prístavu. Tu vyčkáme štart miestnych pretekov cestných bicyklov, ktorý ovplyvnil atmosféru celého mesta. Pre nás to bol tiež nevšedný zážitok. Ďalej pokračujeme po ceste po pobreží a obdivujeme nádherné okolie. Zastavujeme sa na miestnych plážach a prechádzame po plážových korzách v letoviskách: Mazzaró, Letojanni, Sant Alessio Sicula, a S. Teresa di Riva. Tu odbočujeme do hôr. Nastáva stúpanie do mestečka umenia, Savoca, ktorého záverečná časť vedie po prekrásnych serpentínach, takže sa to ľahšie zvláda. Tu hore si doprajeme zaslúženého odpočinku v tieni košatých stromov na miestnom námestí pri dobrej kávičke s krásnymi výhľadmi na more. Ďalej pokračujeme po horách do dedinky Casalvechio, padneme do údolia riečky Flumara di Agro a následne začneme stúpať smerom na dedinku Limina. Je trochu dlhšie, cestou sa občerstvujeme na čerešniach pri ceste a riadne vysilení prichádzame do Liminy, kde nám padne vhod občerstvenie v miestnej reštaurácii. K objednanému pivu nám prinesú aj rôzne pozornosti podniku: olivy a rôzne vyprážané jednohubky, ktoré nás príjemne prekvapia. Pokračujeme ďalej a stúpame do dedinky Roccafiorita. Stúpanie ešte nekončí a zastavuje sa až hodný kus za dedinou, vo výške 840m. Potom nasleduje cesta po hrebeni s krásnymi výhľadmi na všetky strany a zaslúžený padák do mestečka Graniti okolo krásneho chráneného píniového lesa až do mesta Gaggi. Do kempu je to už len kúsok, cesta vedie okolo nespočetného množstva citrónovníkov a pomarančovníkov, ktorých plody sa priam ponúkajú na odtrhnutie. Cyklotúru (dlhú 79 km s prevýšením 1400 m) zakončíme kúpaním sa v miestnom bazéne alebo v mori.
V pondelok 30. mája naložíme bicykle do prívesného vozíka autobusu a ten nás spolu s nimi vyvezie až do výšky bezmála 1800 m na severnú stranu Etny. Tu hore počasie nič moc, teplota asi 11 °C. Trochu pofotíme lávové polia a poďho dolu. Čaká nás asi 30 km klesanie k moru až na 0 m. Prechádzame mestečkami Milo, Zafferana, ktorých osudy sú spojené aj s ich nevypočítateľným susedom. Dôkazom sú lávové polia v ich blízkom okolí. Tu sa kolegovi prihodí defekt, ale opravu zvládne v pohode. Pokračujeme v klesaní cez S. Venerinu až do prístavného mestečka Torre Archirafi. Cesty sú veľmi frekventované a tak nám dobre padne občerstvenie v miestnej cukrárni. Ďalšia cesta domov ide už len po pobreží, sledujeme miestne pláže a sem tam nepríjemnú hustú premávku, ktorá nás odradí podniknúť ďalšie cesty týmto smerom. Cyklotúru (dlhú 63 km s prevýšením 265 m) zakončíme kúpaním sa na miestnej pláži.
V utorok 31. mája nás zobúdza krásne slniečko a tak sa nedočkaví zoraďujeme pred východom z kempu rozohnať svoje tátoše po ďalších krásnych kútoch tejto časti Sicílie. Ani netušíme, ako budeme v tento deň uspokojení. Po vymotaní sa z rušného centra mesta odbočujeme do údolia, ktoré si vytvorila riečka Alcantara. Po prejedení pekného mestečka Calatabiano nás čaká pokojná a prijemná cestička popri nespočetnom množstve pomarančovníkových a citrónovníkových sadov. Prichádzame k starobylému mostu v tvare oslieho chrbta ponad riečku Alcantara. Pod ňou sa rozprestiera divotvorný kaňon, ktorý si cez teplú lávu vytvoril prúd rieky. O kúsok ďalej v Góla dell Alcantara možno zliezť priamo do kaňonu, požičať si gumové čižmy a odskúšať si 12°C vodu. Nám stačí aj tento pohľad zhora, ktorý tiež chytá za srdce a po obligátnom fotení pokračujeme ďalej. Kúsok pred mestečkom Francavilla sa nám po pravej ruke objavuje panoráma dedinky Motta Canastra postavenej priamo na vrchole pohoria. Trochu nám pripomínala Korzické Bonifácio od mora. Viedla k nej stúpajúca cestička s neuveriteľnými serpentínami. Sánka dolu, šéfe… povieme si ako v tej reklame. Traja neodoláme a po dohode s ostatnými členmi výpravy na mieste ďalšieho stretnutia, sa vyberieme preskúmať tento cyklistický poklad. Neskutočne kľukatiaca sa cestička nás dovedie rovno do dedinky, kde sa zastavil čas. Úzke uličky, kde sotva prejde malé auto nás privedú na malé námestie, kde pri novinách sediaci miestni štamgasti neuveriteľne krútia hlavami, čo sa to tu takto znenazdajky zjavilo. Toto je tá pravá sicílska atmosféra, ktorú som si veľakrát predstavoval. Popri miestnom kostolíku sa dostaneme na malú terasu, kde sa nám objavujú výhľady na protiľahlé kopce. Na jednom z nich akoby sokolie hniezdo tróni starobylé mestečko Castiglione di Sicília. Úchvatný pohľad. Rýchlo zídeme dolu na hlavnú cestu a snažíme sa dobehnúť našu partiu. O to príjemnejšie prekvapenie nás čaká, keď zistíme, že naša skupinka neodolala a rozhodla sa mestečko Castiglione navštíviť. Dobiehame ich už pri prehliadke starobylého centra, plného historických skvostov v podobe kostolov, katedrál a opevnení. Po tomto kultúrnom občerstvení sa občerstvíme aj z našich zásob a pokračujeme ďalej na východ, do mestečka Randazzo. Cestička je to pokojná bez áut, ale slnko pripeká a tak sme radi, keď prídeme už do mesta, kde si trochu odpočinieme pri dobrom kapučínku a zmrzline. Teraz nás čaká trochu obtiažna cesta vyšplhať sa do výšky 900m na severnú cestu parkom Etna. Vďaka GPS prístroju a pevnej vôli hlavne našich dievčat, sa konečne na tzv. ETNA NORD dostaneme. Cesta má fungl-nový asfalt, premávka je minimálna, ohromné výhľady na všetky strany, nespočetné množstvo zakvitnutých lávových polí a stále jemne klesajúci profil. Zaslúžená odmena hlavne pre romantické duše našich dievčat. Nakoniec nám už len zostáva pretrpieť hustú premávku v Linguaglosse, v Piedimonte a Giardini Naxos. Ale to nám nepokazilo dojmy z prekrásne prežitej cyklotúry (dlhej 85 km, s prevýšením 1480 m), ktorú sme zakončili kúpaním sa na miestnej pláži.
V stredu 1. júna volíme oddychový deň a vyberieme sa našim autobusom do mesta Milazzo na severe. Nalodíme sa na trajekt a smerujeme na Liparské ostrovy. Prvý navštívime ostrov Lipari, kde zakotvíme v miestnom prístave a rozhodneme sa preskúmať toto hlavné mesto. Motáme sa po rušnej uličke Corso Vittorio Emanuele plnom všakovakých obchodíkov. Centru mesta dominuje 60 m vysoká akropola, z ktorej je nádherný výhľad na celé okolie. Znovu sa nalodíme a smerujeme na susedný ostrov Vulcano. Tu zakotvíme a voľný čas využijeme kúpaním sa v miestnom bahennom jazierku, kde síce zapáchajúce, ale liečivé bahno vyhľadávajú ľudia z celého sveta trpiaci na pohybové a kožné choroby, ale aj priamo v mori, v ktorom vidieť veľa bubliniek unikajúcich sírových plynov, ktorých zápach charakterizuje celú klímu ostrova. Opäť sa naloďujeme a po prehliadke krásneho, členitého pobrežia sa vraciame späť na pevninu a následne do kempu.
Vo štvrtok 2. júna máme v pláne navštíviť skvost nielen tunajšieho kraja, ale aj celej Sicílie mesto Taormimu. Je postavené na kopci, tak cesta hore nám dá riadne zabrať. Prehliadka mesta samotného, v ktorom je veľa krásnych uličiek, množstvo malých obchodíkov, malé námestíčka, na ktorých vyhrávajú miestni umelci talianske šlágre nás príjemne naladí, no ale prehliadka Teatra Greco, grécko-rímskeho amfiteátra nás doslova ohromí. Hlavne výhľad na Etnu priamo z hľadiska vám zoberie dych. Po prehliadke mesta zase sadáme na naše bicykle, vydávame sa po pobreží do letoviska Letojanni. Potom odbočujeme na pokojnú tichú cestičku, ktorá nás vyvádza preč od rušného centra po krásnom údolí hore do hôr. Putujeme zase po krásnych serpentínach, takže ani nevnímame, že stúpame. Prechádzame krásnym, umelo vytvoreným tunelom, pretože stavitelia tejto cesty nemali inú voľbu, ako prejsť cez horký masív. Za tunelom vyviera z kopca voda a oproti rastú voľné citróny – no neurobte si citronádu. V tomto momente nič ľahšie. Kľukaté serpentíny nás dovedú do dedinky Melia. Zastavíme sa v miestnej cukrárni, kde na nás pozerajú ako na zjavenie. Vcelku za lacný groš si kúpime kapučínko, pivko a zmrzlinu. Žalúdok ani neprotestuje. Sme spokojní, lebo ďalšia cesta je zase pastva pre oči. Stúpame cez dedinku Mongiuffi do najvyššieho miesta dnešnej etapy, do Roccafiority. Tu po krátkom odpočinku sadáme na bicykle a oddávame prekrásnemu a bezstarostnému zjazdu, ktorý nás údolím riečky Flumara di Agro dovedie na pobrežie. A už nás čaká len známa cesta pobrežím do nášho kempu. Cyklotúru (dlhú 78 km s prevýšením 1450 m) zakončíme kúpaním sa na miestnej pláži.
V piatok 3. júna sa rozhodneme podniknúť krátku túru do dedinky Castelmola, ktorá ako pena na pive tróni na kopci nad Taorminou. Pohľad na ňu zdola je priam provokujúci a vyzývajúci na jej zdolanie. Vedú k nej zase krásne serpentíny s neustálymi panoramatickými výhľadmi na Taorminu, pobrežie a Etnu. Toto všetko sa nám pred očami strieda po ceste nahor. Spokojní dochádzame hore, navštívime miestny kláštor, na terase si dáme kapučínko s mandľovým vínom (pozornosť podniku) a na záver si prezrieme starobylé centrum s uzučkými uličkami. Čaká nás padák až k moru a pod Taorminou zamierime k miestnej pláži, kde vo veľmi krásnom prostredí osviežime naše unavené telá. Cyklotúru (dlhú 34 km s prevýšením 560 m) zakončíme dnes nakladaním bicyklov do prívesného vozíka za autobusom, aby sme mali ráno kľud pri balení vecí na cestu domov.
V sobotu ráno po zbalení vecí nasadáme do autobusu a známou cestou sa vraciame späť na Slovensko. V nedeľu krátko pred 17. hodinou vystupujeme v Trnave a rozchádzame sa do svojich domovov.
Čo dodať na záver. Cykloturistika v spojení s dobrou partiou, ktorá sa ako obvykle zase zišla a prekrásna Sicílska krajina, to spoločne dobije človeku všetky duševné a fyzické batérie, zaženie všetky depresie poskrývané hlboko vo vnútri a naladí každého na prekrásne spomínanie na tento nevšedný zážitok vždy, keď sa trochu zastaví a zamyslí.
Vďaka ti Sicília, že sme ťa spoznali!
Ľuboš Kraic