Akcia Vysočina 19.6. až 26.6.

Za MKCK sa akcie zúčastnili : Budoš, Poláček, Benedikovič, Herceg, Slaný, Kraic, Kraicová, Oravec, Putera, Nováková, Gurinová, Ilavská, Anton Gieci,

Hostia: Chnapko, Koprna, Oravcová, Mário Gieci.

19.6.

Do miesta nášho pobytu, Křižánek, sme sa dopravovali autami, okrem Jozefa Koprnu a Petra Chnapku, ktorí cestovali kombinovane: vlakom a neskôr na bicykli. Dve osádky áut (Kraic, Kraicová, Budoš a Herceg, Gurínová, Slaný) mali jedinú zastávku na hrade Pernštejn, Osádka auta: (Poláček Oravec, Oravcová, Putera) navštívili záhrady zámku Buchlovice a hrad Buchlov. Večer sme sa všetci 17-ti (teda aj osádky áut: Benedikovič, Nováková, Ilavská – Tóno Gieci so synom Máriom) zišli na statku Bukáček.

20.6.

Naša prvá trasa viedla na sever do mestečka Svratka. Za ním sme smerovali prevažne po lesných cestičkách, malebných a tak veľmi typických pre tento kraj smerom na Krucemburk. Po pár kilometroch nám svätý Antonín, ktorý je patrónom malej dedinky Zalíbené, kde sme sa na chvíľu zastavili, vybavil pivo (v podaní P. Hercega), ktoré nás občerstvilo po pár prejdených stúpaniach. Krásna malebná lesná cestička nás ďalej doviedla do Žďáru na Sázavou. Po krátkej prehliadke centra sme sa pobrali navštíviť púťový kostolík Jána Nepomuckého na Zelenej Hore, ktorý je v zozname chránených objektov UNESCO. Cestou späť sme obchádzali jazero Veľké Dářko, ktoré je najväčšie v tomto kraji. Tu Juraj menil dušu na bicykli, lebo už podozrivo rýchle strácala tlak. Potom sme si trasu skrátili na Tisúvku, kde lesná cesta vyskúšala našu zručnosť bicyklovania. V ceste nám stálo ešte najvyššie položené miesto v Žďárskych vrchoch – Devět Skal. Navštívili sme ho v dvoch turnusoch. My na bicykli (dá sa dostať až takmer pod jeho vrchol) a druhá skupinka, ktorá v ten deň nebicyklovala, pešo. Do Křižánek to potom bolo už len dolu z kopca.

21.6.

Na druhú trasu sme sa vybrali opäť na Svratku. Odtiaľ cez Herálec sme mierili najprv po krásnej aleji starých líp, jelší a briez, potom po krásnej lesnej cestičke na Kadov. Cestu nám však čím ďalej, tým viac znepríjemňoval hustnúci dážď. Našťastie v oblasti Tri studne nás zachránila štýlová reštaurácia Klokočí, kde sme prečkali túto nepohodu a hneď sme sa aj občerstvili. Po obede sme sa vybrali do Nového Města na Morave. Pri vstupe do mesta nás však dostihol druhý dážď okorenený prvým defektom Milky Kraicovej. Zase sme sa museli ukrývať v mestských zákutiach. Rozhodli sme sa, že trasu nasmerujeme priamo cez Sněžné na Křižánky, lebo sa ochladilo a hrozil ďalší kúpeľ z neba. A na dôvažok pred Sněžným, v hustom daždi dostala Milka ďalší defekt. Nakoniec sme boli radi, že sme boli konečne v suchu. Večer nás pohostil Tóno pred svojím karavanom. K dobrej nálade prispel aj spev trampských piesní pri gitarovom doprovode Kraica a Budoša. Až neskorá nočná hodina nás vyhnala do postele.

22.6.

Na tento deň bola najpriaznivejšia predpoveď počasia, preto sme zaradili najťažšiu etapu. Rozcvičkou z rána bolo stúpanie na Sněžné. Pokračovali sme malebným údolím do Jimramova. V tomto vcelku malebnom mestečku sme sa občerstvili a trochu pofotili miestne pamiatky. Ďalej sme pokračovali smerom na Bystřicu nad Pernštejnem po síce členitom, ale veľmi krásnom prostredí. Po ceste sme navštívili gotický kostolík vo Vitochove a rozhľadňu Karasín. V Bystřici, kde sme sa občerstvili a poprezerali si tunajšie krásne námestie, sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina ešte pokračovala do Pernštejna, druhá pokračovala v pôvodne plánovanej trase. Cestou sme míňali krásne dedinky Vysočiny ako: Kuklík, Koníkov, Blatiny. Po ceste sme si pochutnali aj na čerešniach a v reštaurácii „Ráj socialistických vepřú“ na miestnych špecialitách. Prvá „pernštejnská“ skupina urobila okolo 100 km a úctyhodných 1500 m prevýšenie.

23.6.

Na štvrtí deň sme sa vybrali na západ. Opustili sme Vysočinu a navštívili sme Pardubický kraj. Za Krucemburkom dostala Milka ďalší, v poradí už tretí defekt (všetko malé tenké tŕne ako osie žihadlo). V Chotěboři sme mali obed. V reštaurácii BENE náš priateľ „Bene“ (Jozef Benedikovič) nás pozval na pohárik životabudiča z Fínska. Vplyv pohárika bol ohromujúci. Nohy len točili pedále až myseľ zabudla na odbočku v Jikove. Navštívili sme dedinku Havlíčková Borová rodisko Českého národovca, Karla Havlíčka Borovského. Opäť sme prechádzali cez Veľké Dářko, ale tento krát sme sa zastavili na orosené pivko. Dokončoval tu svoje dielo sochár M. Olšiak, ktorého betónové výtvory sú rozmiestnené po celom Žďárskom kraji (my sme počas celého týždňa navštívili sochy: Hamroňa, Mamlasa, Orlice a leva a Hrochov). Pokračovali sme stúpaním do sedla za dedinkou Cikháj do Herálca. Odtiaľ sme okruhom po vrstevnici okolo Devět Skal prišli do Křižánek.

24.6.

Ranný budíček nám urobili sliepky a kohút. Ťažký večer poznačil neskorší odchod na trasu. V Hlinsku niektorí navštívili skanzen Betlém. Tu nás dážď opäť rozdelil. Jedna skupina sa vrátila domov cez Herálec a druhá pokračovala na priehradu Seč. Po ďalšej búrke z cesty stúpala para ako v parnom kúpeli. Táto oblasť severozápadne od Hlinska patrí do CHKO Železné Hory. Pred Nasavrkmi sme pozorovali rovinu na severe z rozhľadne Bojka. Cestou na Skuteč sme sa zastavili na pietnom mieste Ležáky v deň smutného výročia jeho tragédie za druhej svetovej vojny . Lokálna búrka sa stále točila v bezpečnej vzdialenosti od nás. V meste Skuteč sme mali trochu obavy o naše suché tričká, ale príroda bola k nám milosrdná. Takže sme mohli pokračovať už pomerne vysilení ďalej. Čakalo nás však ešte viac ako 300 m stúpanie. Večer bola zaslúžená opekačka a hudobná produkcia na gitarách známej produkcie, kde sme pri dobrej nálade rýchlo zabudli na ubolené nohy.

25.6.

Posledná cyklotúra bola plánovaná ako oddychová, ale akosi nám to nevyšlo. Ako rozcvičku sme vystúpali hneď za Svratkou na Karštejn do 780 m n.m. Cestou sme stratili Oravcových, ktorí preferovali žltú turistickú značku a tak mierili iným smerom. Spoločne sme sa stretli v dedinke Čachnov. Pokračovali sme cez Proseč do dediny Nové Hrady, Tu sme si obzreli zámok považovaný za České Versailles a prvé múzeum cyklistiky. V múzeu boli vystavené bicykle od ranného veku až do blízkej minulosti. Najsevernejší bod našej trasy bolo pútnické miesto Luže. Odtiaľ sme sa už len vracali domov ako obvykle nie najkratšou cestou. Cestou domov sme prechádzali cez fyzicky náročnú, ale mimoriadne krásnu oblasť Pustá Rybná, České Milovy. Večer sme zhrnuli celý týždeň bicyklovania. Stačilo len spomenúť sumárne údaje, spolu najazdených 500 km a celkové prevýšenie okolo 7000 m.

Teda Žďársko preverilo nielen naše fyzické schopnosti, ale upevnilo svojou krásou naše priateľstvo a odhodlanie do ďalších cyklistických trás.

26.6.

V nedeľu cestou domov sme sa zastavili v Poličke a navštívili zámok Buchlovice a nádherný Buchlovický park. Posádka Jura Poláčka navštívila hrad Pernštejn a Slavkovský zámok.

Určite si každý odniesol z tohto výletu niečo pekného pre seba, čo ho očarilo pri cestách týmto krajom, veď v duchu každý prežíval svoje vlastné nadšenie pri sledovaní prekrásneho okolia našich trás.

Jano Budoš