Predjarný výstup na Veterlín 3.3.

Akcie sa zúčastnili: Ľ. a E. Kraicoví, J. Michalec, J. a E. Morvayoví, I. Naništa, M. Slezák so synom.

Využili sme pozvanie športového klubu nevidiacich a slabozrakých športovcov Karpaty Trnava, ktorí pozývali širokú turistickú verejnosť na 10. ročník tohto „prerušeného“ turistického podujatia, aby sme nabrali fyzických a hlavne duševných síl z pobytu v Malokarpatskej prírode. Počasie bolo priam ako na objednávku, takže pobalíme batohy a poďho do lesa.

Ráno krátko po deviatej prichádzame autami na Jahodník. Po krátkom posilnení (Jozef Michalec je od 2. marca čerstvý 60-tnik) sa vydávame na cestu po zelenej značke smerom na Čertov žľab. Počasie je nádherné takmer jasno a vcelku teplo. Obdivujeme krásnu prírodu, ktorá sa už onedlho začne pomaly prebúdzať zo zimného odpočinku. Stretávame pomerne veľa turistov. Krásne počasie vylákalo von každého milovníka prírody. Nad Čertovým žľabom stretávame dokonca aj horských cyklistov, ktorý si to prišli rozdať pre nich ešte obtiažnym terénom. No ale mladosť a adrenalínový ošiaľ bol pre nich už pomerne dobrým dopingom. Oni smerujú k vrcholu Zárub a my sa vydávame na opačnú stranu smerom k vrcholu Čelo, ktorý nám robí jediný orientačný bod, lebo chodník tu nie je žiaden.

Krátko pred vrcholom prídeme k malému otvoru v zemi. Vychádza z neho práve muž v kombinéze. Je to jaskyniar Miloš Hačo, ktorý ju pred pár rokmi objavil, nazval ju podľa seba (Hačova jaskyňa) a teraz tu koná prieskum. Vraj má vcelku peknú výzdobu a je pomerne veľká. My ale teraz máme iný cieľ.

Dostávame sa na vrchol Čelo. Sú tu prekrásne výhľady do široka-ďaleka. Ďalej postupujeme po hrebeni smerom na samotný Veterlín. Je tu pomerne veterno (veď sa blížime k Veterlínu) a je vidieť, že táto trasa sa bežne nepoužíva, lebo chodník je sotva viditeľný. Zastavujeme sa pri drevenými brvnami ohradenej jame, tento krát podstatne väčšej, než bola tá do jaskyne. Je to jeden z ďalších krasových útvarov, ktorý tu príroda za dlhé roky vytvorila. Keďže pri tejto priepasti je vcelku závetrie, využijeme to ako miesto na obedňajšiu prestávku.

Krásny skalnatý reliéf hrebeňa nás dovedie na samotný vrchol Veterlína. Sú tu zase veľmi pekné výhľady na všetky strany. Tu nás dobieha aj Igor Naništa s priateľmi, ktorí vychádzali na trasu zo smolenickej stanice. Symbolické stretnutie vyzýva k pripitiu si pohárikom dobrého tokajského vína k Jozefovej 60-tke a popriať mu ešte veľa turistických úspechov, či už pešo, alebo na bicykli.

Pokračujeme ďalej. Keďže ešte stále nie je vidno nijakej cesty, spoliehame sa na GPS-ku, ktorá nás dovedie na asfaltku, smerujúcu na Jahodník. Cestou je sem tam vidno už prvých poslov jari krásne, zakvitnuté snežienky. Počasie je stále krásne a tak popri obdivovaní okolitej prírody ani nezbadáme a sme opäť na Jahodníku. Trasu dlhu 13 km s prevýšením 521 m zakončíme v miestnej reštaurácii, kde do tretice si pripijeme na Jozefovo zdravie.

Rozchádzame sa domov s dobrým pocitom, že sme sa už konečne po dlhej zime aspoň trochu naštartovali na prichádzajúcu sa sezónu.

Ľuboš Kraic