Akcie sa za MKCK zúčastnili: E. Kraicová, Ľ. Kraic, J.Hergottová, H. Gurínová a J. Poláček.
Na túto akciu, ktorej trasa viedla krásnym územím Strážovských vrchov a sľubovala vrcholné zážitky z cykloturistiky, sme sa dostavili dosť poskromne a to ešte česť klubu vo väčšej miere zachraňovali naše ženy.
Stretávame sa ráno o 7:45 na stanici v Trenčianskej Teplej. Po obligátnom štartovacom fotení sa krátko po ôsmej vydávame na trasu. Najskôr bolo nutné prejsť po celkom rušnej ceste asi 12 kilometrov do Ilavy, kde sme odbočili na už pokojnejšiu cestu, ktorá nás mala po 15 kilometroch doviesť na sedlo Homôlka. Bolo treba ale zdolať asi 500-metrové prevýšenie. Šli sme pokojným tempom a pri krásnom počasí a dobrej nálade (zanechávame za sebou dedinky Štyri Lipy a Hornú Lehotu) za pomerne pekných výhľadov čoskoro prichádzame na samotné sedlo. Odbočujeme k miestnej reštaurácii na malé občerstvenie. Práve tu chystajú občerstvovačku pre cyklomaratón horských bicyklov. Našťastie oni idú iným smerom než my, takže si môžeme potom pokojne vychutnať nasledovný asi 10-kilometrový zjazd po križovatku Klin za Valaskou Belou.
Tu odbočujeme doľava. Opúšťame povodie Nitrice a postupujeme ďalej popri riečke Jasenine až do osady Gápel. Za ňou nás čaká ďalšie stúpanie tzv. Kohútovou dolinou do Čičermanského sedla. Tu musíme dávať trochu pozor a využiť GPS prijímač (lebo cesta nie je nijako značená), aby sme presne odbočili na lesnú zvážnicu, ktorá nás má priviesť popod Lazovým vrchom na sedlo Javorinky. Všetko pokračuje k našej spokojnosti. Je to väčšinou po vrstevnici a sem-tam zase s peknými výhľadmi ako stvorenými pre fotenie, čo aj plne využijeme. Záverečné krátke stúpanie nás dovedie na lúku, kde je Božia muka obkolesená štyrmi statnými lipami. Pri nich je turistický stĺpik s názvom sedlo Javorinky. Nádherné miesto. Trochu sa tu zdržíme. Hodíme reč s miestnym domorodcom. Prišiel sem na hríby, ale je pomerne sucho, takže odišiel naprázdno. Teraz musíme ísť trochu opatrne, lebo je to prudko z kopca. Otvára sa pred nami krásna panoráma údolia riečky Rajčianky a samotných Čičmian.
Prichádzame do dedinky. Stále si zachovala svoj osobitý ráz maľovaných drevených chalúpok, čo sem privádza húfy turistov. Tak je to aj teraz. Zdržíme sa tu trochu dlhšie. Pozvoľne bicyklujeme po dedine a obzeráme si tú rázovitú krásu. Trochu nám aj vyhladlo a preto zakotvíme v miestnom penzióne uspokojiť aj naše žalúdky.
Ďalšia cesta je šetrná k našim momentálne plným bruškám, takže len pozvoľna stúpame krásnym údolím Rajčianky hore na Strážovské sedlo. Tu už je všetkým dnešným stúpaniam definitívny koniec. Odtiaľto nás čaká asi 20-kilometrový zjazd do dedinky Košeca. Užívame si ho ako odmenu na koniec za dobre vykonanú prácu. Pekné výhľady na Zliechov, Košecké Podhradie, jemný padák po celej Podhradskej doline sú nezabudnuteľným zážitkom. Ešte treba zdolať posledné kilometre po hlavnej ceste do Trenčianskej Teplej, ale to už je len (ako sa hovorí) malina.
Na stanici máme ešte trochu čas, tak v miestnom bistre trochu posedíme a zhodnocujeme dnešnú akciu. Je to veľmi jednoduché kraj, ktorým sme prechádzali, sa vyznačoval krásnymi horami, pôvabnými dolinami a podmaňujúcimi výhľadmi. K tomu keď prirátame radosť z bicyklovania a poznávania tohto kraja, tak nám vychádza jediné sme radi, že sme to práve zažili a doporučujeme každému.
Ľubo Kraic