Akcie sa za MKCK zúčastnili: Antal, Nižňanský, Pollák, Oravec, Gurinová, Ilavská, Šuga, Budoš, Poláček, Babišík, Golier J. a Golier M, Herceg, Naništa, Naď a Masaryková.
Ako hostia: Štefániková, Antalová, Nižňanská, Černá, Černý, Silberhorn, Neupaeuer, Miklošovič, Budošová Nina, Budošová Barbora, Štefánik, Gubiová, Gubi, Miklošovičová, Ardanová, Mišová, Mocko,
Ani sme sa nenazdali a opäť prišiel koniec roka. S ním neprichádza len pravidelné bilancovanie, ale je to aj čas našej tradičnej sviatočnej turistiky. V novembri na Katarínke sme sa rozhodli, že tento rok narušíme zavedené zvyklosti a navštívime inú oblasť ako zvyčajne. Milan s Paľom navrhli výstup z Dolian na Geldek a Paľo sa takto stal garantom poslednej tohtoročnej spoločnej akcie.
V sobotu 28. decembra sa na parkovisku pri krčme v Doľanoch stretávajú záujemcovia o trochu pohybu počas sviatočného ničnerobenia. Tento rok je tu veľmi početná skupina členov a priaznivcov MKCK a ich priateľov. Navzájom sa síce všetci nepoznáme, ale vítame sa, čakáme oneskorencov a po 9 hodine sa asi 35 ľudí vydáva hore dedinou. Po ceste máme ešte v dedine niekoľko krátkych vlastivedných zastávok pri informačných tabuliach, kde nám Milan podáva krátky výklad. Obdivujeme mestskú (alebo dedinskú ?) vežu, ktorá je ako jediná na Slovensku postavená priamo nad potokom, rodičovské domy Juraja Fándlyho a Juraja Palkoviča. Obidvaja sa síce nenarodili v Doľanoch, ale neskôr časť života prežili v rodnej obci svojich rodičov Ompitál. Turistika nie je len pachtení sa hore kopcom, ale človek sa pri nej občas aj niečo dozvie.
No musíme sa aj trochu spotiť, veď kvôli tomu sme sem prišli. Odbočujeme z pohodlnej asfaltky doľava na zablatenú cestu hore okolo viníc. Milan to tu pozná a my mu veríme, aj keď úvodnú časť šliapeme bez značky. Počasie je fajn neprší. Teda aspoň nie na otvorených plochách. Keď prídeme pod stromy, vietor a hustá hmla spôsobujú, že na nás stále niečo zvrchu padá. Viditeľnosť je odhadom okolo 30 metrov, preto sa priebežne čakáme. Je nás veľa, každý má iné tempo a tak sa na križovatkách vynárajú z hmly skupinky ľudí zabratých do rozhovorov. Pri krátkych zastávkach sa navzájom ponúkame niečím na zahryznutie aj na zapitie a cesta nám v pohode ubieha. Pochvaľujeme si mierne stúpanie po zvážniciach úplne pohodová prechádzka. To ale netušíme, čo nás ešte čaká. Záverečný výšľap popri obore je chuťovka. Keby tu nebol plot, ktorého sa môžeme pridŕžať, po strmom šmykľavom kopci by sme išli veľmi ťažko. Konečne sme sa zohriali. Stúpanie je veľmi prudké, ale našťastie nie až tak dlhé a za chvíľu sme pri troch brvnách, ktoré označujú koniec. Čakáme sa a potom spoločne hmlou sa vydávame smerom doprava hľadať vrchol Geldeku. Sme úspešní, vrchol nachádzame, rýchlo robíme vrcholové fotky a utekáme nájsť aspoň trochu závetria, aby sme mohli dôstojne osláviť náš výstup.
Počasie je vrcholové vietor, hmla, popŕchanie, na zemi dokonca miestami zvyšky snehu (aspoň môžeme povedať, že sme boli na zimnom výstupe) a preto oslavy príliš nepredlžujeme a vydávame sa nadol. To už je našťastie zase pohoda, cesta a čas plynú rýchlo a ani sa nenazdáme a sme pri horárni Zabité. Odtiaľto to už je len na skok po asfaltke. Po ceste sme zistili, že niekde vzadu zostali Igor a Vlado, telefón je v horách nedostupný, ale oni to určite zvládnu. V dedine sa ešte pristavíme pri pamätnej tabuli na dome Štefana Zlochu, misionára v Číne a Japonsku. Aj on sa narodil v Ompitály. Táto zhoda v bydlisku nás zaujala a začíname pátrať, v ktorej blízkej dedine to okrem Dolian všetci významní rodáci žili. Rozuzlenie je prekvapujúce. Ompitál = Doľany. Zas som o niečo múdrejší.
No a už je 14:00 a my sme naspäť na parkovisku pri autách. Ešte narýchlo podpísať prezenčnú listinu, vytvoriť posádky do áut, aby aj tí čo prišli autobusom nemuseli čakať a nastáva čas na posledné podanie rúk a rozlúčku. Dovidenia o rok na predsilvestrovskej turistike. Ale predtým sa hádam ešte uvidíme na akciách v roku 2014.
Z poverenia garanta akcie Paľa Hercega zapísal Juro Golier