Čierna skala – Veterlín 26.1.

Konečne zimná túra 26.1.2014

Jahodník Čierna skala Veterlín Čelo Jahodník

Ďalší diel turistického putovania po vrcholoch Malých Karpát naplánoval Janči na nedeľu 26. januára. Tentokrát sa nechal inšpirovať výhľadom z Klokoča a naše ďalšie kroky nasmeroval na Čiernu skalu. A aby nechýbalo prevýšenie, do cesty nám ešte položil Veterlín a Čelo.

V čase, keď sme sa koncom týždňa dohadovali na detailoch, sme ešte nič netušili o smutnej správe, ktorá nás v sobotu všetkých zasiahla. A tak sa v nedeľu ráno na Jahodníku stretlo 13 turistov, ale spolu s nami bol prítomný aj štrnásty člen výpravy Ondro.

Igor s Jozefom dorazili autobusom, ostatní sme sa naskladali do troch áut. Je zima, teplota sa pohybuje pod -10°C, ale je krásne jasno, slnečno a bez vetra. Pocitová teplota je celkom príjemná. A príjemná je aj cesta najskôr po zelenej, potom po žltej značke peknými zvážnicami veľmi pozvoľna naberáme výšku. Čas a cesta v rozhovoroch príjemne plynú, zem je tvrdá zmrznutá, leží na nej jemný poprašok snehu. Konečne sa nám otvára pohľad na skalnatý vrchol Čiernej skaly. Už vieme čo nás čaká. Zastavíme sa na tradičnú fotografiu, Janči točí video. Pribúda snehu a pocitová teplota prudko stúpa. Relatívne prudko stúpa aj cesta. Ale je to fajn, konečne je tu zima, na ktorú sme všetci tak netrpezlivo čakali. Netrvá to ani tak dlho a už to vyššie nejde sme na Čiernej skale. Zasnežený výhľad z vrcholu stojí za to. Kocháme sa pohľadmi, občerstvujeme sa, fotíme. Kúsok za nami dorazil hore Milanov kamarát, ktorý plánuje rovnakú cestu. No musíme ísť ďalej, dlhšia časť cesty je ešte pred nami. A tak pokračujeme dole kopcom a potom po zvážniciach, až sa nám objaví majestátny vrchol Veterlína. To sa ešte zapotíme. Cestu nám spestrí stádo diviakov, ktoré prebieha asi 70 metrov pred nami. Vzdialenosť je to bezpečná a tak pokračujeme ďalej. Pod Veterlínom sa Jozef a Igor rozhodnú pokračovať spodnou cestou, my ostatní odbočujeme doľava okolo obory hore do kopca. Opäť vidíme v diaľke prebiehať stádo zveri tentoraz je to črieda jeleňov a laní. Toto stúpanie je výdatnejšie, aj snehu je tu viac, ale rozprávkovo zasnežené stromy na vrchole Veterlína stoja za to. Výhľad do diaľky je už ale horší. Napriek tomu že obloha je stále jasná, údolie je v opare, z ktorého výrazne vystupuje len oblak z Jaslovských Bohuníc. Napriek tomu, že sa pohybujeme mimo značky, je tu vrcholová kniha, do ktorej sa zapisujeme. Ešte máme pred sebou posledný vrchol a tak po hrebeni pokračujeme ďalej na Čelo. Treba si dávať pozor, mohlo by sa nám šmýkať a pád dole zo skaly by nemusel byť bezpečný. Všetko ale pokračuje bez problémov, v protismere stretávame aj prvé skupinky turistov. Pohybujeme sa v krasovej oblasti, po ceste míňame dva vstupy do jaskýň. Tá druhá je už pod vrcholom Čela a tak sa okolo nej za chvíľu dostávame do sedla pod Zárubami. Dnes sa nám už na ďalší vrchol nechce, preto pokračujeme dole k Čertovmu žľabu. Ja sa po ceste zo dvakrát šmyknem, ale našťastie to ustojím. Ďalšie klesanie je prudké, to nemám rád a tak prichádzam dole ako posledný. Hodíme krátku debatu s trojicou, ktorá si tu chystá opekačku. Okrem nich sa tu pohybuje aj viacero turistov, výletníkov ale aj cyklistov. No my máme väčšinu trasy za sebou, už len asi polhodinku dole po zvážniciach a môžeme zasadnúť v teple penziónu na Jahodníku. Už tu čakajú Igor a Jozef, majú tu dobrú huspeninu, pivo, kávu. Ideálne miesto na ukončenie túry. Ešte vytvoríme posádky áut na cestu domov a lúčime sa. Dnes to bola skutočná zimná turistika.

Nakoniec krátke zhrnutie prešli sme skoro 20 kilometrov, prevýšenie niečo vyše 900 metrov, na ceste sme prešli tri pekné malokarpatské vrcholy Čiernu skalu (662 m), Veterlín (724 m) a Čelo (716 m). Vyrazili sme chvíľu po 8. hodine, vrátili sa okolo 15:00.
Na túre sa stretli: Jano Budoš s dcérou Barborkou, Milan Babišík so synom Maťom, Igor Naništa, Jozef Michalec, Miro Šuga, Jožo Benedikovič, Paľo Herceg, Vlado Naď, Juro Poláček, Rasťo Mocko a Juro Golier, počas túry sme spomínali na nášho kamaráta Ondra Stríža (19.10.1953 – 23.1.2014).

Juro Golier