Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, M. Šuga, I. Naništa, V. Putera, V. Oravec a T. Gieci.
Ako hostia s nami: R. Mocko, M, Modrovský, K. Naništová, E. Hercegová, R. Stachovičová, H. Ondrejkovičová…
Keďže normálnu zimu a sneh sme videli na Slovensku naposledy na Veľkonočný pondelok minulý rok, tak 1400 účastníkov zimného zrazu tam pricestovalo s malou dušičkou a mnohí aj bez lyží. Našťastie hraničný hrebeň Beskýd a Čergovské pohorie sneh, aj keď miestami skúpo, mali a bežkovať sa dalo.
Vo štvrtok doobeda sme sa zaprezentovali v miestnom kine a na obed sme sa vybrali na bežkách trasou L8-tzv. Kúpeľnou stopou zdravia (12km) kopcami okolo kúpeľov. Mali sme pekné výhľady na celý Bardejov a tiež na Zborovský hrad.
V piatok sme si vybrali trasu L1- hraničný hrebeň s Poľskom (20km). Na štart a cieľ nás vyvážali autobusy ráno o 7:40. Len na túto trasu zo šiestych možných išli štyri plné autobusy. Na stredne náročnej trase sa dlhý had bežkárov potrhal, tak sme si nezavadzali. Krásne počasie, modrá plechová obloha a dosť snehu urobilo z tohto dňa jedinečný zážitok umocnený dobrou náladou lyžiarov a usporiadateľov, ktorí na trati aj v cieli (v malebnej dedinke Kurov) rozdávali smiech aj chutné občerstvenie.
Večer boli tanečky a zábava. Ďalší deň sobota. Niektorí (Rasťo, Maroš) bežkovali na ďalšej trase, Miro si klasicky vybral pešiu túru. Vlado obdivoval kúpele a zvyšok – Igor a ja s manželkami, Vlado O. aj s Vladom P. a Tóno s priateľkou sme sa rozhodli pre výlet po najstarších grécko-katolíckych a pravoslávnych drevených kostolíkoch v Poľsku a východnom Slovensku.
Organizátori zabezpečili v každom navštívenom kostolíku aj výklad miestneho duchovného. História a interiér kostolíkov aj samotné stavby bol úžasný zážitok. Ešte sme stihli navštíviť na chvíľu aj Krynicu – najväčšie Poľské kúpele a večer bol slávnostne ukončený 48. Zimný zraz ohňostrojom.
Akurát sme sa nedozvedeli, kto usporiada budúci zimný zraz, zatiaľ sa nenašiel nikto, tak uvidíme.
Ráno po krátkej rozlúčke sme sa vrátili suchými a bezpečnými cestami domov, no kúsok pred Trnavou bol iný svet – zrazu sme sa šmýkali a báli trochu pribrzdiť.
Ešte musím spomenúť aj nepríjemné pády na zraze. Okrem iných sa práve aj našim dvom ženám z turistického klubu TJ Atóm podarilo zlomiť si ruku. Nuž nešťastie chodí aj po horách.
Paľo Herceg