Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, J. Budoš, Ľ. a E. Kraicoví, A. Gieci, D. Ješko, J. Poláček a V. Oravec.
Ako hostia: P. Chnapko, J. Koprna, K. Ninis a M. Modrovský.
Pre tento rok si členovia MKCK a ich hostia vybrali k týždennému relaxu na bicykli oblasť moravskej Hanej. Kraj považovaný za úrodnú rovinu však oplýval aj nespočetným množstvom pahorkov a na nich učupených hradov a zámkov a to robilo kraj zaujímavý pre naše už nedočkavé, cyklistikou podkuté zmysly. Naším domovom na nastávajúcich sedem dní sa stal kemp v Mohelnici, odkiaľ budeme vychádzať na jednotlivé etapy.
Sobota 2.8.
Na štart sa vydávame až štyri osádky áut a jedna skupina tzv. non-stopárov. Prechádzame Moravou z juhu na sever, Je toho veľa na pozeranie, ale to by nám zobralo veľa času, tak si musíme vybrať. Zastavujeme sa v Olomouci. Tu je toho na pozeranie taktiež požehnane: dominanta hlavného námestia Stĺp najsvätejšej trojice, na stene renesančnej radnice je umiestnená rarita socialistického realizmu orloj, ktorý v čase budovania socializmu dostal nové figúrky robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie, ktoré sa dávajú do pohybu každý deň o 12.-tej hodine. No a samozrejme Olomoucký hrad situovaný na Václavskom návrší, kde bol v roku 1306 zavraždený posledný Přemyslovec kráľ Václav III. Obdivovať tu môžeme aj katedrálu sv. Václava a biskupský palác – sídlo Olomouckého arcibiskupa.
Ďalšou našou zastávkou je púťové miesto Svatý Kopeček. Jeho dominantou je chrám Navštívenia Panny Márie zo 17. storočia, ktorú pápež Ján Pavol II povýšil na baziliku minor. Okrem pútí je to ideálny cieľ aj pre turistov.
Dnešný cieľ kemping v Mohelnici nie je už ďaleko, tak onedlho sa tu všetci stretávame, rozprávame práve nadobudnuté dojmy a ubytovávame sa na našich chatkách.
Nedeľa 3.8.
Cca o 9. hodine sa vydávame na našu prvú cykloetapu. Opúšťame Mohelnicu a smerujeme do mestečka presláveného výrobou olomouckých tvarúžkov do Loštíc. Za dedinou Jeřmaň sa nachádza prvý cieľ dnešnej etapy hrad Bouzov. Tento romantický hrad, založený na prelome 13. a 14. storočia bol do roku 1696 v striedavom vlastníctve rôznych českých a moravských rodov. Potom kúpil hrad rád nemeckých rytierov. Od roku 1945 je majetkom štátu a od roku 1999 národnou kultúrnou pamiatkou. Hrad je plne zariadený a tak prehliadka so sprievodcom je unikátnym zážitkom. Pred hradom je tiež pomerne živo sú tu rôzne stánky s tradičnou remeselnou výrobou a nechýbajú aj rytierske súboje. Zdržíme sa tu vyše dve hodiny, tak je načase putovať ďalej. Krásna cyklocesta cez lesy nás dovedie do Javoříčka, dedinky vypálenej za II. svet. vojny. Sú tu dve reštaurácie, tak volíme čas na občerstvenie.
Ďalej putujeme okolo Javoříčskych jaskýň a chaty Jeskyňka do dediny Kadeřín. Nasledujúca cesta sa vyznačuje neustálym striedaním našich výškových polôh po kopcovitom, ale krásnom kraji. Prechádzame cez Blažov do Kozova. Pretože sa obloha riadne zatiahne, rozhodneme sa radšej zastaviť v reštaurácii vo Valáškovom Grunte na pomerne predčasnú večeru, lebo o chvíľu sa strhne búrka a lejavica, ktorú v pohode prečkáme v suchu reštaurácie. Keďže ani po daždi sa situácia nezdá príliš ružová, rozhodneme sa cez Loštice putovať priamo do kempu v Mohelnici.
Dĺžka 54 km, prevýšenie 740 m.
Pondelok 4.8.
Najprv smerujeme na mesto Úsov. Tu odbočujeme doprava na horáreň Kluče a cyklocesta 6026 nás pekne po rovinke prevedie po lužných lesoch chránenej krajinnej oblasti Litovelského Pomoravia až do samotného mesta Litovel. Na chvíľu sa zastavujeme na jedno orosené na námestí, ale toto je práve v prestavbe, tak onedlho pokračujeme – ešte po Pomoraví – až do obce Hynkov. Tu opúšťame toto jedinečné územie a smerujeme cez obce Příkazy a Senica do Náměšti na Hané preslávenej krásnym zámkom. Pretože je pondelok, tak je zavretý nielen samotný zámok, ale aj miestne reštaurácie. Zasýtiť naše už pomerne prázdne žalúdky sme museli až vo vedľajšej dedine Loučany. Naša ďalšia cesta sa nesie v znamení unikania pred dažďom. Ten nás doženie v dedinke Haňkovce. Máme zase šťastie, lebo je na blízku krčma, kde krátku prehánku v pohode prečkáme.
Ďalej putujeme cez dedinku Mladeč do Nových Zámkov. A sme zase v Pomoraví. Zastavujeme sa v Nových Mlynoch, kde v miestnej reštaurácii dáme niečo pod zub. Odtiaľ je to do Mohelnice je to už na skok.
Dĺžka 92 km, prevýšenie 506 m.
Utorok 5.8.
Smerujeme zase na Úsov. Ale teraz sa tu zastavujeme v miestnom zámočku, kde si prezrieme nádvorie, labyrint a malú výstavku stredovekého práva. Ďalej pokračujeme len po mierne zvlnenom teréne cez dedinky Medlov, Troubělice, Nová Hradečná a zastavujeme sa v Dolnej Libine, kde neodoláme v miestnej krčme 60-korunovému obedňajšiemu menu.
Ďalšia cesta cez Oskavu a Bedřichov sa nesie už v znamení podjeseníckeho malebného kraja. Za Bedřichovom začína cca 6 kilometrové stúpanie na chatu Rabštejn, ktoré preverí naše kondičky. Tu sa zaslúžene občerstvíme, doprajeme si odpočinok a niektorí sa vyberieme na neďalekú zrúcaninu rovnomenného hradu. Ďalšia cesta cez les je po technickom teréne trochu náročná, ale čaká nás aj zaslúžený zjazd do Mladoňova. Keďže teplota stúpa, stúpa aj vyčerpanosť. Okolitý kraj je síce pekný, ale neustále stúpanie a klesanie dá poriadne zabrať. Ešte že sa nám do cesty postavili aj krčmy, ktoré túto únavu dokonale eliminovali. Cesta cez dedinky Obědné, Rohle a Třeština nás dovedie do kempu v Mohelnici.
Dĺžka 83 km, prevýšenie 1006 m.
Streda 6.8.
Ráno sa s nami lúči Paľo Herceg, ktorý odchádza domov za rodinou. My smerujeme na severozápad. Prechádzame dedinkami: Křemačov, Krchleby do Lupěného, kde navštívime železničný mini skanzen. Prekrásna náučná cyklocesta vybudovaná na telese starej železničnej trate nás dovedie do prvého dnešného cieľa do dedinky Hoštejn. Tu by mal byť rovnomenný hrad, ale zostalo z neho len (ako sa hovorí pri Trnave) len za dvoje táčky (fúriky). Čiže nič-moc.
Po malej občerstvujúcej prestávke pokračujeme ďalej. Pokojná cyklocesta vedie údolím popri riečke Březnej. Je tu vidieť veľa skautských táborov a mladých skautov pri taktických cvičeniach. Pohoda nám končí pri dedinke Crhov. Začíname stúpať. No a vydriapať sa po 12-percentnom stúpaní do dedinky Cotkytle nám dá poriadne zabrať. Nie je tu však žiadne občerstvujúce zariadenie, čo nám na pohode rozhodne nepridá. Skúsime odbočiť asi pol kilometra mimo trasu k reštike Gansberg na hornej stanici lyžiarskeho vleku. Našťastie je otvorené a mladá čašníčka bravúrne zvláda nasýtiť a napojiť desať vyčerpaných cyklistov.
Pokračujeme ďalej. V pohode si vychutnávame zjazd cez dedinky Strážná, Tatenice do Krasíkova. Tu si pozrieme zrúcaninu starého kláštora. Trochu sa potrháme, takže jedna skupinka zle odbočí, čo nám spôsobí malé zdržanie, ale nakoniec všetci spoločne putujeme po pomerne ťažkom teréne a stúpanie popri Ospitskom potoku po značne poškodenej ceste nás riadne vyčerpá. Takže jedno orosené v Maletíne príde nesmierne vhod. Čaká nás ešte jedno malé zablúdenie v Javoří, pretože mapa nesedela so skutočnosťou. O chvíľu sme v dedinke Mírov. Na miestnom zámku je preslávená väznica, ale je to do kopca a hodín je veľa tak pokračujeme cez Křemačov do Mohelnice. Dnešná trasa nám dala poriadne zabrať: okrem vyčerpania a ťažkostí s občerstvením nebol ani poriadny hrad, len malá kopa sutín. A čo najhoršie: Kraicoví mali len jednu kávu…
Dĺžka 86 km, prevýšenie 1241 m.
Štvrtok 7.8.
Dnes sa s nami lúči aj Dalibor Ješko, ktorý odchádza domov do práce. Putujeme zase smerom na Úsov. V pohode prechádzame dedinkami Troubělice, Šumvald do Dlouhej Loučky. Za dedinou začína stúpanie. Prechádzame popri arboréte Makču Pikču. Tu si možno prezrieť rôzne druhy skalničiek a iných všakovakých kvetín a okrasných stromčekov. Blížime sa k hradu Sovinec. Ten je už pekný, malebný a hlavne fotogenický, čo využívajú hlavne naši hlavní fotografi. Po krátkej prehliadke a občerstvení pokračujeme v stúpaní až do dedinky Jiříkov. Tu sa zastavíme na prehliadku tzv. Pradedovej galérie. Je tu obrovské množstvo z dreva vyrezávaných sôch, ktoré zobrazujú výjavy z rozprávok, dejín Čiech a cirkvi. Je teda na čo pozerať, takže zdržíme sa trochu dlhšie.
Odtiaľto smerujeme na Šternberk. Najprv sa kopŕcame po nie celkom kvalitnej cykloceste do Huzovej, ale všetko napraví prekrásny jemný zjazd po lesnom údolí, popri riečke Sitke až do Šternberku. Prehliadneme si len nádvorie, na prehliadku celého hradu nemáme už toľko času. Pofotíme si ešte námestie a smerujeme na Uničov. Keďže je to takmer po rovine, o chvíľu sme tam. Je tu pekné námestie, a múzeum väzenstva. Niektorí sa rozhodnú tu aj navečerať a niektorí pokračujeme na večeru až do Úsova. Do Mohelnice prichádzame krátko po siedmej hodine večernej.
Dĺžka 93 km, prevýšenie 803 m.
Piatok 8.8.
Dnes sa vyvážame autami až do Jeseníkov k motorestu Hvězda. Tu zaparkujeme, nasadneme na bicykle a vydávame sa v ústrety najvyššej hory na Morave Praděd, ktorú sa chystáme pokoriť. Cesta je pomerne rezká (stúpanie cca 8%), ale je kvalitná, takže o chvíľu sme pri hoteli Ovčárna. Tu sa na chvíľu zastavujeme na malé občerstvenie. Konečnú tu majú autobusy, vyvážajúce peších turistov. V ich spoločnosti sa prepletáme hore k vrcholu. Miestami to vypadá ako na nejakej slávnosti plnej ľudí. Prichádzame na vrchol Pradědu. Dávame si ako bonus štamperlík rovnomennej pálenky a po chvíli pokračujeme smer chata Švýcarna. Tu je bohatý výber jedál, takže neváhame a naobedujeme sa. Ďalšia cesta na Červenohorské sedlo je veľmi hrboľatá a sme veľmi radi keď sa konečne objaví asfaltka, čo signalizuje, že sedlo je na dohľad. Tu prečkáme krátku prehánku a v miestnej reštike si dáme dobrú kávu a borůvkovou buchtu. Zjazd dolu do Bělej je parádny, za to dvojnásobne stúpanie na dve sedlá: Videlské a nad Karlovou Studánkou nám dá riadne zabrať. Náležite unavení prichádzame k autám, ale čo sa budeme sťažovať: Praděd je Praděd.
Dĺžka 51 km, prevýšenie 1340 m.
Sobota 9.8.
Nastáva čas nášho odchodu. Pobalíme sa a okolo 9. hodiny navzájom sa rozlúčime, lebo každý má svoj plán návratu. Zase to utieklo ako voda, zase sme sa uistili, že spoznávať svet zo sedla bicykla je úžasné. Nesieme si domov pekné spomienky na úžasný kraj prevoňaný nielen tvarúžkami, ale aj históriou a krásnou prírodou.
Ľ. Kraic