Akcia Trenčianske Teplice 17.8.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Peter Hovorka, Pavol Vrábel, Ľuboš Kraic, Dušan Surovčík, Helena Gurínová a Božena Ilavská

Ako hostia: Marián Modrovský, Henryk Molnár, Ivan Kubiš, Denis Vrábel, Mirka Valovičová a

Anka Surovčíková (prišla nás len odprevadiť)

V nedeľu, dňa 17.8.2014 sa uskutočnila ďalšia z plánovaných cykloturistických akcií Malokarpatského cykloklubu, tento krát s trasou:
Nové Mesto nad Váhom – Rakoľuby – Beckov – Trenčianske Stankovce – Trenčianska Turná – Mníchova Lehota – Trenčianske Mitice – Horné Motešice – Trenčianske Teplice – Trenčianska Teplá – Trenčín – Kostolná-Záriečie – Chocholná-Velčice – Adamovské Kochanovce – Velčice-Lieskové – Ivanovce – Štvrtok – Haluzice – Bošáca – Dolné Srnie – Nové Mesto nad Váhom

Štart, cieľ: Nové Mesto nad Váhom, OD Lídl

Dĺžka: 96 km

Prevýšenie: 720 m

Z tradičného miesta zrazu v Novom Meste nad Váhom (parkovisko OD Lídl), kam niektorí prišli autom, niektorí vlakom a niektorí bicyklom, sme za takmer ideálneho cyklistického počasia (o jeden dva stupne mohlo byť teplejšie) vyrazili po rovine smerom na Beckov a Trenčianske Stankovce. Tu sme v známom hostinci Pod orechom doplnili pred blížiacim sa stúpaním tekutiny a následne vyrazili cez Trenčiansku Turnú a Mníchovu Lehotu do Trenčianskych Mitíc, čo je už pre nás známa a overená trasa so vcelku prijateľným stúpaním.

V Trenčianskych Miticiach sme doplnili cyklofľašky kvalitnou Mitickou minerálkou (tečie im to tam bez prestávky v centre dediny a zadarmo), čo bolo veľmi prezieravé, lebo na nasledujúcom úseku trasy do Trenčianskych Teplíc sa striedali miestami až 14%-né stúpania s prudkými klesaniami. Tento terén okamžité preveril kondičnú pripravenosť jednotlivých účastníkov, ktorá bola rôzna a peletón sa nám dosť roztrhal. Zo zaujímavej a pre mnohých neznámej trasy spomeniem Horné Motešice, ktoré sú známe veľkým chovom koní a kde nám dokonca v miestnej obore zapózoval aj párik jeleňov.

Kopcovitý terén do Trenčianskych Teplíc napokon zvládli všetci, akurát že niektorí mali flákotu a orosené v miestnej reštaurácii na stole skôr a niektorí neskôr. Po obede sa s nami rozlúčil Ľubo Kraic, ktorý mal neodkladné rodinné povinnosti. Takto oslabení sme absolvovali skrátenú prehliadku kúpeľov s obligátnym fotografovaním pred novou fontánou (čo len ten autor tým myslel), striekajúcou žabou (chlapci sa tešili ako malé deti) a mostom slávy (celkom ochotne s nami zapózovala aj miestna čašníčka).

Z Trenčianskych Teplíc naša cesta ďalej smerovala cez Trenčiansku Teplú do Trenčína, pred ktorým sa od nás odpútal náš pretekár Peťo Hovorka, pre ktorého bolo naše tempo skrátka brutálne pomalé. V Trenčíne sme sa krátko zastavili miestnej atrakcii, takmer štyri roky dokončenom novom letnom kúpalisku, ktoré však akosi zabudli napojiť na vodu, kanalizáciu a plyn, preto odvtedy pomaly ale isto chátra (sme to my ale bohatý národ). Poobdivovali sme tiež výstavbu dvoch nových mostov v Trenčíne – železničného a cestného (my piešťanci tak trochu s tichou závisťou, nakoľko u nás sa lepí len ten starý, ktorý časom aj tak spadne).

Za Trenčínom utrpel náš peletón poslednú stratu, keď sa od nás odpojili Hela Gurínová, Božka Ilavská a Maroš Modrovský, ktorý zvolili skrátenú variantu trasy po hlavnej ceste. My ostatní sme sa vydali podľa plánu cez Kostolnú-Záriečie, Chocholnú-Velčice, Adamovské Kochanovce, Velčice-Lieskové, Ivanovce a Štvrtok do Haluzíc, kde sme mimo plánu vystúpali, presnejšie vytlačili bicykle na novovybudovanú rozhľadňu Hájnica, z ktorej je pekný výhľad na celé Považie od Trenčína po Nové Mesto nad Váhom, ako aj na Javorinu, okolité dediny a kopce.

Posledná časť cesty viedla cez Bošácu, Dolné Srnie do Nového Mesta nad Váhom, kde prekvapujúco nikto nevyužil služby ŽSR, a tak sme spoločne pokračovali do Považian a ďalej popri kanáli do Piešťan. Po príjazde do Piešťan sme ešte stihli krátko navštíviť miestne hody (nič moc, päť stánkov a jedna kapela) a následne sme v reštaurácii na nábreží Váhu akciu patrične vyhodnotili a následne ukončili.

Ako už z textu vyplynulo, viacerí účastníci si trasu dobrovoľne predĺžili o úsek do Nového Mesta nad Váhom a späť. Mne osobne doma na tachometri svietilo číslo 140,53 – tento rok zatiaľ najviac, ale boli aj lepší. Rekordérom je určite náš budúci člen Ivan Kubiš, ktorý to potiahol až z Hlohovca a späť. Ďalšími rekordérmi sú určite Mirka Valovičová a Denis Vrábel, ktorí prekonali svoje osobné denné maximum o vyše 30 km. Len tak ďalej.

Juraj Poláček