Akcia Sviatočná turistika Inovec 27.12.

Sviatočná turistika na Inovec 27.12.2014

alebo Od Vendelínka po Vendelínka

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
Igor Naništa, Paľo Škoda, Danka Fáziková, Jožo Antal, Kamil Lavol, Paľo Herceg, Milka a Ľubo Kraicoví, Dušan Surovčík, Juro Poláček, Hela Gurinová, Stano Studený, Vlado Oravec, Vlado Putera, Jano Budoš, Milan Babišík, Vlado Naď, Jožo Michalec a Juro Golier.
Ako hostia:
Viera Gubiová, Veronika a Miloš Miklošovičovci so synom, Edita Antalová, Jana a Daniel Štefánikovci, Maroš Modrovský, Helena Ondrejičková, Ján Košina, Mária a Vladimír Černí, Alexandra Silberhorn, Igor Málik, Anka Kučerová, Rasťo Mocko a Božka Golierová.

Teda spolu 36 účastníkov, z toho 19 členov MKCK a 17 hostí, 24 mužov a 12 žien.

Tak ako každoročne, aj tento rok koncom decembra prišiel čas Vianoc. Členky a členovia MKCK sa zavreli do svojich domovov, piekli plné skrine zákuskov, zasadli k vianočnému stolu, rozbaľovali darčeky, zasadli k televízorom a zopár dní nič nerobili. Okolitá krajina sa ticho zahalila do snehovej prikrývky.

Takto by sa mohla začínať vianočná rozprávka Malokarpatského cykloklubu. Okrem tej zasneženej krajiny by asi bola celkom pravdivá. Ale pretože okrem sedenia a maškrtenia si aj radi vybehneme von, tak na sobotu 27. decembra sme naplánovali menšiu turistickú prechádzku do blízkeho okolia Piešťan. Najskôr vznikla krátka diskusia o vhodnosti termínu (sobota spočiatku nevyhovovala všetkým), ale väčšina potvrdila pôvodný termín. A tak sme sa v sobotu ráno krátko pred 9-tou hodinou za krásneho slnečného a mrazivého rána začali schádzať pred železničnou stanicou v Piešťanoch. Rýchlik od Trnavy našu skupinu výrazne posilnil a tak sa zvítame a posilníme aj my. Na úvod sme trnavskú skupinku trochu povodili po bočných uličkách Piešťan, cestou cez park sme stihli obdivovať našu pýchu (ruinu hotela Slovan), na Sklenom moste sme sa stretli so Stanom, prebehli cez Kúpeľný ostrov okolo rybičiek na Banku, kde sme našu dnešnú skupinu definitívne skompletizovali.

Tu, v tesnom susedstve Považského Inovca, pri soche sv. Vendelína, robíme štartové foto a vyrážame. Pôvodná trasa je mierne upravená (okrem Zlatého vrchu kompletne zmenená) a tak Janči a Milan idú po pôvodnej trase navštíviť kamaráta a my ostatní šliapeme hore Bankou na Ahoj. Na konci dediny sa rozdelíme na dve skupiny, aby sme si potvrdili, že všetky cesty vedú na Ahoj. Menšia skupinka ešte môže v ohrade pri Kolibe pod Ahojom obdivovať skupinku danielov. Hore sa naozaj stretneme a spoločne obdivujeme panorámu podhoria Považského Inovca Banku, Piešťany, jazero Sĺňava, v pozadí Vrbové, Malé Karpaty a všadeprítomnú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Krása. Chvíľu si krátime krátkym občerstvením (prvýkrát v živote som vďaka Ľubovi skúsil oskorušovicu).

Ale musíme ďalej. Nebudú nás už síce čakať takéto krásne výhľady, ale výškové metre sme už nabrali a tak sa v pohode presúvame ďalej. Nálada je výborná, stretnutie s Milanom a Jančim je takmer načasované, pri rozhovoroch cesta ubieha príjemne a rýchlo. Ani sa nenazdáme a čaká nás posledných pár výškových metrov na najvyšší bod dnešného dňa Zlatý vŕšok (480 m. n.m). Na vrchole sa nachádza vysoký stožiar, pod ktorým je pekný veľký stôl a vďaka opadanému lístiu aj výhľad smerom na Malé Karpaty (trochu obmedzený). Tu sa odohráva spoločenský vrchol dnešného dňa. Vo výbornej nálade ochutnávame majsterštiky našich domácich cukrárok, popíjame čaj a iné nápoje a príde aj na sľubované šampanské. Je tu fajn, veselo, predseda prednesie príhovor, ale predsa len pokračujeme ďalej.

Ráz cesty sa nemení príjemná cesta lesom, vďaka nočnému mrazu je blato stvrdnuté, slnečno, bezveterno – takmer ideálne podmienky na zimnú turistiku. Na križovatke na Striebornici zavrhujeme myšlienku pokračovať cez Gajdu do Nitrianskej Blatnice (dnes to bude len do pohody) a spúšťame sa k jazeru Striebornica, ktoré obchádzame po poľnej ceste a na konci Moravian na Vendelínkovej ulici pri soche sv. Vendelína robíme záverečné foto. Úplný záver akcie sa uskutočnil v reštaurácii Gazdovský dvor v Moravanoch. Flákotu a baštu bohužiaľ nerobia, ale dá sa tu fajn posedieť, veľké priestory sú schopné prijať aj takú veľkú skupinu ako je naša.

Tu sa naša akcia definitívne končí, lúčime sa a v skupinkách sa presúvame k autám, na vlak alebo domov. Dovidenia o rok na koncoročnej turistike. A medzitým sa hádam ešte niekoľkokrát uvidíme na ostatných akciách Malokarpatského cykloklubu.

Zapísal pozývateľ Juro Golier

Okrem všetkých účastníkov patrí špeciálne poďakovanie Vladovi Oravcovi, ktorý pôvodne plánovanú trasu upravil (pekný výhľad z Ahoja by sme obišli), pár dní pred akciou celú prešiel aby zistil jej skutočnú priechodnosť a zabezpečil perfektnú fotodokumentáciu.