Akcia Neziderské jazero 5.7.

Tropický deň v raji 5.júl.2015, Neusiedler See

Okrem toho, že 5. júl je sviatkom svätého Cyrila a Metoda, v roku 2015 pripadá na nedeľu (žiadne pracovné voľno) a je termínom ďalšej cyklistickej akcie MKCK. Naše kolesá smerujú do blízkeho zahraničia chceme prejsť väčšiu časť cesty okolo Neziderského jazera.

Stretnutie cyklistiky chtivých členov a priateľov nášho klubu je naplánované na 9:30 na parkovisku pri pláži v Neusiedl am See. A skutočne, v priebehu niekoľkých minút tu parkuje niekoľko áut s ŠPZ-kami TT, PN, HC a BA, z ktorých vystupuje a víta sa 19 cyklistov. Dnes bude pri jazere prevažovať žltomodrá farba.

Podpisujeme prezenčku, urobíme povinné foto do pamätníčka a vyrážame. Prvá časť dnešnej cyklotrasy je smerovaná po západnej strane jazera, kde sa pohybujeme po cykloceste B12 v podhorí Leithagebirge (Litavské hory) nad obcami Jois, Winden am See, Breitenbrunn, Purbach a Donnerskirchen. Cyklocesta vedie po poľnohospodárskych asfaltových cestách, je lemovaná čerešňami (odtiaľ má názov Kirschblütenradweg), vždy nás zavedie dole do dediny, aby sme sa potom opäť nastúpali hore do vinohradov. Ale vôbec to nevadí, stúpania sú miene, teplota zrána ešte tiež a odmenou za tú trošku námahy je nám výhľad na jazero. Ako pomaly pribúdajú kilometre, začína rásť aj teplota a preto s radosťou privítame otvorený hajloch Vino Schank v obci Breitenbrunn. Objednáme si teda decko vínka a chvíľu posedíme.

No sme len na začiatku, nemôžeme sa príliš motať a tak opäť nasadáme na naše kone a v stále väčšej teplote sa posúvame ďalej. Za obcou Donnerskirchen opúšťame kopčeky a cyklocestu B12 a na zvyšok dňa sa posúvame bližšie k brehu jazera na cyklocestu B10. Tu na chvíľu strácame Braňa, ktorý má žalúdočné problémy (rada pre ďalšie pokolenia cykloturistov antibiotiká sa nezapíjajú vínom) a miestami už v brutálnej horúčave sa presúvame spoločne cez polia do Oggau. Tu si musíme dať dlhšiu pauzu, doplniť tekutiny (bier alkohol aj alkoholfrei, mineralwasser, cafe) a posilniť sa.

Zastávka pomáha – Braňo sa dá dokopy a pokračuje ďalej s nami. Obídeme Rust (mesto bocianov, zapísané v zozname UNESCO), počkáme chvíľočku na obidvoch Vladov (jediný defekt dnešného dňa) a už sme v mestečku Mörbisch. Je strašné horko a tak opäť sadáme do kaviarničky, doplníme tekutiny a prvýkrát sa dostávame na breh jazera. Teda keby sa ma pýtali, tak nič moc je vidieť len šachorinu a smrdí to tu ako na Sĺňave dobre, že sme išli vrchom cez vinice. Ale do prístavu to nie je ďaleko, vydržíme.

Do Illmitzu sa plánujeme preplaviť loďou cez Maďarsko by sme zbytočne naberali kilometre, cesta tam vraj je podobná tejto do prístavu nie je čo riešiť – 7€/osobu a za chvíľu sme na západnom brehu. V pokladni nás pani prekvapí loď odchádza za 2 minúty a keďže je nás 19, sama ponúka cenu 6€/osobu. Berieme. Prekvapí aj lodník nechce vidieť žiadny lístok, naloží všetky bicykle a ideme. Na lodi sa rozdelíme na 2 skupinky tá rozumnejšia sa schová na spodnej palube a my blbci sa vypekáme na hornej na slniečku – mali sme ho zatiaľ málo (teplomer na slnku ukazuje 55°C, asi sa pokazil). Ale aspoň sa pozeráme na jazero z väčšej výšky. Plavba netrvá dlho, no napriek tomu to je veľmi príjemné spestrenie dnešnej cyklistiky. Sedíme, pozeráme ako sa loď pomaly posúva cez pás rákosia a na voľnej ploche jazera obdivujeme ľudí, ktorí sa kúpu popri zakotvených lodiach. Dá sa to bez väčšieho rizika maximálna hĺbka vody je 2 metre.

Za asi 20 minút pristávame v prístave Illmitz odtiaľto to máme do cieľa už len asi 1/3 cesty. V mestečku sa osviežime chladivou vodou St.-Bartholomäus-Quelle (minerálny prameň v centre pri kostole) a ďalej pokračujeme po východnom brehu jazera cez národný park Neusiedler See Seewinkel (významné hniezdisko vtákov) smer Podersdorf. Zastavíme sa pri vysokej vyhliadkovej veži (pekný rozhľad), oddýchneme si trochu od tepla a pokračujeme do obce Podersdorf. Tu sa ideme pozrieť a odfotiť k majáku, dáme si poslednú prestávku na občerstvenie (niekto zmrzlinu, niekto bier) a už nás čaká len posledný úsek cesty do Neusiedlu, ktorý nie je ako jediný dnes asfaltový, ale napriek tomu je dobre zjazdný.

Približne o 18:30 prichádzame konečne k autám. Musíme ich najskôr odvetrať do vnútra sa kvôli horúčave nedá vstúpiť. A tak zatiaľ nakladáme bicykle a lúčime sa. Ďalšia pekná akcia je za nami. Za vydarenú akciu ďakujem všetkým účastníkom:
Danka Fáziková, Dalibor Ješko, Vlado Putera, Juro Poláček, Peťo Julíny, Braňo Polocík, Marek Nižňanský, Janči Budoš, Hela Gurínová, Ľubo Kraic, Milka Kraicová, Dodo Benedikovič, Emília Benedikovičová, Maroš Modrovský, Vlado Oravec, Ivan Jaslovský, Janka Jaslovská, Martin Golier a zapisovateľ / garant Juro Golier

Pár nesúvislých myšlienok pod čiarou

Do Rakúska ideme cez Jarovce Kitsee. Dnes úplne civilná cesta medzi dvoma dedinkami, ak by medzi nimi nebola tabuľa Republik Österreich / Slovenská republika, človek nič nezbadá. Ale my trochu starší si ešte pamätáme, ako prísne strážené boli tieto polia. Dnes to berieme ako úplnú samozrejmosť.

Prvý výrazný rozdiel je vidieť kúsok za hranicami. Dedinky sú akési vyumývané, upravené, v nedeľu doobeda ospalé. A pritom sú to tiež len domy, predzáhradky, pred domami autá (aj Škodovky).

Druhý rozdiel parkoviská nákupných centier na okraji obcí sú na rozdiel od našich úplne prázdne. Je nedeľa, obchody sú zavreté. Čo tí Rakušáci zvyknú v nedeľu robiť?

Rozdiel tretí autá parkujeme na parkovisku v Neusiedli a nikto od nás nechce platiť. Podľa akého modelu funguje ten ich cestovný ruch? Ešte že sa tam chystajú preniknúť naši odborníci a naučia ich podnikať v cestovnom ruchu (aj keď zatiaľ len v zimných strediskách).

U mňa sú tieto pocity možno výraznejšie ako u ostatných účastníkov dnešného zájazdu, do zahraničia chodím veľmi málo a preto sa čudujem. Ešte som si nezvykol.

Pri jazere som na rozdiel od väčšiny účastníkov prvý raz, nepoznám to tu a vychutnávam si všetko aj keď veci si úplne uvedomím až o 1-2 dni doma.

Aj tie vinohrady sú akési upravené, ostrihané, okopané, pri nich ruže, stromy a lavičky láka to posadiť sa, pozerať a oddychovať. Prečo sa naháňať, času je dosť (ale náš dnešný plán musíme stihnúť).

Vinohrady u nás by sme takéto miesta použili ako lukratívne stavebné pozemky nie je fajn mať takýto výhľad priamo z obývačky? Ale víno v Breitenbrunne chutilo skvele.

Dnes sme vynechali veľa vecí (napríklad bociany v Ruste, peknú vináreň medzi Illmitzom a Podersdorfom), ale v tak veľkej skupine sa to inak ani nedá. No každý sa sem môže ešte vrátiť a dobehnúť vynechané. Momentka na východnej strane jazera – močaristý breh, kŕdle vtákov a pri nich skupinka pasúcich sa koní.

Juro Golier