Akcia Český les 18.7 – 25.7.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, Ľ. Slaný, V. Oravec, J. Budoš, J. Poláček , H. Molnár, Ľ a E. Kraicoví, J. Benedikovič, Ľ.Rosa .

Ako hostia: P. Chnapko, J. Koprna, K. Ninis, Ľ. Tonka, J. Hučka, P. Košút, H. Rosová, J. Moravec, M. Poláková, E. Benedikovičová, V. a J. Slobodoví a M. Alber.

Cieľom tohoročného cyklo výletu bola oblasť Českého lesa v dedinke Rybník v rekreačnom zariadení Rybník.

Sobota 18.7.

Na dlhú trasu nášho týždenného domova v Rybníku sa vydali tri osádky áut dvomi rôznymi cestami. Kraicoví a Benedikovičoví odštartovali smerom cez Rakúsko a Nemecko do Ćeska, čiže najrýchlejšia a cesta bez panelov. Poláček s osádkou zvolili klasickú alternatívu okolo Prahy a na Plzeň, kde v Plzni ešte urobili návštevu pivovaru. Ostatní zvolili kombináciu vlak a bicykel. Prišiel aj môj priateľ Martin z Nemecka. Večer sme sa zišli všetci okrem Slobodových, ktorí majú prísť na ďalší deň. V obci práve vrcholí akcia zraz a preteky mopedistov. Večer si ešte niektorí urobili prechádzku po dedine s krátkou návštevou koncertu hudobnej skupiny Brutus.

Nedeľa 19.7.

Ráno asi o 9 hodine po nespočetnom fotení sa vydávame na našu prvú jazdu. Vybrali sme najkratšiu, ale až na konci sme zistili, že bola najťažšia. Z Rybníka smerujeme cez Nemanice do Liskovej väčšinou po asfalte a len kde tu po spevnenej ceste k blízkosti nemeckých hraníc. V Liskovej sa musíme patrične posilniť, lebo nás čaká tvrdý výstup na najvyšší vrchol Českého lesa, Čerchov. Bývalá vojenská cesta začína dosť rýchlo stúpať až k magickým prevýšeniam. Pred posledným stúpaním využijeme čakanie na peších a kochajúcich cyklistov samo zberom čučoriedok. Po poslednom stúpaní na vrchol po panelovej ceste nás čakalo občerstvenie a zatiahnutý výhľad na široké okolie. Cesta dole bola opäť po paneloch, kde dostali zabrať brzdy, čiže nič moc. Čakáme na Paľa, ktorý mal problém s brzdami. Konečne si užívame aj zjazd po asfaltke cez dedinku Vranov, neskôr prechádzame cez dedinky Pivoň a Závist do cieľa. Po očisťovacej a relaxačnej kúre zasadneme za stôl, kde nás čakajú dobé jedlá a iontové nápoje ako napr. PU-čko Pilsner Urquell alebo deštovka Gambrinus 10.

Dĺžka 51 km, prevýšenie 1180 m.

Pondelok 20.7.

Z Rybníka opäť smerujeme do kopca smerom severovýchod, na kopci sa od nás odpoja cestári, my ideme po cykloceste do Bělej nad Radbuzou. Tu obdivujeme most so sochami, podobne ako v Náměšti nad Oslavou, ale ten náš je trochu menší. V Třemešnom sa od nás odpájajú Rosoví a my pokračujeme smerom na Přimdu. Reklamný pútač s občerstvením nás zmobilizoval, že sme všetci, okrem Kraicových, nešli pozrieť krásnu dedinku Přimdu. Päť minút, ale cesty autom, čo nám cyklistom trvalo dlhšie sme konečne dorazili na rest point Starý mlyn. Do Tachova sme odštartovali po peknej, ale hlavnej ceste, až niektorý zodpovedný zabudol odbočiť na bezpečnejšiu cestu cez dedinku. Po miernom chaose sme bezpečne dorazili do Tachova. V Tachove sme urobili zrýchlenú prehliadku mesta hľadaním miesta na občerstvenie a jedlo. Pod hradbami v reštaurácii pri potoku sme nabrali nové sily. Tu sa odpojila trojka Peter, Jozef a Kornel, lebo chceli si obzrieť aj jazdiareň. My sme sa ako obvykle vybrali ako inak ako do kopca z Tachova, aby nám jedlo lepšie zapadlo. Cestou sme míňali dedinky Hoštka a Žebráky. V Svatej Kataríne sme sa občerstvili, tu niektorí nadšenci TdF zostali pozerať dojazd etapy. Pokračujeme cez Dianu, Karlovu Huť do Rybníka. Cestou stretávame označenia zaniknutých dediniek ako Mostek, lebo toto bola prísne strážená hraničná oblasť a nemecká menšina patrila za hranice. Oneskorenci išli za nami držiac sa skalopevne cyklotrasy 36, ktorá ich priviedla až na náhornú plošinu Pleš, kde ich čakalo brutálne stúpanie. Do Rybníka došli neskoro a pekne zdemolovaní.

Dĺžka 87 km, prevýšenie 1230 m.

Utorok 21.7.

Ráno smerujeme spoznávať české a nemecké pohraničie. Vybrali sme sa južne po krásnych cyklocestách až do bývalej obce Lučina alebo Grafenried. Tu nás čakali pozostatky obce, ktoré boli vo veľmi dobrom stave ako v múzeu, prechádzali sme sa po pôdoryse bývalých budov, kde žili tiež ľudia, ktorí mali smolu, že boli Nemci. Krátko neskôr sme prekročili hranice Bundesrepublik Deutschland. Občerstvenie pri bavorskom pive sme si vychutnali za prijateľnú cenu na brehu jazera Perlsee. Na najjužnejšom mieste našej trasy Waldmünchen sme začali smerovať severne a hlavne pozvoľne do kopca. Prechádzame cez krásne upravené dedinky Spielberg, Tiefenbach a Schönau. Neskôr nás čaká náročnejšie stúpanie smerom na Schwarzach, tu sa odčlenila skupina, ktorá už mala dosť kopcov a mierila priamo do Rybníka. Skalní ešte podľa plánu smerovali cez dedinku Stadlern na rozhľadňu na kopci Ebene. Cestou tam sme ešte mali malú zastávku malé fľaškové pivo, ktoré pred strmým kopcom padlo vhod. Cestou dole po krásnom adrenalínovom chodníku sme míňali krásny skalný útvar. Opäť sme sa zišli všetci doma pri pive a dobrom jedle.

Dĺžka 69 km, prevýšenie 1090 m.

Streda 22.7.

Ráno ako obvykle opäť vyrážame podľa vopred určenej trasy, i keď niektorí si volia kratšie trasy. Z Rybníka sa dá dostať skoro na všetky smery, ale len do kopca, záleží či preferujete strmší alebo mierenejší. Pred Horou Svatého Václava, čakáme a kocháme sa a potom už len dosť dlhý zjazd do Poběžovíc. Obedňajšia prestávka má byť v Horšovskom Týne, toto malé mestečko nás prekvapilo svojou nádherou, svojim námestím a zámkom. Za mestom sme opäť vyštartovali na rozhľadňu a ako ináč do kopca. Z rozhľadne bol krásny výhľad na okolie, registrovali sme vrcholy Čerchov, Veľký Zvon a šumavské najvyššie tri kopce s najvyšším vrcholom Alber alebo Javor, ktorý sme na našej akcii na Šumave navštívili. Dosť rýchlo sme prešli cez Staňkov do Holýšova, kde nás čakal obed a občerstvenie. Počasie bolo nádherné, ale teplota začala rapídne stúpať cez tridsiatku, ešte sme nevedeli, že neskôr budeme mať problém nájsť nejaké verejné občerstvenie. Po veľmi dlhých kilometroch sme predsa našli oázu v mestečku Hostouň, pomenovali sme ho tendenčne Huston. Smäd je veľký nepriateľ, niektorí cyklisti spoznali svoje hranice a objednali si naraz pre seba hneď dve pivá a vodu. Posilnení sme poľahky prišli cez mierenejšie stúpanie a nasledujúce klesanie do Rybníka.

Dĺžka 89 km, prevýšenie 1038 m.

Štvrtok 23.7.

Dnes nás čaká najdlhšia etapa. Privítalo nás chladnejšie zamračené ráno, aspoň nebudú vysoké teploty. Vydali sme sa smerom na Hostouň. Začína mrholiť, až jemné pršanie niektorých postraší, aby vytiahli pršiplášte. K idylke sa nám ešte aj cesta zhoršila svojím kamenistým povrchom. Niektorí rapídne skrátili trasu do Horšovského Týna. My skalní po občerstvení v miestnych potravinách pokračujeme smer Kladruby. Situácia sa zlepšila, cesta sa rinula po krásnych dolinách a kopcoch s prijateľným stúpaním a ešte prestalo pršať, len kde-tu nejaká kvapka. V Kladrubách sme si obzreli zvonku benediktínsky kláštor. Dlhšia zastávka bola v Stříbre. Tu sa od nás odpojili Juro a Vlado, išli do Horníckeho skanzenu. My sme sa najprv išli najesť a potom sme prešli krásnym námestím. Toto malé mestečko bolo dávnejšie známe svojimi kasárňami, ktoré vzbudzovali rešpekt pre brancov. Začíname opäť stúpať po hlavnej, ale širokej ceste smer Bor. Tiahle stúpania nám dali zabrať. V Bore sme sa veľa nezdržali, dali sme malú klasickú prestávku. Do Bělej sme prešli bez zbytočných skratiek cez dedinky Stráž a Čečín. Mali sme už toho dosť, ale našťastie z Bělej do Rybníka to akosi rýchlo prešlo.

Dĺžka 100 km, prevýšenie 1241 m.

Piatok 24.7.

Dnešná posledná etapa mala byť akože najľahšia, z hľadiska dĺžky, stúpanie malo byť okolo1000 m, neskôr zisťujeme, že aj také stúpanie na kratšej dĺžke je vcelku náročné. Stúpame do známeho kopca, niektorí rýchlejší mierne zablúdia, tu stretávame trojku našich cyklistov: Peter, Jozef a Kornel, ktorí o deň skôr opúšťajú náš základný tábor a smerujú do južných Čiech. Za Šidlákovom strácame cyklocestu, vyskúšame si peší trial po lúke až natrafíme na cestu, ktorá nás privedie do nám známych miest Pivoň a Vranov. Z Vranova dosť dlho mierne stúpame, potom nás čaká prekrásny zjazd do Klenčí pod Čerchovom. Po občerstvení pokračujeme cez Trhanov na Hrádek, kde je pomník Jana Sladkého Kozinu, známeho chodského rebela. Z vyhliadky je vidieť náš ďalší cieľ: Domažlice. Toto mestečko nás uchvátilo veľmi dlhým a hlavne krásnym námestím. Nenechali sme si ujsť ani úžasný výhľad z mestskej veže. Po dostatočne dlhom čase na nasávanie atmosféry Domažlíc, sme nabrali smer Poběžovice. Do Poběžovíc sme sa statočne vyhýbali cestám, aby sme si vychutnali skoro ideálne cyklocesty. Neskôr stúpame na Horu Svatého Václava a pred Rybníkom sa posledný krát rozdelíme. Ja a Ľubo chceme ešte skúsiť výšľap na spomínanú Pleš. Je to len 7,5 km. Po Mostek je to v pohode, ale potom to prišlo. Cesta sa stále zdvíhala vyššie a vyššie, keby to stále takto pokračovalo prišiel by som skoro ako keby na Kráľovú Hoľu, chvalabohu boli tam úseky, kde sa dalo aj vydýchať. Ľubo išiel svojím tempom, čiže už ho nebolo vidieť. Mne sa podarilo zablúdiť, namiesto doprava som šiel doľava, lebo tá cesta išla do kopca, až som sa našiel na začiatku lesa označeného ochranné pásmo Malý Zvon. Nakoniec sme sa predsa stretli na bývalej osade Pleš pri pivku. Do Rybníka sme išli už len dole.

Dĺžka 86 km, prevýšenie 1498 m.

Sobota 25.7.

A je tu opäť lúčenie. Za sebou nechávame kraj, ktorý v minulosti zažil veľa smútku. Kraj, ktorý nebol taký vyblýskaný a atraktívny pre veľký počet dovolenkárov. Je tu cítiť ťažký život vidiečanov. Tou svojou skromnosťou ma veľmi zaujal.

My ideme domov opäť cez Nemecko a Rakúsko, len na diaľnicu sa napojíme až za Linzom. Od Paasau po Linz cestujeme popri Dunaji, kde je dunajská cyklocesta. Juraj ide domov cez Čechy, cestou domov má v pláne sa zastaviť v niektorých mestách a za Pelhřimovom sa napojiť na panelovú diaľnicu do Brna a domov.

Domov sme sa vrátili všetci v poriadku a v mysliach nám zostal zase jeden krásny týždeň strávený v sedle bicykla.

J. Budoš