Akcia Vysoké Tatry 12.9 – 19.9.

Vysokohorská turistika V.Tatry -12.9.- 19.9.2015

Akcie sa za MKCK zúčstnili: Ľubo a Milka Kraicoví, Ľubo a Helen Rosoví, B.Ilavská, M.Šuga, J.Polaček, Ľ.Slaný a P.Herceg.

Ako hosť: J.Hronský

Sobota popoludnie – Na chatu Kosodrevina na Štrbskom Plese sme postupne dorazili autami aj vlakom, aby sme zažili očakávané nevšedné zážitky spojené aj s náročnou vysokohorskou turistikou. Myslím, že väčšine to vyšlo, tak ako aj počasie- tradične pekné. Večer sme si dohodli túru na prvý deň, všetci boli za, okrem teplých bratov z BA – Slaného a Hronského, ktorí prehlásili, že oni základný tábor Štrbské Pleso neopustia. A tak celý týždeň robili turistiku po okolí, Solisko a okolie, hlavne však reštaurácie vo Furkotke a Plesnivci.

Nedeľa – ako prvú túru sme si zvolili Tatranskú magistrálu – z Hrebienka na Sliezsky dom a ďalej po červenej zn. do sedla pod Ostrvou, odtiaľ prudkým zostupom na Popradské Pleso a ďalej na Štrbské Pleso. Slnečné počasie, bezvetrie a dobrá partia – nás bolo osem, plus V. Šulko s rodinou, tí boli nezávisle od nás tiež v Tatrách. Prešli sme 21 km, takže to bola dobrá príprava na nasledujúci deň, kedy sme mali naplánovanú najťažšiu túru nášho pobytu, ktorou si J.Polaček splnil svoj sen- výstup na Rysy z Poľskej strany.

Pondelok – ráno o piatej sme sa presunuli taxíkom do H. Smokovca, odtiaľ busom do Lysej Poľany, potom pešo na záchytné parkovisko, odkiaľ sa dalo ísť na Morské oko pešo (2,5hod) alebo konským povozom. Aj bicykel tam mal zákaz vjazdu, pre nás cyklistov nepochopiteľné. O 8:00 sme nasadli ako prví do koča (boli sme šiesti), ale nepohli sme sa ani o konský krok, dokiaľ sa ešte nenašlo ďalších šesť turistov do koča, lebo koč musí ísť hore vyťažený. Nakoniec po polhodine sme vyrazili, aby sme za hodinku prišli až takmer k Morskému oku.

No a z Morského oka (1396 m.n.m), kde už začalo poriadne fúkať, sme vystúpili na horné pleso (Staw Rysami,1583 m.n.m). Tam to už vyzeralo, že hore pôjdeme iba piati, lebo Boba sa chcela vrátiť, ale sa nám ju podarilo zlomiť. Začali sme strmo stúpať hore. V druhej polovici kopca až po vrchol boli iba reťaze, hustá hmla a silný vietor. Tiež veľa mladých turistov, hlavne Poliakov aj v protismere, tak tie čakania v komínoch prišli celkom vhod na vydýchanie. O 14.00 sme dosiahli vrchol Rysov (2499 m.n.m), ale hustá hmla a vietor nás hnali na druhý vrchol trochu nižšie a na chatu pod Rysmi. Horec s čajom a teplá polievka boli balzamom pre nás a Bobina veta, že na Rysoch z Poľskej strany bola 2x, (prvý a zároveň posledný) nás povzbudila pred zostupom dolu.

To už bola pohodovka, aj menej fúkalo a hmla ustúpila. Okolo Popradského plesa sme iba prešli a na Štrbské pleso sme dorazili za súmraku.

Utorok – celá partia (okrem mňa) sa rozhodla stráviť celý deň vo wellness v Poprade. Bol to určite skvelý relax a pohoda pre telo i dušu.

Ja som si spolu aj s V.Šulkom a jeho rodinkou z Hrebienka vyšiel na Téryho chatu a späť.

Streda – to už sa naše plány – kam sa vybrať na túru – značne líšili. Juraj s Mirom sa rozhodli pre návštevu Belianskej jaskyne, Ľubo Rosa s manželkou Helen si vyšliapali na Téryho chatu a cez Priečne sedlo prešli na Zbojnícku chatu a dolu do Lomnice.

Manželia Kraicoví, Boba a ja sme sa vybrali do Lomnice, že pôjdeme lanovkou na Skalnaté Pleso. Tá však pre trochu silný vietor nepremávala, tak prvá trojka sa vybrala pešo hore, odtiaľ sa Boba vydala po magistrále na Hrebienok a dolu do Smokovca. Kraicoví podľa plánu pokračovali cez Veľkú Svišťovku k Zelenému Plesu na Brnčalku o potom dolu do Lomnice.

Ja som sa premiestnil busom do Tatranskej kotliny a po zelenej zn. cez chatu Plesnivec na Veľké Biele pleso a dolu do Matliarov.

Počasie v ten deň bolo slnečné, turistické chodníky ako každý deň plné turistov.

Štvrtok – znovu individuálna turistika: Kraicoví s Ľubom Rosom sa rozhodli pre Kôprovský štít, aj ho dosiahli. Polaček vybehol na Solisko a Mlynickú dolinu, ďalší navštívili wellness.

Ja som sa skoro ráno premiestnil busom do Ždiaru – Strednica a o siedmej hod. som vyrazil zelenou zn. – Monkovou dolinou v Belianskych Tatrách na Široké sedlo. Odmenou mi boli pasúce sa čriedy kamzíkov, odtiaľ som pokračoval do Kopského sedla , na Biele pleso a po zelenej zn. cez chatu Plesnivec do Tatranskej kotliny. Počasie stále pekné, slnečné, slabý vietor.

Večer sme sa konečne všetci stretli v jednej miestnosti pri dobrom Linčianskom vínku, zhodnotili 5 dní turistiky. Myslím, že si všetci splnili svoje plány a očakávania. S ubytovaním boli všetci spokojní, bol to slušný komfort.

Ešte musím spomenúť aj trojicu z nášho klubu, ktorí prišli do Tatier v utorok a odišli vo štvrtok a bývali kúsok od nás – J.Michalec s dcérou Jankou a H.Gurínová. Tí si robili nezávisle od nás ľahšie túry. Vždy večer sme sa stretávali pri pivku vo Furkotke, kde boli oni ubytovaní.

Piatok – ráno Miro aj s Bobou odišli autom domov ako prví, po nich Kraicoví aj s Poláčkom, neskôr Rosoví.

Slaný, Hronský a ja sme zostali. Hľadali sme hríby až po Štrbu – ale nič. To veľké sucho je aj v Tatrách.

V sobotu ráno sme odišli aj my vlakom domov za svojimi blízkymi.

Zapísal: Palo Herceg