Akcia Povianočná turistika 27.12.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, I. Naništa, B. Ilavská, D. Fáziková, A. Masaryková, D. Pollák, V. Putera, V. Oravec, Ľ. Kraic a M. Babišík.

Ako hostia: R. Mocko, E. Corticelli, T. Miklošovičová, M. Modrovský, K. Ninis, P. Chnapko a V. Trajlínek

Prevetrať svoje vianočným prejedaním unavené telá sa rozhodlo 17 turistov(tiek), ktorí sa rozhodli popasovať sa s trasou po pohorí Považského Inovca. Jej dĺžka a náročnosť mali byť dostatočnou zárukou, že záväzok urobiť niečo zdravé pre seba po vianočnom hodovaní, bude určite splnený. K tomu všetkému „prispel“ aj vietor, ktorý bol hlavne v odkrytých priestoroch horských hrebeňov riadne nepríjemný a vyštípal naše líca doružova.

Stretávame sa krátko pred pol siedmou na železničnej stanici v Piešťanoch. Dopravili sme sa sem rôzne: niektorí Piešťanci pešo, niektorí na autách, no a Trnaváci autobusom. Krátky čas čakania na autobus na Bezovec využijeme na teplú kávu zo staničného automatu. Na ceste autobusom sa k nám popridávajú ešte poslední členovia našej výpravy.

Krátko pred pol ôsmou vystupujeme na sedle pod Bezovcom a po nevyhnutnom zohriatí sa zvnútra sa vydávame na našu trasu. Je ešte pološero a tak je v blízkom lyžiarskom stredisku ešte pusto. Sneh sa nachádza len na zjazdovkách, ale veľmi nerovnomerne a pomerne dosť prerušovane, takže nevyzerá to, že by sa tu malo dnes lyžovať. Pokračujeme po červenej značke, obchádzame vrchol Bezovca a prichádzame na lúku pod Skalinami. Sneh tu nie je, ale fúka tu riadne. Tak sa radšej moc nezdržujeme a pokračujeme ďalej smerom na Prieľačinu. Terén sa pozvoľna mení zo suchého na mierne zasnežený a naopak. Na zasnežených miestach je chodník zľadovatený, tak ho radšej obchádzame pomimo.

Prichádzame na sedlo Pod Panskou Javorinou. Tu na chvíľu našu červenú značku opustíme a vydávame sa po modrej na vrchol Panskej Javoriny na rozhľadňu. Tu fučalo už riadne, no a hore na rozhľadni sa dalo vydržať ozaj len chvíľu. Ešte že máme niečo na zohriatie. Po obligátnom fotografovaní sa vydávame späť na sedlo a pokračujeme ďalej po červenej. Nie však na dlho. Na rozcestníku Pod Ostrým vrchom opúšťame červenú značku definitívne a pokračujeme ďalej po modrej až do Kálnice, kde je cieľ našej etapy.

Tempo si každý zvolil sám a jeho rýchlosť bola podmienená: kto sa ako kochal okolím, kto sa ako s kým bavil a kto ako často si robil prestávky na tekuté občerstvenie. Skrátka naša skupinka sa riadne roztiahla. Ale nakoniec sme sa všetci stretli v Kálnickej kolibe, kde sme pekne v teple doplnili naše chýbajúce kalórie.

Autobusom sme sa potom z Kálnice dopravili do Nového mesta nad Váhom, kde sme ešte voľný čas do príchodu nášho vlaku strávili v hostinci Nevada. Síce riadne zafajčenom, ale bolo tu teplo a to naše uzimené telá potrebovali.

Takže dali sme si trochu do tela, ale nebanujeme. Veď pohyb v prírode je to, na čo sme my zameraní a pri dobrej partii, ktorá sa vždy zíde, je z toho vždy príjemný zážitok.

Kraic