Okolo Tatier – 50. ročník

Organizátori z Cykloklubu Nižná tvrdia, že sa jedná o najstaršie a najmasovejšie cykloturistické podujatie na Slovensku. Či sú ich tvrdenia pravdivé, neviem posúdiť, ja sa ale každý rok teším na žinčicu v bacówke za Witówom, kávu v Zakopanom, prvý pohľad na Muráň v Belianskych Tatrách, posedenie na Chate Muráň na Podspádoch, sobotný výlet do Vysokých Tatier, ich nedeľný prejazd a príchod do Liptovského Mikuláša. Pretože tento rok podujatie oslávilo svoju polstoročnicu, na štart sa postavilo určite viac ako 1200 účastníkov. Medzi nimi nechýbalo 26 členov a priateľov MKCK.

február 2017 – 7. jún 2017

Účasť na akcii začíname plánovať už začiatkom roka. Pretože sa jedná o jubilejný ročník, na ktorom určite nechceme chýbať, postupne sa ozývajú záujemcovia a čakáme na spustenie registrácie. Tá sa začína 1. apríla a my nechýbame medzi prvými prihlásenými. Nasleduje dlhé čakanie, počas ktorého Kamil zabezpečuje ubytovanie v Habovke na Orave, dávame dohromady spôsob dopravy a pár iných drobností. Posledných pár dní pred odchodom sa všetko trochu zamotá (niekto nevie či bude môcť ísť, niekto ísť nemôže, niekto musí ešte vo štvrtok ostať v práci, menia sa posádky áut). Nakoniec sa všetko vyskladá a sme pripravení vyraziť.

  1. jún 2017, štvrtok

O 8:30 máme stretnutie v Piešťanoch. Kamil už prichádza s takmer plným autom, pridávajú sa 2 ďalšie autá a vyrážame. V Žiline máme krátku prestávku, po ktorej všetky autá spoločne pokračujeme do Liptovského Mikuláša. Tradične sa naobedujeme, stretneme sa trnavskou skupinkou, zaparkujeme autá a vyrážame. Na mňa tento rok pripadla najľahšia úloha – prevoz batožiny autom do Habovky. Na jednej strane mi je ľúto, že si neprejdem Kvačiansku dolinu, na druhej strane sa teším, že pošetrím sily na ďalší prejazd.

Medzitým vlakom dorazil z Bratislavy Ľuboš a tak ho po ceste naložím. Času máme dosť a tak sa zastavíme v Kvačanoch, aj na kolibe nad Hutami. Jedna skupina cyklistov si to zatiaľ vyšliapne cez Kvačiansku dolinu, druhá po ceste cez Matiašovce. Onedlho sa všetci vítame v penzióne Monika v Habovke, kde bude naša dnešná základňa. Po dobrej večeri vyráža Martin s partiou autom do Nižnej vybaviť prezentáciu. Prichádza aj posledné auto s účastníkmi, ktorí nemohli ísť hneď ráno a navyše ich dlho zdržala kolóna pred Žilinou. Sme kompletní. Dáme pár pív, posedíme a ideme spať. Ráno máme skorý budíček.

  1. jún 2017, piatok

Budík zvoní nepríjemne skoro. Musíme previesť batožinu do Nižnej. Vyrážame s Martinom nalačno, ja zostávam v Nižnej, on sa vracia autom do Habovky. Ráno bolo dosť chladno, ale slniečko všetko prehrieva a tak si krátim čas postupným zhadzovaním doplnkov. Počas tejto činnosti ma prekvapí Jožko Michalec. O polnoci nasadol v Trnave na vlak a už 4:30 je v Nižnej. Prišiel nás odprevadiť a pofotiť si štart. Hneď ten čas lepšie ubieha. Postupne prichádzajú naši cyklisti, priniesli mi zabalené raňajky a tak už nehladujem.

Atmosféru pred štartom a prejazd pelotónu Oravou nemá zmysel opisovať, treba si to prežiť a užiť. Paľo tradične zabáva deti jazdou na zadnom kolese, ostatní aspoň mávame. Cesta príjemne ubieha, zvládneme aj prvé dva „krpále“ vo Vitanovej a Hladovke. Na bývalej colnici v Suchej Hore je plno, trochu sa občerstvíme a pokračujeme ďalej. Jedna časť dodrží oficiálnu trasu a ide hore do kopca cez Gubalówku, my ostatní volíme klasiku cez salaš za Witówom a kostol v Zakopanom. Všetci si znova stretneme na pešej zóne, zastavíme sa na kávu a už nás čakajú len záverečné hornaté kilometre.

Tu sa naša skupina definitívne delí na menšie skupinky. Ja šliapem spoľahlivo posledný, ale som rád, že to s mojou súčasnou kondíciou vôbec uťahám. Na kľúčových miestach ma vždy niekto počká a tak sa cez kopce prehupneme na slovenskú stranu Tatier. Nesmie chýbať tradičné zastavenie na Podspádoch a potom posledný dnešný cyklistický problém – sedla Príslop. Ale aj tento vyriešime a už sa len spustíme dole do Ždiaru. Naša skupinka ani nejde na guláš na Maguru, ideme sa priamo ubytovať. Tu sme nemilo prekvapení, lebo vďaka komunikačným problémom organizátorov sú naši štyria účastníci ubytovaní v penzióne vzdialenom asi kilometer od nás. Náš domáci je ale veľmi ochotný, odváža im batožinu autom a taktiež im ju v nedeľu ráno ide doviezť. Škoda, je to škvrna na inak vydarenom podujatí.

Ako posledný dorazí Ľuboš, ktorý dnes podal heroický výkon. Ráno poblúdil na cyklochodníku a zviezol sa až do Nového Targu, odkiaľ sa vrátil do Zakopaného a na zvyšok trasy. Absolvoval takto 150 km, oproti mojim 79 km, skoro dvojnásobok (ostatní boli na tom ale lepšie, absolvovali aj trasu Habovka – Nižná a kilometre po Ždiari do Magury). Naozaj úspešný deň! Úspešný deň sme ale mali nakoniec všetci, posedeli sme pri pivku a večeri v reštaurácii Ždiaranka a robili plány na ďalší deň.

  1. jún 2017, sobota

Predpoveď a vývoj počasia rozhodujú – namiesto plánovanej turistiky do Belianskych Tatier volíme výlet do Smokovca a na Hrebienok. Kamil s Robom si zopakujú včerajšok v obrátenom smere, Janči s Petrami idú plašiť medvede do Osturne, Igor pobicykluje, dievčatá z Trnavy sa okúpu v Poprade, Mária s Jozefom idú pozrieť Košice a zvyšok si program nájde. Každý podľa svojej chuti.

My ideme na autobus s odchodom od lyžiarskeho strediska. Výhodou nášho ubytovania na konci Ždiaru je, že sa pohodlne vezieme. Autobus je totiž za chvíľu preplnený, na posledných zastávkach ani nestojí. Pre stojacich musí byť cesta zážitok, myslím si, že aj dýchajú synchrónne.

Vystúpime v Starom Smokovci a po trase Bistro – kyselka – vyhliadka nad Starým Smokovcom – kalvária sa dostaneme na Hrebienok. Tu sa pri pive rozhodneme ísť na polievku na Zamkovského chatu. Čierne mraky v závere Veľkej a Malej Studenej doliny neveštia nič dobré, ale na chatu prídeme v pohode. Posedíme, zjeme čo treba a po pol hodinke sa otáčame dole. Padajú prvé kvapky dažďa. Nevadí, zbehneme to. Nad Obrovským vodopádom zisťujeme, že nezbehneme. Odtiaľto je to už v daždi, miestami hustom lejaku, búrka je 2-3 sekundy od nás. Kto si ešte neobliekol pršiplášť oblieka sa teraz, mne vyzváňa mobil, vlhkými prstami je neovládateľný, hreším. Po chvíli už len rezignovane prepletám nohami, dúfam, že sa na mokrých skalách nezvalím a že búrka zostane v rovnakej bezpečnej vzdialenosti. V prístrešku v ústí Veľkej Studenej doliny čaká Mišo, Paľo a Mirka, ja som štandardne posledný a tak ponáhľame na Hrebienok. Tu zisťujeme, že nás je menej ako sme čakali, nevieme sa navzájom dovolať a rozhodujeme sa, že dole už pôjdeme lanovkou. Pri pokladni sa k nám pridáva stratená štvorica, ktorá si ešte urobila medzizastávku na Rainerke, Mária po komunikačnom nedorozumení ide dole pešo. Nakoniec sa ale všetci stretávame v kaviarni v Starom Smokovci.

Ostatní dnes v podstate nezmokli, ani ich nezožrali medvede. Kamil s Robom previezli po ceste autá do Mikuláša, vďaka čomu nám zajtra ušetrili veľa času a tak všetci spokojní bilancujeme deň pri večeri v Ždiaranke. Posedenie spestruje ľudová hudba, ktorá vyhráva do neskorej noci. Zajtra nás čaká cesta domov.

  1. jún 2017, nedeľa

Opäť skorý budíček. Musíme sa naraňajkovať, zbaliť, odovzdať batožinu na prevoz a ísť. Lúčime sa s domácim a ďakujeme mu za príjemný pobyt v penzióne Vasko, boli sme tu veľmi spokojní. Robíme záverečnú fotku a už sa radšej ponáhľame dole, lebo čierňava od Podspádov neveští nič dobré. Chvíľu sa ale ešte zdržíme pri penzióne Patrik, kde Paľo pomáha riešiť technické problémy našich kamarátov, ktorí bohužiaľ nemohli bývať spolu s nami. Všetko sa ale vyrieši a tak v skupinkách, ja samozrejme na chvoste, ideme cez Tatranskú Kotlinu, Tatranskú Lomnicu, Smokovce na odpočívadlo pod Štrbským Plesom, kde je občerstvovačka a stretávka našej skupiny. Odtiaľ sa spúšťame cez Podbanské do Pribyliny, kde si oddýchneme pri žinčici, ovčích syroch, korbáčikoch aj káve. Niekto si berie aj domov.

Potom nás čaká definitívny koniec nášho cykloputovania. Cez Liptovskú Kokavu a Liptovský Hrádok pokračujeme všetci spolu do Mikuláša. Tu nás čaká Kamil s Robom, ktorí nám stihli vyzdvihnúť na stanici batožinu a tak sa už len naložíme a ideme na obed. Reštaurácia je dnes preplnená, na obed čakáme veľmi dlho. Keď sa konečne vybavíme, čaká nás prvé lúčenie – Mirka, Iva a Samo idú priamo do Trnavy, Mária vystupuje po ceste v Žiline. Robíme poslednú skupinovú fotografiu a zvyšok áut si dávame zraz na odpočívadle v Predmieri. Krátka zastávka na kávu a zmrzlinu padne vhod, ľahšie zvládneme poslednú hodinku v aute. Pri Bille v Piešťanoch sa definitívne lúčime s Trnavčanmi a Hlohovčanmi, ďalší ročník Okolo Tatier je úspešne za nami.

Pod hlavičkou MKCK sa akcie zúčastnilo 26 cyklistov, pomer členov a nečlenov bol vzácne vyrovnaný:

Božena Ilavská, Daniela Fáziková, Jana Lukačovičová, Marianna Farkašovská, Miriama Valovičová, Pavol Vrábel, Kamil Lavor, Ľuboš Slaný, Igor Matkovčík, Ján Budoš, Andrej Golier, Martin Golier, Juraj Golier, Miroslava Kunovská, Ivana Maixnerová, Samuel Maixner, Mária Koleníková, Jozef Koleník, Róbert Proksa, Branislav Polocík, Peter Julíny, Michal Glasnák, Mária Ondrašinová, Marián Modrovský, Peter Chnapko, Štefan Škoda

Ďakujem za pomoc pri organizovaní akcie Kamilovi Lavorovi.

Svoje dojmy a pocity zapísal Juro Golier

 

Krátky historický dodatok týkajúci sa môjho najobľúbenejšieho miesta na trase

… Keď knieža Hohenlohe v roku 1888 zrušil turistickú ubytovňu v Tatranskej javorine, hostinec v Podspádoch čiastočne vylepšil jeho židovský nájomca Engländer. V roku 1908 na jeho mieste správa veľkostatku postavila nový drevený hostinec, ktorý k spokojnosti turistov viedol nájomca Jakub Wachsberger. Poskytoval aj dobrú stravu a v dvoch čistých izbách 6 nocľahov.

Po 1. svetovej vojne sa dlhoročným nájomcom hostinca stal Alexander Rottmann, ktorý sa naďalej vzorne staral o návštevníkov. Hostinec bol otvorený aj v zimnej sezóne, až do konca 20. rokov ako jediné zariadenie pre turistov v tejto časti horstva. Rottmann prosperujúci podnik na vlastné náklady postupne sám rozširoval a v roku 1937 tu už mohol poskytnúť 40 lôžok v 15 izbách. Z terasy hostinca bol nádherný pohľad na hrebeň Belianskych Tatier. Ked‘ boli Podspády v roku 1938 nakrátko pripojené k Poľsku, židovskému nájomcovi Rottmannovi bola koncesia zrušená a hostinec prenajali družstvu Lešnik. Od roku 1940 do začiatku 50. rokov bol v prenájme miestneho občana Jána Pitoňáka. V roku 1951 ako ubytovací hostinec „Muráň“ ho prevzal podnik Slovakotour. Ako chata Muráň, no sprivatizovaná, doteraz slúži cestovnému ruchu.