Akcia Veterlín

So Stratenou stopou na Čelo a Veterlín

sobota 25.2.2018

Je sobota ráno 6:30, budík zvoní už tretí raz. Prečo som to len sľuboval, nebolo by lepšie ležať v teplej posteli? Podobné myšlienky sa mi už chvíľu preháňajú hlavou. Musím vstávať, inak to nestihnem. Dnes so mnou ide aj manželka a tak prípravné práce idú lepšie od ruky. Voda na čaj zovrie rýchlejšie, rožky sú už v batohu, kvapka živej vody na posilnenie je pripravená od včerajšieho večera. Len sadnúť do auta a ísť zobrať spolucestujúcich. Ukazuje sa pekný deň. Síce mrazivo, ale je azúrová obloha a zatiaľ nefúka. Bude to fajn.

Cesta do Smoleníc prebehla v pohode. Tu vystúpi väčšia časť našej posádky, ja ešte idem zaviesť auto do Lošonca a vrátim sa autobusom. Som tu prvý, ale za chvíľu vedľa mňa parkujú známi zo Smrdák a hneď za nimi Ľuboš. Aspoň nám lepšie ubehne čakanie na autobus. Ani sa nenazdáme a môžeme nastupovať. Dnes je autobus mimoriadne plný, účasť na akcii bude bohatá. Aj od nás z klubu je relatívne slušná. V centre Smoleníc sa autobus vyprázdňuje. Nastáva vítanie, prvé rozhovory a mnohopočetné fotografovanie. Aspoň bude z čoho vyberať do albumu. Je čas vyraziť. Skupina takmer sto účastníkov sa dáva do pohybu.

Minulý rok bolo sucho, tento rok bude zimný variant. Zo začiatku ideme hore dolinou Hlboče. Cesta stúpa mierne, až pod kaplnkou Panny Márie pri vodopáde sa trochu zdvihne. Mrzne a tak je vodopád bez vody. Budeme musieť prísť na jar. Krátke zastavenie pri kaplnke dáva opäť príležitosť fotografom, ale dlhšia prestávka nás čaká o pár desiatok metrov ďalej, na Vlčiarni. Organizátori z trampskej osady Stratená stopa tu prichystali občerstvenie vo forme vareného vína. V dnešných podmienkach výborný nápad. Stretávajú sa známi aj neznámi, rozprúdi sa zábava, ani sa nechce preč. No čas nepustí. Kto plánuje dnes ísť hore, musí pokračovať. A tak ideme. Práve tu sme poniektorí z našej skupinky trochu zaváhali s odchodom a zvyšok nášho klubu získal rozhodujúci náskok. Niektorých sme stretli v cieli, niektorých stretneme až na najbližšej akcii.

Pokračujeme ďalej stúpaním pod Čertov žľab. Okolo nás je krásny zasnežený les, pokoj, pohoda, azúro. Odmena, ktorú sme si asi zaslúžili. Takto by sa dalo pokračovať dlho. Za chvíľu sme ale v Čertovom žľabe. Chodník prudko stúpa. Týmto smerom chodím radšej, zostup je pre mňa boj. Pohybujeme sa magickým priestorom. Dnes je krásne slnečno, ale keby bol sychravý hmlistý večer…

Pod pietnou skalou si dáme krátku prestávku a ochutnáme výborný veltlín zelený. Posilnení ľahko zvládneme posledné desiatky metrov stúpania a sme vonku. Ďalší dôvod na chvíľu oddychu. Paľo ma presvedčí, že v mačkách sa mi pôjde lepšie a nasadí mi ich. Nad Čertovým žľabom. Som pako. Ale pomôžu aj v stúpaní do sedla Záruby. Potom už budú viacmenej na okrasu.

Sme v sedle. Tu som plánoval posilniť sa a tak vyťahujem rožky a čaj. Bolo už načase. Posilnených a oddýchnutých nás čaká posledných 100 výškových metrov. Začína sa to pravé orechové. Sneh je sypký a pod nohami sa zosúva. Celkom výživné stúpanie.

Kúsok od vrcholu sa pristavíme pri Hačovej jaskyni, keby nebola označená ani ju dnes pod snehom nenájdeme. A už len pár metrov a sme hore. Čelo, 716 m.n.m. Otvárajú sa krásne pohľady do podhoria, nastáva čas fotografovania. Musíme však ďalej, ešte nás dnes čaká zopár metrov. Začínajú sa objavovať prvé mraky, ale stále je príjemne. Po pár desiatkach metrov to už neplatí. Hrebeň sa zo severozápadu otvorí a začína fúkať. Miestami dosť intenzívne. Predierame sa ďalej snehom, vietor okamžite zafúkava naše stopy. Ako na póle. Príliš sa preto nezdržiavame a prebíjame sa ďalej. Krok za krokom. Meter za metrom. Dnes zažívame takmer všetko. Ale aj to k tomu patrí. Nevadí.

Obchádzame závrt na hrebeni. Dobre, že je ohradený, dnes by sme ho nezbadali, mohlo by to byť nebezpečné. Konečne sme v poslednom stúpaní na Veterlín. Otvára sa nám krásny výhľad na hrad Ostrý Kameň, Bukovú, Rozbehy, Záhorie máme ako na dlani. Opäť čas na pár fotografií. A je tu vrchol, Veterlín, 724 m.n.m. Dnes nezostáva nič dlžný svojmu menu a tak to urýchľujeme. Len pár pohľadov, fotografií a vrcholový štamperlík, ale ten už bezo mňa, dole čaká auto.

Ďalej už toho nie je veľa čo popisovať. Zostup (dnes po snehu úplne v pohode), posilnenie po zostupe, pochod dole po ceste okolo Polámaného a kameňolomu do Lošonca. Proste klasika na záver, posledné kilometre treba prežiť. A záver v Lošonci. Milan s Igorom idú do krčmy U Kováčov, kde je oficiálne ukončenie, ja s Božkou končíme U Golema, kde nás už čakajú ostatní. Krátko posedíme, doplníme tekutiny a zohrejeme sa. Potom nasleduje už len lúčenie a cesta domov. Ďalšia mimoriadne vydarená akcia je za nami. Dovidenia za rok. Alebo na najbližšej akcii.

Z poverenia garanta M. Babišíka zapísal J. Golier

Poďakovanie patrí všetkým účastníkom, ale hlavne organizátorom z trampskej osady Stratená stopa. Za MKCK a priateľov sa na turistickom prechode zúčastnili : B. Ilavská, J. Lukačovičová, A. Kučerová, D. Fáziková, B. Golierová, M. Čičmanová a spol., M. Kolonová a spol., I. Naništa, Ľ. Kraic, J. Budoš, M. Modrovský, J. Poláček, V. Trajlínek, J. Golier a hlavný organizátor M. Babišík (MKCK + Stratená stopa)