Kremnica – bežky

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Vierka Gubiová, Ľubo Rosa, Jano Budoš a Palo Herceg,

Ako hostia našej skupiny: Ivka Salová, Vlado Naď, Julo Hronský a Maroš Modrovský

 Tento 54. ročník zimného zrazu (3. – 4. 3. 2018) bol bohatý na sneh, slniečko, účasť a dobrú náladu. V piatok navečer sme sa dvomi autami nezávisle na sebe dopravili do Kremnice a po ubytovaní sme si dali spoločné rande U modrého kocúra, kde okrem našej partie (päť chlapov a dve dievčatá) už sedela partia z TJ Atóm a domáci priatelia. Chutná večera, pivko a bavorák nás všetkých dali dohromady a ani sa nám moc nechcelo ísť do postele, ale keďže budíček sme mali už o 6:00, tak sme sa nemohli nejako veľa rozšupnúť.

Ráno o 7:30 nás mikrobusy vyviezli nad dedinku Turček (630 m.n.m), kde sme hneď na štarte obúvali bežky, čo po minulé roky bol iba  sen. Pekné počasie, žiadna ruská zima, ktorá tu ešte pred pár dňami zúrila a 96 bežkárov z celého Slovenska husím pochodom stúpalo severným okruhom na hrebeň pod Flochovú (1317m.n.m.) a Kordícke sedlo (1120m.n.m.), kde sa terén  aj trochu vyrovnal a občas sa vyskytol aj padák dolu, až taká rozkoš.

Na Skalke (1232m.n.m.) bol cieľ etapy (22km), ale mnohí si to ešte predĺžili na Krahule (950m.n.m.)alebo až takmer do Kremnice (550m.n.m.), pokiaľ to dovolil sneh. Večer bol v znamení trochu zábavy a spomienok na minulé ročníky v Poľovníckej reštaurácii.

V nedeľu ráno o 8:00 nás mikrobus vyviezol na Skalku – hore bolo neskutočne krásne a slnečné počasie. V Limbe dobre padla káva a pivko a potom hor sa na bežkách na južný upravený okruh cez Zlatú studňu (1265 m.n.m) na horskú chatu Hostinec (1115m.n.m.). Ten bol už na obed úplne zaplnený hladnými a smädnými lyžiarmi. Vynikajúcu kapustnicu mnohí museli jesť vonku a príjemnú pohodu vylepšoval hudobnou produkciou na gitare tiež dlhoročný účastník Miro Škvarko z Nového Mesta nad Váhom. Z Hostinca to už bolo hore dolu pod rázcestie Čerešňa a odtiaľ už len dolu krásnou lesnou zvážnicou až k reštaurácii Toliar  pred Kremnicou.

Jedinou škvrnou na celom prechode bol úraz Maroša M., ktorý pár stometrov pred cieľom v nedeľu spadol tak nešťastne, že si zlomil ruku. Ten jeho anjel strážny si zas vybral chvíľu voľna.

Z Toliara už autami navečer sme sa vrátili domov. Vďaka všetkým za príjemnú spoločnosť a kopec srandy.

zapísal Palo Herceg