Termín: 14.7.-21.7.2018
Miesto: Hostinec u Doležalů Hlavňov 13, 549 61 Police nad Metují, Czech Republic
Zúčastnili sa: členovia – Kraic, Kraicová, Kučerová, Poláček, Lukačovičová, Gurinová, Molnár, Gieci, Gubiová, Budoš, Rosa, Benedikovič
nečlenovia – Macejka, Rosová, Ninis, Chnapko, Koprna, Modrovský, Gubi Samo
14.7. prvý deň – príchod
Nakladanie bicyklov a stretnutie o deviatej hodine na parkovisku v Jablonici sa stalo už obligátne pre posádku áut Poláčka, Kraica, Benedikoviča a Rosu. Gieci išiel autom neskôr a po vlastnej osi a už stabilne traja cyklisti Ninis, Chnapko a Koprna išli do Broumovska použitím kombinácie vlak ( do Pardubíc ) a bicykel. Cesta autom sa stala skoro nekonečne dlhá, hlavne po vedľajších cestách a častých obchádzkach. Zastávku sme mali v pivovare Černá Hora, kde sme si pochutili na skvelom obede. Vo Svitavách nás privítali na námestí slávnosti piva a varenia guláša. Tu sme sa rozdelili, lebo niektorí sa ponáhľali do nášho cieľa, do Hlavňova, lebo sa hralo v televízii malé finále o tretie miesto MS vo futbale. My ostatní sme sa ešte zastavili v Novom Meste nad Metují, kde sme si pozreli miestny zámok a hlavne jeho záhrady. Večer do polnoci sme boli kompletní aj s cyklistami, ktorí dnes prišli od vlaku z Pardubíc.
15.7. druhý deň – Ruprechtický Špičák-Broumov
vzdialenosť – 49km, čistý čas – 4h, nastúpaná výška – 986m
Plní dojmov, hlavne sa to týkalo poplatkov za kuchynku a objednávania raňajok a večere – (musel vymyslieť systém pri objednávaní stravy a vždy sa dohodnúť, čo budeme, buď raňajkovať alebo večerať – žiadny veľký výber stravy, lebo pán domáci bol na všetko sám a oficiálne bol len pre nás, mal maródku) – sme vyrazili na našu prvú cyklistickú etapu.
Trasa viedla prevažne do kopca po asfaltkách. V Ruprechticiach sme sa pred výšľapom na Špičák občerstvili v krčme s penziónom. Tu nás prekvapila veľká ochota personálu, kde sme dostali zadarmo aj pekné cyklomapy. Tu sme zapili Heňa, mal meniny a ešte sa priznal, že vo štvrtok bude mať aj narodeniny, čiže taká kompletka.
Do sedla Ruprechtického Špičáka sa spevnená cestička vlnila až do ťažších a ešte ťažších stúpaní. Na jednej s križovatiek sme nachvíľu stratili rýchleho jazdca Mariána, stretli sme ho až na vrchole.
Na vrchol sme išli bez bicyklov, jedine Tóno si vytlačil svojho tátoša, aby si vyskúšal adrenalínový zjazd dole. Bolo tu vidieť dobrých bikerov v obrnení na svojich full suspension bikoch pri zjazdoch dole, musím uznať, že to dobre ovládali. Na vrchole z rozhľadne nás čakali výhľady na okolie.
Po návrate k svojim bicyklom, sme postupovali po hranici Pl-Cz cez Javoří hory do Janovičiek. Toto lyžiarsko-turistické stredisko nás privítalo peknými výhľadmi a plnými reštauráciami hladných ľudí. Väčšine z nás sa nechcelo čakať hodinu na obed, tak sme pokračovali zjazdom dolu až do Broumova. Tu sme začali pátranie po otvorenej krčme s jedlom. Nakoniec sme nezahynuli od hladu a vedľa dreveného kostolíka sme našli, čo sme hľadali. Po obede sme absolvovali prehliadku dreveného kostolíka na cintoríne z čias, keď v Broumovsku žila nemecká väčšina a česká menšina.
Cez miesto Amerika sme museli domov prekonať hrebeň Broumovských stien, kde aj na mape bol označený úsek pre len veľmi zdatných cyklistov. Nedalo sa tomu vyhnúť. Začiatok bol celkom pohodový, až sme sa čudovali, čo tu na mape tí Česi považovali za ťažký terén. Ale predsa prišlo prudké stúpanie nad 20 percent po skalkách a šotoline. Neostávalo nič iné, len asi kilometer tlačiť bicykel do kopca. Na kopci nás privítali skalné masívy. Dolu kopcom sme museli preniesť naše bicykle asi 600 metrov po veľkých skalách, čiže táto cyklocesta je asi pre promile cyklistických fanatikov a nie pre väčšinu cyklistov, ale predsa určite to malo význam, aspoň sme si zaposilovali.
Po asfaltke lemovanej skalnými stĺpmi sme sa dopracovali až do nášho šenku v Hlavňove. Večer sme boli unavení a tak hladní, že všetkým chutila večera a nik nereptal. Po miernom zotavení ešte bola prvá hudobná produkcia, kde ako líder bol Ľubo a Samo a ja sme boli skôr len podpora.
16.7. tretí deň – Božanovský Špičák-Karlów
vzdialenosť – 56km, čistý čas – 3h 40min, nastúpaná výška – 1085m
Ráno sme zamierili opačným smerom cez Suchý Dul nad Slavným. Odtiaľ nás čakala krásna a nová cyklocesta až na Pánuv kříž. Tu sme opäť odložili naše bicykle a urobili sme na pešo okruh Božanovského Špičáka. Naskytla sa nám rozprávka v zajatí skalných tvoroch. Prechádzka bola dobrá aj na regeneráciu našich síl. Cestou ďalej na bicykloch sme mali malú dilemu, či ísť skratkou dolu terénom s výstražnými výkričníkmi alebo ísť obchádzkou po cykloceste. Zvolili sme radšej obchádzku dolu kopcom miestami po málo spevnenom teréne s malým kamením, ale nebolo to také zlé, akurát sme boli my, čo nemáme žiadne odpruženie na bicykli, trochu vytrasení.
Pokračovali sme ďalej do dedinky Božanov, kde sme mali naplánovanú obednú prestávku, samozrejme aj s obedom. Personálu reštaurácie sa nepodarilo uspokojiť všetkých hladných našich cyklistov. Niektorí, čo čakali zúfalo až hodinu na jednoduché jedlo, ktoré bolo na menu a nedočkali sa ho, radšej volili odchod bez jedla. Prešli sme cez poľskú hranicu do Radkowa. Tu začalo stúpanie po asfaltke na Góry Stolowe. Neskôr sme videli tzv. vodopád (skôr mierne regulovaný potok) a išli sme hľadať na bicykli Skalne Grzyby. Tieto skalky sa nám podarilo nájsť. Pre krátkosť času sme videli len časť z týchto skál.
V Karlowe sme si dali občerstvovaciu prestávku. Poniektorí, hladní mali ďalšiu možnosť sa konečne najesť. Aj Poľské strong-flaškové pivo bolo vynikajúce. Tieto nerovnomerné gastronomické potreby spôsobili, že sa náš odchod na poslednú etapu domov rozdelil do viacerých skupín. Niektoré z nich vplyvom zlej pozornosti pri navigácii, zabudli správne odbočiť a než spozorovali svoj omyl, vyšliapli si jeden kopec navyše. Naša skupinka, i keď som sa tiež snažil pomýliť navigátora Ľuba, sme sa nestratili a pokračovali správne smerom cez Ostru Góru do Machova. Odtiaľ už len Suchý Dul a boli sme doma. O chvíľu za nami prišli aj zblúdilé skupinky. Doma sme všetko dobre zapili po dobrej večeri a uložili sa do postelí.
17.7. štvrtí deň – Adršpašský okruh – cyklo, pešo
vzdialenosť – 51km, čistý čas – 3h 40min, nastúpaná výška – 950m
Ráno sme vstávali s neistotou, či nám nebude od rána pršať, ale naladení na ďalší okruh sme vyrazili smer Police nad Metují, lebo Stano si tam dával opraviť koleso so zlomenou špicou. Cesta pozvoľne stúpala cez Solovnícký Dvur, kde sme v záhrade videli niekoľko dravých vtákov uviazaných na reťazi. Miernym a tiahlym stúpaním sme prišli až k Skálam alebo Bischofstein. Tu sme sa trochu zahriali pri ochutenom čaji, lebo bolo dosť chladno. Po občerstvení sme začali okruh Adršpašských Skál z juhu na sever. Minuli sme Vyhliadku Čáp sme z nerozhodnosti minuli. Neskôr sme zistili, že sme dobre urobili, lebo do krčmy v Adršpachu sme prichádzali, keď jemný dážď prechádzal do lejaku.
Po jedle sme ešte bezpečne počkali pri pive až sa dážď zmierni. V Dolnom Adršpachu sme stretli ženskú časť pešej výpravy po Adršpachu. Mužská časť výpravy urobila v ten deň 19 km a prešla Adršpašské aj Teplické Skály. My, cyklisti sme sa išli len trochu popozerať okolo jazierka pri vstupe. Neskôr sme sa vydali smerom na juh cez Teplice nad Metují, aby sme skoro uzavreli okruh Adršpach.
Keď sme prišli do Hlavňova, tak sa nám málilo a preto sme si ešte dali 3km časovku do vrchu s výživným stúpaním na Hviezdu. Tu by mal byť pekný kostolík s pôdorysom tvaru hviezdy a hlavne starodávna drevená chata. Všetko to tam bolo, akurát chata v utorok má zavreté, čiže žiadne pivo. Všetko, čo nám chýbalo sme dohnali v základnom tábore v hostinci u Doležalů.
Adršpašské a Teplické skály – PEŠO
My, ktorí sme tento prírodný skvost ešte nevideli, teda Poláček, Kučerová, Gurínová, Modrovský, Rosa s manželkou, Gieci, Molnár a Gubiová so synom sme sa rozhodli pre pešiu alternatívu programu tohto dňa. A bolo to veru dobré rozhodnutie, aj keď počasie nebolo práve ideálne, pod mrakom a sem tam spŕchlo. S výnimkou našich dievčat s výnimkou Gubiovej, ktoré sa v priestore Horného Adršpachu pre nepriazeň počasia i značnú náročnosť trasy rozhodli pre skrátenú variantu bez prehliadky Teplických skál, sme stihli absolvovať celú trasu v dĺžke cca 19 km.
Ľahšie úseky pritom striedali ťažšie, pričom schodov a rebríkov bolo na trase požehnane. V každom prípade to však stálo za to. Prírodné skalné útvary, bludiská a hrady boli všetkých možných veľkostí a tvarov, takže sme chvíľami ani nevedeli, kam skôr pozrieť. Do cieľa sme prišli až o cca 17:00, takže aj časovo to bola celkom slušná túra. V cieli si nás vyzdvihli naše spokojné a oddýchnuté dievčatá, a tak sme boli spokojní úplne všetci.
18.7. piaty deň – Ostaš a Náchod – pešo
Tento deň sme zvolili na základe predpovede počasia turistiku, lebo malo a aj pršalo skoro celý deň. Najprv sme sa autami priblížili k miestu Ostaš. Tu nás čakali krásne skaly, na ktorých sme hľadali, prípadne si vymýšľali podoby, ktoré mali podľa turistických tabúľ predstavovať. Prešli sme aj bludiskami skál. Neboli žiadne straty z našich radov, akurát cesta bola dosť dlhá, lebo viacerí naši turisti neodolali nástrahám čerstvým lesným plodom čučoriedok, malín a brusníc. Podľa výberu v bufete sme neodolali a dali sme si tu obed.
Do Náchoda sme prišli a keďže stále pršalo, využili sme čas na prehliadku zámku v Náchode. Absolvovali sme jeden z okruhov na prvom poschodí. Dýchala na nás história majiteľov, hosťov hradu.
Na námestí mesta bol rozchod, ktorý sme využili na rýchle premiestnenie do krčmy, lebo stále pršalo. Domov sme prišli zrelaxovaní a plní očakávaní na zajtrajšok.
19.7. šiesty deň – Karlów – Hronov – Kudowa Zdrój – cyklo, Hejšovina-Bledne Skaly – pešo
vzdialenosť – 66,5km, čistý čas – 4h 20min, nastúpaná výška – 1056m
Ráno bolo všade dobre napršané, tak sme upravili trasu, aby sme sa vyhli blatu a lúkam. Časť tejto cesty sme už absolvovali, ale opačným smerom. Išli sme cez Policu nad Metují do Machova. Od Ostrej Góry sme začali pozvoľne stúpať až do Karlówa na náhornú plošinu. Tu sme opäť navštívili náš už známy bufet. Mali už čapované pivo. Čapované poľské pivo 10 stupňové bolo nepitné, niektorí to vzdali hneď, niektorí skalní odolávali v pití. Najodolnejší bol Peter, ten vypil celý pohár. Cez okno sme ho všetci pozorovali a hlavne jeho grimasy. Aspoň bola sranda.
Potom sme nabrali smer Bledne Skaly. Išli sme cestou Doroga Alexandra. Tu začali poruchy na bicykloch. Najprv Samo mal zapletenú reťaz na prednom reťazovom kolese, neskôr Milka mala defekt a nakoniec Janka mala tiež zapletenú reťaz. Všetky opravy realizoval pri našej podpore Ľubo, začo mu patrí vďaka.
V Pstraznej som skoro minul miesto nášho obeda. V tejto reštaurácii si každý mohol uloviť rybu, ktorú mu pripravia na obed. My sme zvolili tú druhú možnosť. Najedení a občerstvení do sýtosti sme sa vybrali cez Žďárky do Hronova. V Hronove pri káve a koláčoch, sme sa rozhodli niektorí navštíviť ešte raz Poľsko a to Kudowu Zdrój. Bolo to pekné kúpeľné mestečko so svojimi obchodíkmi, kúpeľnými domami, parkami. Po minutí posledných zlotých sme sa opäť vrátili do Hronova a potom kombináciou cyklociest a hlavnej cesty sme došli domov.
Bludné skaly, Biele skaly a Veľká Hejšovina – PEŠO
Pešej varianty programu tohto dňa sa zúčastnili Poláček, Kučerová, Gurínová a Rosa s manželkou. Všetky tri navštívené miesta boli od seba dosť vzdialené a aj keď to bolo stále o skalných útvaroch, vždy to bolo v niečom iné a jedinečné. Bludné skaly s plateným vstupom 10 PLN a dĺžkou prehliadkovej trasy cca 2 km / 1 hod pripomínali svet zo sveta Flinstonovcov.
Biele skaly sú skalný hrebeň žiaľ dosť schovaný v lese (trasa cca 3 km / 1 hod) a Veľká Hejšovina s plateným vstupom 10 PLN a dĺžkou prehliadkovej trasy cca 5 km / 2,5 hod vynikala masívnymi skalnými blokmi, bludiskami a trasou cez veľmi úzke štrbiny, kde by mal Laurel Hardy dosť problém. My sme však samozrejme všetko bez problémov zdolali a keďže aj obedná prestávka v Karlow dopadla na jednotku, možno tento deň bez akýchkoľvek pochýb označiť za veľmi vydarený.
20.7. siedmy deň – Stárky – Trutnov – Úpice
vzdialenosť – 81,5km, čistý čas – 5h 5min, nastúpaná výška – 896m
Dnes nás čakala posledná trasa. Rozdelili sme sa na dve skupiny. Prvá, Jurova skupina sa odviezla auto do Stárkov, kde sa k nej pripojila druhá skupina. Spoločne sme nenáročnou cyklocestou dorazili na prvé občerstvenie do Radvaníc. Tu sme plánovali si dať len niečo na občerstvenie, ale ponuka obsluhy a hlavne pripravenosť nás zlákali na vynikajúce jedlo. Bolo to chrumkavé pečené koleno. Prestávka sa predĺžila na obednú prestávku, ktorá sa určite oplatila.
Do Trutnova sme väčšinou klesali. Na námestí sme si vypočuli Ankin odborný výklad a pobrali sme sa na pivo do pivovaru alebo do krčmy. Zastavili sme sa aj pri pivovare Krakonoš. Jeho krčma bola plná fanúšikov metalových koncertov, ktoré v Trutnove boli skoro týždeň. Takto na sucho sme vystúpali z jamy, kde sa nachádzalo mesto a putovali ďalej zvlnenou krajinou s pekným okolím, ktoré sem-tam skrášľovali aj majestátne lipy.
Náš stále zväčšujúci smäd zachránilo športovisko s vonkajšími bazénmi, kde čapovali náš obľúbený Krakonoš. Po dobrom občerstvení nás, ako obvykle to býva, nás čakal dosť dlhý kopec. Z týmto Rtyňským okruhom sme sa rozdelili opäť na dve skupiny a každá skupina išla do svojho cieľa. My sme zvolili ľahšiu alternatívu, čiže bez väčších kopcov do Police nad Metují a potom rýchlo do nášho hostinca.
Po jedle nás čakala opäť hudobná produkcia od Ľuboša a poctivo sme vydržali do pol jednej nadránom.
21.7. ôsmy deň – odchod
Ráno sme sa opäť rozdelili na posádky áut, nonstopári išli skoro ráno na vlak. Rozlúčili sme sa navzájom a vyrazili sme smer naša domovina.
Na záver hodnotím akciu ako vydarenú. Zásluhu na tom mali všetci a musím povedať aj ten náš týpek, pán domáci. Bola s nim občas sranda. Táto akcia by sa mala volať „putovanie za skalami až skalkami“.
Rozmanitosť prírody Broumovska a dobrá partia ľudí, kde dobre prvý krát zapasovali Gubiovci a Macejka, vytvorila zážitok, na ktorý sa bude dobre spomínať. Ešte si na záver vážim prácu Ľuba, Jura na príprave.
Budoš & Poláček