Akcia Malý Javorník

16.2.2019

Akcie sa zúčastnili: J. Golier, M. Farkašovská, R. Černianska, B. Polocík, P. Rapant, A. Čičmanová, M. Poláková, Ľ. a H. Rosoví, Ľ. a E. Kraicoví, J. Polakovič s manželkou, V. Trajlínek, I. Naništa, J. Baránek, J. Michalcová, A. Kučerová, M. Čičmanová a S. Molnárová.

Tretia februárová sobota dostala do vienka nádherné slnečné počasie, ktoré nenechalo sedieť doma nečinných väčšinu trampov, turistov, cyklistov a iných vyznávačov pohybu v prírode. Skupinka z Malokarpatského cykloklubu a ich priatelia nebola výnimkou.

Využili sme pozvánku turistického oddielu Sido Biatec a TK Štart na zimný výstup na malokarpatský vrchol Malý Javorník (604 m n. m.).

Krátko pred desiatou hodinou sa nás na malom parkovisku, kúsok za Limbachom (na Potočnej ulici) stretáva skupinka 18-tich turistov s cieľom zdolať tento malokarpatský vrchol. Dve najodvážnejšie turistky (S. Molnárová a M. Čičmanová) sa naň vydávajú z Pezinka cez Babu a Konské hlavy. Samozrejme aj s väčšou porciou kilometrov.

My po obligátnom štartovnom fote sa vydávame po zelenej značke na trasu. Zanedlho po ľavej ruke míňame odbočku na Tri bresty. Známu z našich cyklociest v tomto okolí.

Pokračujeme ďalej popri Račom potoku. Tu si dnes oddychujú a užívajú slnka aj miestni chatári s ktorými sa po ceste zdravíme. Snehu je tu len pomenej, ale to sa čoskoro zmení.

Asi po kilometri prichádzame na križovatku. Po krátkej oddychovke a občerstvovačke odbočujeme doprava, opúšťame zelenú značku a pokračujeme po tzv. Green Bike Tour Medvedím údolím. Sklon cesty sa už badateľne priostril a aj snehu rapídne pribudlo. Takže, kto má mačky, neváha a obuje si túto pomôcku. Je tu nádherne: krásny biely sneh, modré nebo nad hlavou a príjemne teplo. Užívame si naplno tejto krásnej prírodnej scenérie. Hoci trasu poznáme, s orientovaním nám pomáha aj miestne značenie, ktoré sem pridali organizátori.

Nič teda nebráni tomu, aby sme sa v dobrej pohode, síce v pomerne hlbokom snehu dostali na slnkom zaliaty vrchol Malého Javorníka. Vítajú nás tu organizátori okrem iného aj dobrým vareným vínkom a napečenými slanými zavináčkami. Keďže sa tu nájdu aj miesta, kde je sneh roztopený, pridávame sa aj my k ostatným, čo si tu užívajú do sýtosti slnečných lúčov. Okrem občerstvenia je čas aj na debatu s ostatnými turistami, ktorí sem prišli z iných smerov.

O chvíľu sem prichádzajú aj naše dve diaľkové turistky (Mirka a Stanka). Sú spokojné, že zvolenú trasu sem zvládli. Po chvíľke odpočinku sa už všetci pospolu vydávame na cestu späť.

Z kopca sa musíme prebrodiť na lesnú zvážnicu, ktorá obchádza Malý Javorník od Medvedieho údolia a pokračuje popod Kozí chrbát smer Salaš. Je tu stále veľa snehu, takže postupujeme len pomaly. Ale – času máme dosť, nie je kam ponáhľať. Pod Kozím chrbátom opúšťame zvážnicu a odbočujeme na zelenú značku smerujúcu do Limbachu.

Hrejivosť slnečných lúčov okrem príjemného pocitu na tele spôsobuje aj topenie snehu a tým zvyšuje výdatnosť miestnych potôčkov. Takže okrem brodenia musíme sem-tam aj preskakovať vznikajúce malé bystriny. No a samozrejme aj miestna občasná Limbašská vyvieračka, ktorá odvádza vody z hornej časti povodia Stupavského potoka na opačnú stranu pohoria Malých Karpát, pracuje teraz na plné obrátky. Zastaviť sa pri nej bolo ozajstným prírodným zážitkom. Okrem iného sa tu človek môže dozvedieť veľa zaujímavého aj o histórii baníctva, geológie a minerálov v Malých Karpatoch.

Zelená značka nás dovedie na križovatku, kde sme doobeda odbočovali do Medvedieho údolia. Okruh sa teda uzatvára. Ostáva nám prejsť už len posledný kilometer popri chatách ku naším autám.

Sme v cieli. Prešli sme niečo vyše 12 km (naše dve „diaľkárky“ Mirka a Stanka asi dvakrát toľko). Ale všetci sme boli spokojní. Opäť sme strávili tento krát ukážkový deň v peknej malokarpatskej prírode.

Ľuboš Kraic