Akcia Jašter

2 pohľady na 1 akciu

Cyklojazda na Jašter, 14.4.2019

Účastníci podľa prezenčnej listiny

MKCK : I. Naništa, J. Budoš, I. Kubiš, M. Babišík, M. Farkašovská, J. Nádaský, L. Rosa, J. Poláček, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Ščibravý, M. Nižnanský, M. Šuga, J. Golier, D. Surovčík, H. Gurínová, V. Oravec, D. Kováč, P. Vrábel, D.Fáziková, K. Lavor

hostia: J. Chudý, M. Kupčík, R. Miklošík, I. Matušek, K. Kučerová, F. Martinus, I. M. Ondrášiková, M. Modrovský, V. Dusíková, V. Mikesková, E. Magulová, E. Karderová, S.Macejka,

Po zimnom cyklistickom pôste sa v nedeľu 14.4. stretáme pred Relaxom v dresoch a na bicykloch pripravení zdolať tradičnú trasu na Jašter v Hlohovci. Je nás spolu 10 plus fotograf Vlado Trajlinek. Po štartovej fotografii sa presúvame cez Sláviu na Kopánku. Ráno bolo zamračené a teplota vzduchu cca 6°C. Cesta za letiskom ubiehala plynule aj napriek zvlnenému profilu. Prvú krátku prestávku máme v Malženiciach na vydýchanie a zoradenie sa. Na výjazde z Malženíc nás postupne dobiehajú M. Šuga, Ľ. Kraic, E. Kraicová. Druhú pauzu máme v Trakoviciach na doplnenie tekutín a krátke debaty v miestom pohostinstve. Tu stretáme aj M. Babišíka, ktorý šľapal z Trnavy krátko pred hlavnou skupinou. Za 15 min opäť pokračujeme v jazde. Míňame most cez D1 a okolo liehovaru v Leopoldove smerujeme krajom Šulekova na most do Hlohovca. Tentoraz ideme hlavným ťahom lebo nevieme či starý železničný most ešte neopravujú…? Pri škole ale odbočujeme na hrádzu a bočnými ulicami ideme okolo štadióna a štrkovky smerom na viechu Jašter. Krátko po 12 hodine sa už spolu so skupinou od Piešťan stretávame na Jašteri. Počasie sa postupne začína vylepšovať. Mraky na oblohe sa trhajú a presvitá cez ne aj jarné slniečko. Viecha Jašter nás víta svojou dobrou kuchyňou a príjemným posedením v blízkosti vinohradu. Dopĺňame energiu aj tekutiny. Z ponuky jedál je čo vybrať. Niektorí volíme tradičnú huspeninu – chutí výborne. Zablahoželáme Ľ. Rosovi k narodeninám. Danka aj Hela majú nové bicykle – tak ich obdivujeme a prajeme veľa šťastných kilometrov. V debatách už plánujeme a dohadujeme účasť na Okolo Tatier, NZC Kysuce, aj iné cykloakcie v roku 2019. Počasie troška znížilo účasť na tejto úvodnej akcie cyklosezóny 2019. Tradične prišla podporiť cyklojazdu aj dievčenská partia z Piešťan z KST Bezovec. (V. Mikesková a kol.). Spolu sme v prezenčke narátali 34 účastníkov / -čiek cyklovýjazdu. Po rozlúčkovej fotografii na dvore Jaštera sa pomaly poberáme na cestu domov. Pre zmenu ideme okolo štrkového jazera na hrádzu Váhu. Tu ešte dokončíme debaty a delíme sa na 2 skupiny. Konštatujeme, že by bolo fajn keby asfaltový koberec pokračoval aj ďalej hore Váhom smerom na Piešťany (nielen do Hlohovca). Domov smerujeme po tradičnej trase cez Šulekovo – Dolné Zelenice – Zavar – Modranku. V Zavare je tradičná zastávka v cukrárni na prvú jarnú zmrzlinu alebo kávu. V Modranke si dáme niečo na rozlúčku a utekáme domov pozrieť dojazd Sagana a jeho tímu na trase klasiky z Paríža do Roubaix. Skončil napokon na 5 mieste… a triumf z roku 2018 tak neobhájil. Škoda – mohla to byť ešte krajšia nedeľa, ale aj napriek tomuto výsledku určite bola. Tešíme sa na ďalšie akcie z kalendára MKCK 2019.

Najbližšie to bude po Veľkej noci – výjazd na Dobrú Vodu. Dovidenia a príjemné sviatky prajem ženám, dievčatám aj ich šibačom a polievačom. Tradície treba udržiavať aby ženám dobre bolo…

Igor Naništa

Tak a je to späť. Bohatá turistická sezóna je (takmer) minulosťou, začína obdobie bicyklov. Niektorí viac netrpezliví už majú niečo v sedle našliapané, ja tradične ctím tradície. Prvýkrát sadám do sedla bicykla až cestou na Jašter. A to je túto nedeľu.

Predpovede počasia a skorý nedeľný pohľad z okna spôsobujú, že sa ešte na chvíľu vraciam do postele. Je zamračené a jemne mrholí. Dnes si odpustím tých pár kilometrov navyše a do Piešťan sa odveziem po pansky. Autom. Aj tak tú cestu nemám rád. Nielenže ňou denne chodím do práce, ale skutočne nie je vhodná pre cyklistov. Veľa vodičov nás stále berie ako neželanú prekážku na ceste a tak sa k nám aj chová. A keď cesta navyše nemá krajnicu, býva o zážitky postarané.

Chvíľa oneskorenia padla vhod. Som o pol hodinku viac oddýchnutý a počasie sa tiež umúdruje. Keď vystupujem v Piešťanoch z auta, môžem nechať teplú bundu v cyklotaške. Ide to aj v dlhom drese. A pláštenka do dažďa bude dnes zbytočný komfort.

Na miesto zrazu pri Kruhovke prichádzam minútku pred limitom. Dokonca nie som posledný, zatiaľ sa mi darí. Dnes je podľa očakávania účasť nižšia ako po iné roky, ráno počasie naozaj nevyzeralo pekne. Ale momentálna realita je iná a tak sa po krátkom zvítaní púšťame na cestu. Dnes začneme okolo priehrady po ratnovskej strane. Na rozdiel od minulého roku takmer nefúka a vánok má navyše správny smer. Cesta okolo priehrady nám pekne ubieha, iba po očku stihnem obdivovať naplavené stromy zaujímavo sa vynárajúce z hladiny priehrady. Pokojnú nedeľnú atmosféru dopĺňa trojica mladých kajakárov kľudne sa presúvajúca zátokou na tréning. Nechce sa mi dobiehať pelotón a tak si tieto čarovné zábery ukladám len do pamäti, nesnažím sa zvečniť ich pre nasledujúce generácie. Aj tak by sa mi to nepodarilo, len by som pokazil čaro okamihu.

Pri malej vodnej elektrárni za Sokolovcami nás čaká Paľo. Vyrazil síce o chvíľu neskôr, ale zo straty dokázal vyrobiť malú výhodu. V tých fľašiach za sedlom určite nemá len oblečenie, musia to byť batérie k motoru. Ale na asfaltke to rozbalíme aj my. Hela na novom bicykli udáva tempo, my ostatní sa statočne držíme. Prekvapujúco dobre sa mi ide aj jalšovský hupák, hore na chaty však na šťastie nejdeme (to je iný záhul). Ani sa nenazdáme a už točíme doľava hore na Jašter. Ideme o pol hodinku pred termínom, ale nie sme tu prví. Predbehli nás dievčence z KST Bezovec, ktoré už tradične chodievajú na našu akciu. Veď im to dúfam oplatíme 1. mája na ich majsterštiku Hore Váhom, dole Váhom (berte to ako prvú pozvánku na túto peknú akciu). Reštaurácia nie je ešte otvorená, ale vôbec nám to nevadí. Vyčasilo sa, vonku sa sedí príjemne, najskôr debatujeme v našej piešťanskej skupinke, o chvíľku sa však už postupne trúsia kamaráti a kamarátky z Trnavy, Hlohovca a širšieho okolia. S poniektorými sme sa dlhšie nevideli, vítame sa, máme si čo povedať.

Je zbytočné popisovať atmosféru na týchto prvých spoločných (spoločenských) zrazoch, treba to zažiť na vlastnej koži. Debatujú skupinky aj jednotlivci, niekto sa ide posilniť do reštaurácie, niekomu stačí chmeľový nápoj (samozrejme 0,0% 😉 ), bzučí to ako v úli. Dohadujeme si blízke aj vzdialenejšie akcie, skraja sezóny máme všetci ešte veľké plány. Ani sa nenazdáme a už sa hlásia prví záujemcovia o odchod. Majú dnes aj iné povinnosti a tak sa začíname lúčiť. Predtým ale musíme spraviť tradičnú účastnícku fotografiu. Nakoniec je aj dnes celkom slušná účasť a to nás ešte vystrašilo počasie.

Veľká hodinová ručička sa posunula bližšie k dvojke a to je signál na odchod aj pre posledných oneskorencov. Z piešťanskej strany nás ostala len hŕstka, Stano sa ponáhľa a púšťa sa po ceste, naša trojica sa rozhodne skúsiť to po cestičkách okolo Váhu. Najskôr ideme so zvyškom Trnavčanov, ktorí chvíľu pochybujú o tom, či aj správnym smerom (neveria vodcovi). Nakoniec ale stojíme na vale nad starým korytom Váhu. Nastáva definitívne lúčenie. Trnava pokračuje po asfalte doľava, Piešťany po teréne vpravo. Čaká nás naozaj krásna cesta. Váh sa v starom koryte kľukatí na juh cestou k Dunaju a okolo sa proti smeru toku rôzne prepletajú a kľukatia vyjazdené cestičky. Lemujú ich kríky, stromy a suché pahýle. Romantika. Túto časť vôbec nepoznám, ale sľubujem si skorý návrat. Možno potom predsa len skúsim niečo zachytiť aj cez objektív. Zatiaľ zachytávam len do pamäti, musím to ale robiť opatrne. Cesta síce nie je príliš náročná, ale tento bicykel nemá terén proste rád. Neviem či to robia nevhodné plášte, alebo skôr geometria rámu, necítim sa isto, posed je príliš vysoký, kolesá na štrku ulietavajú. Alebo bude chyba v jazdcovi. Uvidíme, niečo skúsime vymyslieť.

Inak však totálna paráda, časovo síce ideme dvojnásobne dlhšie, ale cesta prírodou je pohladením pre dušu (nemyslím bicykla).

Z divočiny okolo Váhu sa opäť vynárame pri Sĺňave. Tentokrát to dávame po drahovskej strane. So zastávkou U Dina, tam akciu oficiálne končíme. Dobiehame ešte dievčatá z Bezovca, s nimi aj posedíme. Dokonca stretávame aj náš predvoj, mali rovnaké myšlienky a tiež akciu zakončili U Dina. Všetky cesty vedú do Piešťan.

Čo dodať na záver? Myslím, že to bola vydarená prvá spoločná cykloturistická akcia v tomto roku. Nabehali sme prvé kilometre, telo si začína zvykať na špecifické polohy využívané len pri sedení na bicykli, počasie nás nevytrápilo, stretli sme sa s partiou, psychicky si oddýchli, fyzicky sa unavili, všetko sadlo tak, ako má. A kto dnes nemohol, určite príde niekedy nabudúce.

Juro Golier