Akcia Z Pezinka cez Karpaty na Záhorie

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
J. Budoš, Ľ. a E. Kraicoví, J. Lukačovičová, V. Gubiová, J. Baránek, I. Kubiš, J. Golier,  J. Ščibravý, J. Nádaský,  P. Vrábeľ,  R. Miklošík a M.Šuga.
Hostia:
Robo Chlpek, Štefan Krištof, M. Kupčík a F.Martinus.

V sobotu 12.6.2021 sa konala odložená cykloakcia do Malých Karpát. Akcia bola pôvodne plánovaná na mesiac máj, no tohtoročné májové počasie resp. výdatne dažde nás prinútili akciu odložiť na vhodnejší termín.

Stretli sme sa po 8. hodine na parkovisku pri železničnej stanici v Pezinku. Po srdečnom zvítaní (mnohí sme sa dlhšie nevideli) a úvodnom foto sme sa vydali po trase našej akcie.

Prvé občerstvenie bolo síce plánované až na Bielom kríži, no meškanie jednej posádky a tiež teplé ráno  nás presvedčilo, že sa treba občerstviť skôr. Kávička, alko/nealko, zvítanie a ideme ďalej smerom na Limbach. Pred odbočkou na Tri kamenné kopce sa čakáme, ide o najdlhšie stúpanie a najvyššie prevýšenie dnešnej trasy. Každý si zvolí svoje tempo, rozloží sily a na vrchu sa opäť počkáme, občerstvíme a pokračujeme Štefánikovou cyklomagistrálou popod Somár, Kozí chrbát až k Hrubému vývozu. Tu nás čaká tá príjemnejšia časť trasy – klesanie až Pod Horvátkou. Križujeme cestu, ktorou sa budeme vracať späť, teraz  však máme ešte kopec síl, ktoré využijeme na ďalšie stúpanie smerom k Bielemu krížu. Zastavíme sa pri Jurskom jazere, urobíme zopár foto, pustíme e-motorkárov (áno, aj to už máme v Karpatoch) a pokračujeme ďalej.

A sme na Bielom kríži. Tí rýchlejší už stoja v rade na pivko. Okrem novej chaty, ktorá ponúka svoje občerstvovacie aj ubytovacie služby už cca dva roky, je otvorená aj Chata pod Klincom (ide o pôvodný názov chaty „Včelín“, ktorý si pamätám spred viac ako 35 rokmi, keď sme tu mali ešte za totalitného režimu športové hry môjho zamestnávateľa …. fúú ťažko sa mi to píše, ale tak hovorí sa, že vek je len číslo J). Občerstvenie padlo dobre, pivko, pagáčiky, družná debata a ideme ďalej.

Pred odchodom upozorňujem na plánovanú, no nenápadnú odbočku na cyklocestu údolím Vydrice (je na hlavnom ťahu cca 1 km od Bieleho kríža kde sa pohybuje veľa cyklistov a turistov). Všetko sme zvládli, vychutnávame si Vydricu, okolitú prírodu aj pekný kľukatý cyklochodník, ktorým sme čoskoro na Malom Slavíne. Zopár foto pri pamätníku dvoch padlých ruských vojakov z 2. svetovej vojny a pokračujeme miernym klesaním k pútnickému miestu v Marianke.

Ide o najstaršie pútnické miesto na Slovensku. Legendy o zázračnej soške Panny Márie siahajú až do 11. storočia. Naberáme si zo „zázračného“ prameňa čerstvú vodičku, mnohí sa pohrúžime na chvíľu do vlastných myšlienok pri soche panny Márie, zapálim sviečku a môžeme sa pobrať ďalej. Už sme hladní a sľúbená väčšia pauza nás čaká v susednej Stupave. Kým tam prídeme ešte viac nás vyhladovie  kamenistý cyklochodník. Zastavíme na námestí, ktoré ponúka malé občerstvenie, kávu, koláčik, no väčšina však chce riadny obed a tak sa presunieme ďalej po cyklochodníku do neďalekej reštaurácii.

Po výdatnom obede a oddychu sadáme na bicykle a vydávame sa k Červenému domčeku za Stupavou. Ide o miesto s ohniskom a posedením, kde je možnosť oddychu či už pri pešej turistike alebo na bicykli. Len sa počkáme, vydýchame (trochu sme zas stúpali) a pokračujeme k predposlednej zastávke nášho dnešného putovania na Košarisko. Miestna krčma „Stratený kút“ nám okrem občerstvenia pripravila aj prekvapenie v podobe country kapely. Vypočuli sme si zopár pesničiek, aj tanečky by sa nám páčili … nechcelo sa nám odísť, ale Jurajove upozornenie, že najneskôr do hodinky je tu dážď, nás predsa len presvedčilo, že treba ísť ďalej. Do cieľa už nie je ďaleko.

Ešte som mala v pláne zastaviť sa pri Pamätníku padlých trampov, ktorý sa nachádza kúsok od Sedmičky smerom na Pod salašom. No rýchla tma v lese a kvapky dažďa nás hnali vpred… Na rázcestí smerom na Biely kríž zostávame definitívne stáť a schovávame sa pod stromy, našťastie nie je búrka, len silný dážď. Obliekame si pršiplášte resp. kto čo má a čakáme kedy dážď ustane. Juraj tomu dáva max 30 minút.

Tak aj bolo, dážď ustal a tak môžeme pokračovať smer Tri Bresty a Limbach. V Limbachu nás čaká krásne slnečné počasie, po daždi nie je ani stopy. Posledná občerstvovačka dávame v Pezinku kúsok od stanice, „vlakári“ majú trochu času do odchodu vlaku. Lúčime sa navzájom, Ivan ako zvyčajne ťahá nielen z Hlohovca, ale aj do Hlohovca po svojich (klobúk dolu), väčšina sa pobrala na stanicu k autám. My ostatní chvíľku posedíme, dáme kávičku, pivko a aj nejaký štamperlík a ide sa na vlak J

Ďakujem všetkým za účasť, verím, že sa trasa páčila, určite si niečo podobné ešte v Malých Karpatoch zopakujeme.

Štatistika:
–      62 km
–      1100 výškových metrov

Janka Lukačovičová