19.6.2021
Akcie sa za MKCK zúčasnili:
J. Ščibravý, D. Fáziková, D. Surovčík, J. Nádaský, J. Budoš, I. Buc, J. Baránek, P. Vrábel, M. Babišík, Ľ. a E. Kraicoví, V. Trajlínek, M. Šuga, M. Farkašovská, R. Miklošík, I. Kubiš a I. Matkovčík.
Ako hostia:
F. Martinus, Ľ. Šoltés, I. Šikula, J. Chudý…
Tento ročník turistického vítania leta bol zase poznamenaný pandemickou situáciou a následnými opatreniami, ktoré nám nedovolili oficiálne organizovať túto akciu. Prípravný výbor odporučil prípadným záujemcom absolvovať navrhnuté trasy individuálne, prípadne v menších skupinkách.
V sobotu 19. júna sa cyklisti postupne medzi 8:00 až 10:00 stretávali pred reštauráciou Relax a následne sa v menších, či väčších skupinkách vydávali na pripravené trasy.
Naša skupinka sa vydala na kratšiu, 60-kilometrovú trasu. Samotnému odchodu ešte predchádzal krst nového bicykla Joja Baránka. Krstný otec – Juro Golier – ho pokrstil menom Dodo. Jojovi sme zaželali, aby ho jeho Dodo vždy spoľahlivo priviezol do cieľa každej túry.
Po preštrikovaní sa Trnavou smerujeme po výpadovke na Dolnú a Hornú Krupú. Počasie ja zatiaľ v pohode. Hoci dnes hlásia opäť tropický deň, slniečko je zatiaľ ešte milosrdné. Tak si v pohode užívame takmer v bezvetrí krásny slnečný deň. Na okolitých poliach sa pomaly zlatí obilie, lipa už krásne rozvoniava, jednoducho leto sa hlási: tu som cyklisti, som celé vaše…
Za Hornou Krupou odbočujeme na Trstín. Za prvým stupákom sa nám začnú objavovať prvé panoramatické výhľady na Malé Karpaty. Na naše milé, Malé Karpaty, ktoré máme aj v názve nášho klubu a ktoré už niekoľko rokov veľmi radi spoznávame na našich akciách, či už v lete zo sedla bicykla a v zime aj pešo. Za tie roky nám neodmysliteľne prirástli k srdcu a na návrat na ich cestičky sa vždy tešíme.
Keďže „cykloturistický pánboh“ vraj nekázal len bicyklovať, ale aj občas sa zastaviť, posedieť a občerstviť sa, tak ani my nebudeme zatvárať oči, keď sa priblíži nejaké to napájadlo. A veru dobre nám padlo zastaviť sa v Reštaurácii U sedliaka pri smolenickej stanici. Jedno orosené a sem-tam polievka, zopár slov o trase nám urobilo dobre. Tu si nás odchytil a kamarát Paľo Herceg, ktorý nás prišiel pozdraviť aj so svojimi vnučkami.
Po občerstvení pokračujeme ďalej. Prechádzame Smolenicami, krajom Lošonca a onedlho sme na Majdáne. Keďže už poriadne pripeká, neodmietneme ponuku Krčmy U kurátka na doplnenie tekutín a dobre nám padne aj gulášik.
Ďalšia cesta už vedie v príjemnom tieni malokarpatského lesa. Pohoda sa však končí za Rybárňou. Odtiaľto začína stúpanie na najvyššiu kótu dnešnej túry – Pri dube – do výšky cez 430 m. Tu sa chvíľu zdržíme. Zdržanie spôsobila oprava Marianinho defektu, resp. strelenia plášťa, ktorý dostala tesne pred koncom stúpania. Majstri opravári sa činili a čoskoro si môžeme užívať parádny zjazd až do Dolian.
Tu sa zastavíme na v miestnom motorkovom B-Clube doplniť tekutiny, kávičku pred posledným úsekom cesty do cieľa, do Trnavy. Tento nám okrem pečúceho slnka „spestrí“ ešte posledné stúpanie na dedinu Borová.
Nie každému zostalo rovnako síl, tak sa na ceste riadne potrháme a po menších skupinkách postupne prichádzame do reštaurácie Relax na záverečné zhodnotenie akcie.
Dnes je to bez tomboly a iných oficialít. Sedíme tu pri jednom stole, ale nálada je výborná. Veď po komplikovanej jari konečne prišiel čas na tie pravé cyklopotulky. Otvorili sme letnú sezónu a veríme, že sa život opäť vráti do tých starých koľají, na ktoré sme boli dlhé roky tak zvyknutí.
Ľuboš Kraic