Akcia Rosalien Gebirge

25.7.2021

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Lukačovičová, I.Buc, V. Gubiová, M. Kupčík, I. Kubiš, Ľ. a E. Kraicoví, I. Pekaríková s priateľom Ivanom, F. Martinus s priateľkou Jankou.

Naše cyklopotulky po susednom Rakúsku pokračovali aj v tomto roku a to v oblasti pohoria Rosalien Gebirge. Je to odľahlý, severný výbežok Álp na hranici medzi Dolným Rakúskom a rakúskym Burgenlandom. Pohorie vedie zo severu na juh a dosahuje najvyšší bod na vrchole Heubergu (748m).  Aby sme si mohli vychutnať krásu tohto kraja naplno a užiť si parádne výhľady do okolia, museli sme sa aj my na našej trase popasovať so stúpaním a pokoriť  kótu cez 700m.  Chcelo to trochu zabrať do pedálov, ale stálo to za to.

No začnime od začiatku. Dátum akcie padol na nedeľu 25.júla. S počasím som si na tento deň nebol na sto percent istý. V noci sa touto oblasťou prehnala búrka, ktorá nad ránom prišla aj na Slovensko a prechádzala ním celé doobedie. Tu v Rakúsku však už od rána svietilo slniečko, bol vyčistený vzduch a nad hlavami nám žiarilo aj modré azuro.

Krátko pred pol deviatou sa na parkovisku pri Aréne Cineplexx kúsok pred Mattersburgom stretávajú posádky piatich áut a nonstopár Ivan, ktorý sem prišiel o deň skôr až z Hlohovca na bicykli. Parkovisko bolo v pohode, voľne prístupné. Naďaleko bola už otvorená aj reštaurácia, takže jedno štartovacie, „orosené“ prišlo náramne vhod.

Hneď vedľa Arény je cyklocesta, po ktorej sa aj my krátko po pol desiatej vydávame na našu trasu. Pokojná Hirtengasse nás prevedie celým Mattersburgom a za ním nastupujeme na cyklocestu B32 Rosalia Radwanderweg, ktorá nám pri dedinke Schreinermühle dá riadne zabrať, lebo stúpanie presiahlo 15%. Sme radi, keď sa dostaneme na štátnu cestu L223, ktorá nás už s podstatne prijateľnejším stúpaním privedie ku hradu Forchtenstein, jednému z najvýznamnejších symbolov Burgenlandu.

Kedysi patril rodine Esterházyovcov. Vo svojej zbierke má viacero unikátov. Nachádzajú sa tam cestovateľské suveníry, výrobky zo slonoviny, vzácne exempláre z oblasti fauny a flóry aj rozličné kúsky od vedcov a vynálezcov z rôznych ér. Jednou zo zaujímavostí je strieborný nábytok, ktorý sa v takom rozsahu a dobrom stave nenachádza nikde inde v Európe.

Na toto dnes nemáme čas, snáď niekedy inokedy. My prejdeme na zadné nádvorie, kde je útulná kaviareň. Sadneme si, dobre nám padne nejaké občerstvenie. Obslúžení sme až po predložení CovidPassu. Našťastie nemáme s tým žiadne problémy. Po občerstvení si na neďalekej vyhliadke vychutnávame fascinujúci výhľad na roviny smerom na západ.

Po obligátnom fotení pokračujeme ďalej po L223 opäť miernym stúpaním do vnútrozemia Rosalien Gebirge. Pri dedinke Forchtenstein-Rosalia míňame po pravej ruke najvyšší vrchol Heuberg, na ktorom je postavená miestna Rosalienkapelle. Výšku už máme dobrú, tak si v pohode užívame krásu tejto krajiny. Pekné smrekové lesy sa tu striedajú s lúkami s obilím a slnečnicou. Tomu dominujú malé samoty s miestnymi hospodármi. Takto vysoko sa dostávame do rovnomennej dedinky Hochwolkersdorf (Dedina vysoko v oblakoch).

V dedine je útulný gasthaus. Majú tam síce narodeninovú oslavu, ale vedia nás do polhodiny obslúžiť. Samozrejme po preukázaní sa CovidPassom. Čakanie sa veru oplatilo. Miestny Wiener Schnitzel obsahoval veľký tanier a v ňom „tri šnicle ako lopaty“ a k tomu menší tanier so zeleninovo-zemiakovým šalátom. A to všetko za 9,20€. No celé zjesť sa to nijako nedalo. Dostávame alobal na zabalenie na cestu.

S veľmi dobrým pocitom sa poberáme ďalej. A krajina nám ešte ponúkla zákusok na cestu v podobe nádherných a veľmi fotogenických pohľadov. Tie si užívame po mierne zvlnenej krajine, ale prevažuje už mierny sklon nadol. To nám umožňuje pohodovú cyklistiku pri kochaní sa či už lesmi, alebo peknými dedinkami po trase.

Cesta nám rýchlo ubieha. Jemným klesaním dolinou popri potoku Schlattebach, popri dedinách Bromberg, Thernberg prichádzame až do Scheiblingkirchenu. Tu odbočujeme doprava na cyklocestu popri riečke Pitten. Pohoda opäť pokračuje. Takmer po rovinke opäť obdivujeme naše okolie. Počasie je stále parádne.

Pri Gleissenfelde obdivujeme obrovské vápencové bralo, na ktorom je tzv. „Zrúcanina pádu Turkov, kde v roku 1532 podľa legendy boli rozptýlené skupiny Turkov zahnané roľníkmi do priepasti. Teraz je tam pekné vyhliadkové miesto. Ale to opäť necháme na inokedy. Tak ako aj ďalšie dve nasledujúce atrakcie. V Seebensteine po pravej ruke míňame rovnomenný, celkom pekne zachovaný hrad a v Pittene zase miestny zámok.

To už prichádzame do Bad Erlachu s cieľom osviežiť sa. No mestečko je ako vyľudnené, ani občerstviť sa nie je bohviekde. Pokračujeme ďalej s vierou, že po ceste nájdeme niečo lepšie. Lenže to lepšie neprichádzalo. Buď bolo všetko zavreté, alebo v dedinách nebol nijaký gasthaus.

Ako-také osvieženie nám poskytne v dedinke Frohsdorf oddychové miesto, kde je prameň s pitnou vodou. Ale ono by to chcelo nejaké posedenie – trebárs s niečím sladkým. Pokračujeme po trase ďalej s týmto konkrétnym hľadaním. Situáciu nám začína komplikovať mrákava nad Schneebergom, ktorá sa pomaly posúva naším smerom.

V kúpeľnom mestečku Bad Sauerbrunn je hneď vedľa našej trasy počuť nejakú hudbu. Je tu nejaká miestna oslava a samozrejme je tu vidno aj cukráreň aj reštauráciu. Volíme kompromis medzi útekom pred mrákavou a túžbou po sladkom. Dáme si len-tak narýchlo zmrzlinu, koláčik, príp. kávu (take-away).

Do cieľa nám už veľa nezostáva, tak sa rýchlo poberáme ďalej. Mrákava nám dáva podľa radaru ešte polhodiny náskok. Ten v pohode stíhame aj s malou zastávkou v Mattersburgu, kde si urobíme foto pred stožiarom s erbami jednotlivých miestnych cechov.

Sme v cieli. Naložíme bicykle, presvedčíme Ivana, aby išiel domov radšej s nami autom a nie nonstop na bicykli. Miesto máme ešte voľné. Súhlasí. Štartujeme smer Slovensko. Začína drobno mrholiť.

Sme spokojní. Podarilo sa nám opäť spoznať pekný kus krajiny našich južných susedov. Spoznať ho zo sedla bicykla. A dnes aj pri peknom počasí. To je to, po čom naše zmysly najviac túžia. A keď sa k tomu pridá aj dobrá partia, ako hovoria bratia Česi: „je zaděláno na hezké vzpomínky“.

A tak sa dnes aj stalo. Ďakujem všetkým zúčastneným a dúfam, že popri vynaloženej námahe si odniesli aj pekné zážitky.

Dĺžka trasy: 74 km
Prevýšenie: 925 m

Ľuboš Kraic