Akcia Cyklopotulky po Viedni

Akcie sa zúčastnili: F. Martinus, J. Klaučová, M. Kupčík, I. Buc, Ľ. a E. Kraicoví, I. Kubiš, I. Pekaríková s priateľom Ivanom a malým Viktorom, R. Miklošík, D. Surovčík, V. Gubiová a D. Kováč s priateľkou Anne-Mary.

Do nášho plánu sme na tento rok vložili aj akciu, ktorá sa vymykala nášmu zaužívanému trendu – bicyklovaniu po prírode – a ktorá tentokrát bola zameraná na spoznávanie, samozrejme  zo sedla bicykla, centra jedného z veľkolepých miest Európy – z Viedne.

Viedeň. Kto by nepoznal Viedeň. Viedeň – mesto bohaté na kultúrne, historické pamiatky, mesto valčíkov a operiet, mesto zábavy a lunaparkov, mesto plné pohodovej a priateľskej atmosféry. Viacerí sme už vo Viedni boli a niečo sme z jej atmosféry aj sami okúsili, ale spoznávať ju na bicykli, tak by bolo už niečo, niečo práve pre nás…

Prijať túto výzvu sa odhodlalo 15 cyklistov(tiek), ktorí sa v nedeľu 8.8.2021 dostavili na parkovisko pri obchodnom centre HUMA. Tu práve bol na deviatu hodinu plánovaný štart tejto spoznávacej cyklotúry.

Počasie zatiaľ nič-moc. Je pod mrakom a sem-tam drobno zamrholí. To nás neodradí a tak sa vydávame na cestu. Putujeme po cykloceste, po brehu Dunajského kanála. Mrholenie prestáva a my môžeme pokojne sledovať okolie.

Po ľavej ruke míňame priemyselnú štvrť a je dominantu – Simmeringskú elektráreň. Nie je to moc fotogenické. Ale o chvíľu po malej odbočke sa dostávame k prvej čerešničke dnešného koláča – k tzv. Hundertwasserovmu domu. Obdivujeme hlavne jeho fasádu. Je plná prvkov, ktorými sa vyznačovala tvorba jej staviteľa – rakúskeho architekta Friedensreicha Hundertwassera – boli to hlavne nepravidelné tvary a spätosť s prírodou.

Pokračujeme ďalej. Asi po kilometri prichádzame k secesnej budove verejného vzdelávacieho inštitútu a observatória Urania. Inštitút bol otvorený v roku 1910 Františkom Jozefom  I. pre viedenskú verejnosť. O kúsok vedľa míňame sochu maršala Radetzkého na koni.

A to už sa blížime k mestskému parku. Zosadneme z bicykla a pešo sledujeme, ako si Viedenčania užívajú nedeľné dopoludnie. Putujeme popri malom jazierku. Spoločnosť nám okrem iného robia aj sochy rakúskych velikánov: Franza Schuberta, Franza Lehára… no a samozrejme aj kráľa viedenských valčíkov – Johanna Straussa.

Zhruba po ďalšom kilometri nás cyklocesta Ring-Rund-Radweg privedie k budove  Viedenskej štátnej opery, jednej z najznámejších svetových operných scén. Zaujímavé je, že na jej výstavbe sa v roku 1869 podieľala firma českého staviteľa Josefa Hlávky.

Úzka Spiegelgasse nás dovedie na námestie so Štefanským dómom. Tu je hlavné centrum Viedne. Je to vidieť aj na počte ľudí na tejto pešej zóne. Nezdržujeme sa dlho a po obligátnom fotení sa presúvame k Hofburgu, hlavnému sídlu Habsburgovcom. Sú tu pripravenie fiakre, čakajúce na svojich zákazníkov, aby ich povozili týmito historickými miestami.

Pomaly sa presúvame k radničnému parku. Oproti sa vypína budova Burgtheatra. Divadlo vzniklo v roku 1741 na želanie cisárovnej Márie Terézie, ktorá chcela mať scénu v blízkosti panovníckeho sídla. Bohužiaľ priečelie radnice a priľahlý park je prestavaný na letné kino s obrovským monitorom a veľkým hľadiskom. Ani z budovy parlamentu nič nemáme, celá je pozakrývaná stavebnými dielcami.

Presúvame sa teda na námestie Márie Terézie s priľahlými múzeami. Kultúrne-historickým a prírodne-historickým. Park je opäť plný turistov z rôznych smerov, takže odfotiť sa pred sochou imperátorky nás trochu zdrží.

Chcelo by to už niečo na občerstvenie. Na to je v pláne pokojná Mariahilfer Strasse, resp. jej Reštaurácia Vapiano a Kaviareň Starbucks. V kaviarni sa dokonca dorozumieme aj po slovensky, čo nám spríjemní náladu.

Čas neúprosne beží, takže hor-sa ďalej. Ďalším naším cieľom je zámok Schönbrunn. Je to trochu ďalej. Tak si teraz už konečne aj trochu zabicyklujeme. Dovedie nás k nemu cyklocesta popri riečke Wien.

Zámok bol postavený okolo roku 1700 na mieste, kde bol predtým habsburský letohrádok. Ten bol zničený Turkami. Dnes toto tzv. „viedenské Versailles“ sa okrem samotnej  budovy pýši aj priľahlým parkom s Neptúnovou fontánou, obeliskom, Glorietou, zoologickou záhradou (najstaršou na svete).

Spoznať tieto parkové skvosty sa poberieme aj my. Ale len pešo. Bicykle zamykáme pred vchodom, tie do parku nesmú. Park nás ohromí svojou veľkosťou, kvetmi, stromami, Gloriettou, fontánami… fotíme o stošesť. Strávime tu vyše hodiny, ale stálo to za to.

Naším ďalším cieľom je dostať sa k Dunaju, resp. na jeho ostrov, tzv. Donauinsel. Cesta k nemu vedie cez okrajové štvrte Neulerchenfeld, Breitenfeld, Michelbeuern. Pre nás nič zaujímavé, berieme to len ako tranzit. Významne nám k tomu pomáha tzv. Gürtelradweg.

Konečne prichádzame k Dunajskému kanálu. Hneď pri ňom je vidieť ďalšie dielo majstra Hundertwassera – mestskú spaľovňu odpadu Spittelau. Tá svojho času svojím vzhľadom príliš nekrášlila svoje okolie. Po požiari v roku 1987 jej podľa majstrovho návrhu zmenili fasádu a z obyčajnej budovy sa stalo hotové umelecké dielo.

Pokojná cestička popri kanáli nás privedie už k Dunaju. Cez most Steinitzsteg sa dostávame na spomínaný Donauinsel. Tento ostrov bol v rokoch 1972 – 1988 umelo vytvorený, aby ochránil Viedeň pred povodňami. Teraz je tam spleť pokojných cyklocestičiek a detských ihrísk a všade veľa zelene. Sem sa Viedenčania vydávajú za relaxom a športovým vyžitím.

My sa tu zastavíme na už pomerne veľmi potrebné občerstvenie. V malej indickej reštaurácii nájdeme niečo dobre pod zub a náladu nám opäť  spríjemní slovenská obsluha. Okrem Wiener Schnitzelu teda ochutnáme niečo aj z indickej kuchyne.

V dobrej nálade – ukazuje sa už aj slnko – pokračujeme ďalej po ostrove. Na návrh Vierky sa presúvame po romantickej lávke Ponte Cagrana na severný breh Dunaja. Je to tu plné reštaurácií, kaviarničiek, detských trampolín – skrátka Viedenčania si užívajú relax.

Po moste Reichsbrücke sa opäť vraciame na južný breh a o chvíľu sme už pri slávnom Prátri. Tu nie je čo opisovať.  Tento zábavný park poskytuje viac ako 250 atrakcií, ktorým od roku 1897 dominuje 54 m vysoké ruské kolo Wiener Riesenrad. Je tu opäť veľa ľudí. Raz darmo Práter je Práter. Atrakcií je fakt strašne veľa a my hltáme pohľadom, čo sa len dá.

Ale náš čas neúprosne beží a treba pokračovať ďalej. Z Prátru nás vyvádza tzv. Hauptallee – rovná, pokojná cestička vedúca parkom, kde je vidieť veľa aktívne relaxujúcich Viedenčanov.

Po Práterskom moste  sa opäť vraciame na ostrov a pokojnou cestičkou sa pomaly blížime už k cieľu. Chodník elektrárne Freudenau nás prevedie cez koryto Dunaja a Dunajského kanála späť na „pevninu“. Parkovisko pri HUME je už na dohľad..

Sme v cieli. Naša kultúrno-poznávacia cyklotúra je u konca. Spoznali sme najhlavnejšie atrakcie Viedne. Umožnili nám to teraz aj naše bicykle, ktoré nám poslúžili ako približovadlá. Hoci sme sa presúvali po miestnych cyklotrasách, bolo potrebné dávať pozor na nespočetné množstvo prechodov  cez križovatky a ulice. Vďaka disciplíne našej skupinky sme to všetko zvládli.

Ďakujem všetkým za účasť na tejto nevšednej cykloakcii a dúfam, že si niečo z atmosféry tohto pozoruhodného mesta priniesli so sebou domov.

Prešli sme 50 km s prevýšením 230 m.

Ľuboš Kraic