Akcia Cez tri Alpské sedlá

11.8.2021

Akcie sa zúčastnili: Igor Buc, manželia Kraicoví, manželia Macejkoví, Roman Miklošík, Ján Budoš.

 Raz pred rokom som po akcii okolo Schneebergu pod vplyvom krás horských sediel len tak začal behať pohľadom po mape v oblasti Štajerska. Skúšobne som si urobil okruh z Mürzzuschlagu, aby najazdené kilometre a celkové výškové prevýšenie boli prijateľné. Na dokončenie môjho projektu prispel hlavne Ľubo, ktorý našiel vhodné parkovisko pre autá, sledoval ideálne počasie a hľadal optimálny deň, ktorý by vyhovoval napriek preplnenému dovolenkovému kalendáru.

Termín sme viac krát menili, ale predsa prišiel deň D, keď sme tri autá vyrazili do Rakúska plní očakávaní krásnych zážitkov, aj miernej obavy, či to zvládneme. Podľa mapy nás čakala trasa asi 90 km s celkovým stúpaním asi 1800m, čo je celkom dosť veľký záber. Ja som si zobral môj cestný bicykel, mal som obavy, či to vytiahnem s mojimi prevodmi, čo sa prejavilo, že som sa celkom dobre nevyspal.

Neplánovali sme veľa našich cyklistov osloviť, lebo to bolo dosť ťažké zorganizovať a aj celkový čas na trasu bol limitovaný. Takto sa ospravedlňujem všetkým tím, ktorí by chceli ísť s nami, nebolo to vôbec jednoduché.

Cesta do  Mürzzuschlagu trvala autom z Trnavy asi 2,5 hodiny s využitím aj rakúskych diaľnic. Zaparkovali sme na parkovisku, ktoré bolo hlavne pre športových nadšencov prírody, čiže bolo zadarmo. Do Mürzzuschlagu sme prechádzali niekoľkými tunelmi. Počasie z rána bolo polooblačné, občas vykúkalo slniečko. Po prechode jedného tunela nás prekvapila hmla, ktorá nás sprevádzala až do miesta štartu. Nemali sme dobrú náladu pri štarte, lebo hmla nám zabránila vidieť kopce. Dúfali sme, že sa vyčasí a uvidíme krásnu alpskú krajinu. Pred štartom sme sa posilnili nápojom, urobili štartovné foto a hybáj do kopcov.

Cesta začala len veľmi pozvoľne stúpať dolinou. Išli sme proti prúdu rieky Mürz po cyklochodníku. Občas sme videli aj prielom rieky Mürz, čo v preklade je Mürzzuschlag. Obloha sa nám už našťastie začala čistiť a a ukázala nám nádherné alpské vrcholy, ktoré patria do pohoria Veitschalpe. Pripomínalo mi to cestu na Čierny Váh. Stúpanie stále nebolo bohvieaké, stále nám tá nadmorská výška nepribúdala. Z dedinky Mürzsteg sa konečne sklon cesty začal zväčšovať. Čakalo nás prvé sedlo Niederalpl. Do sedla sme nastúpali asi 440m na dĺžke 9,6 km pri priemernom stúpaní 4,6%. Posledné 3 km boli celkom výživné medzi 9-10%. Ešte sme mali dosť síl, čiže celkom dobrá previerka.

Sedlo Niederalpl je nadmorskej výške 1221m. Čakala nás tam odmena v reštaurácii, dobre orosené pivečko Gösser. Medzitým nás čakala ešte kontrola covid pasov a vypísanie dotazníka v prípade nákazy.

Po občerstvení nás čakal zjazd s klesaním niekde až 14% po dedinku Wegscheid. Tu sme začali stúpať na druhé alpské sedlo Seeberg v nadmorskej výške 1254m. Začala sa nám otvárať asi najkrajšia alpská scenéria pohoria Hochschwab. Nastúpali sme asi 446m na dĺžke 9km pri priemernom stúpaní 5%. Tu sme pocítili, že naše nohy dostali konečne zabrať.

Teplota sa zvyšovala, ale nás to neodradilo, lebo iné nám neostávalo. Nabrali sme sily vyvaľujúc sa v tráve. Zjazd bol úctyhodný dolu ostrými serpentínami. Asi cesta naspäť by z tejto strany by bola podstatne náročná.  Pred dedinkou Seewiesen nás čakala reštaurácia Alpengasthof Schuster. Bola v nadmorskej výške asi 1000m s neskutočne nádhernou vyhliadkou na vysoké štíty Hochschwab a hlboké doliny. Tu sme zaradili obed.

Väčšina si objednala Wiener Schnitzel a pivečko Gösser. Dobre sa nám sedelo, aj sme sa dosýta napozerali na scenériu ako na dlani. Nič sa nedá robiť, musíme ísť ďalej. Na trávenie bolo vyhovujúce pokračovanie v zjazde. Klesanie už nebolo také strmé. Z dedinky Turnau sme začali stúpať na posledné sedielko Pretalsattel v nadmorskej výške 1069m. Síl už bolo menej, čiže to bol tak trochu boj o prejdenie na posledný vrchol. Nastupané sme mali 320m na dĺžke 8km pri priemernom stúpaní 4%. Všetci sme sa zišli na poslednom sedle, natešení, že sme to zvládli. Už nás čakala skoro len cesta dolu do doliny do dedinky Sankt Barbara. V dedinke Mitterdorf sme sa zastavili na kávu v rakúskej krčme. Nebola to dobrá voľba. Káva horšia ako na Slovensku, obsluha bola čudná, skrátka aj precízni Rakúšania majú rezervy. Do cieľa sme išli krásnym cyklochodníkom popri železnici.

Na záver chcem len dodať, že alpská krajinka so svojimi pohoriami lemovaná pokosenými poličkami, s pasúcimi ovečkami a kravičkami, s nedomyslenou arómou hnoja mi dáva pocit, že tí naši susedia asi majú svoju krajinu viac rád, ako my, vážia si ju viacej a dokážu žiť viac s prírodou a nerobiť jej zle.

Štatistika. Celkovo sme našliapali asi 95 km s prevýšením 1390 m.

Budoš