Akcia Lysá hora

26.9.2021

Lysá hora – pre svoju jedinečnú polohu – vždy lákala turistov aj cyklistov z blízkeho aj ďalekého okolia. Osobne som ju už cyklisticky pokoril viac krát a bol to pre mňa vždy úžasný zážitok.

Hora nikdy nadávala „svoju kožu“ zadarmo. Ale kto ju pokoril, tomu sa vždy náležite odvďačila. Boli to spravidla krásne, ďalekosiahle výhľady, dobré občerstvenie a hlavne dobrý pocit z dosiahnutého cieľa. Lysá hora je skrátka cieľ, ktorý sa oplatí stanoviť si.

Na nedeľu 26. septembra sa rysovalo pekné, slnečné počasie a malý cieľ, ktorý som si stanovil ešte v lete, začínal mať jasnejšie kontúry. Je rozhodnuté – ide sa.

Ráno, krátko pred siedmou hodinou nakladám bicykle na auto a štartujem s Milkou na takmer dvesto kilometrovú púť na Moravu, do dediny Ostravice. Diaľnica, je prázdna, auto len tak sviští, kilometre ubiehajú jedna radosť. Pri Trenčíne nás prekvapí celkom hustá hmla, ale za Bytčou sa všetko rozplynie a hory sa ukazujú v plnej paráde.

Prichádzame do Ostravice. Máme problém zaparkovať, pretože všetko je beznádejne plné. Pekné počasie vyhnalo do prírody snáď celú Moravu. Podarí sa nám zaparkovať na vedľajšej ceste za nákupným centrom. Dostávame správu, že Peťo s Robom, naši dnešní spolubojovníci, zaparkovali asi kilometer ďalej.

Po pol desiatej sa stretávame a po obligátnom štartovnom fote nastupujeme na trasu. Smerujeme ku vodnej nádrži Šance. Chvíľu ideme popri hlavnej ceste, ale onedlho pri nádrži mierime už konečne do hôr. Dnešná túra by mala byť stále po asfaltových cestách. Potiaľto je to v pohode, ale keď vstúpime do Masarykovho údolia, začíname už konečne naberať výšku.

Ideme popri riečke Řečice, takže zatiaľ má stúpanie len okolo 4–5 %. Lenže asi po troch kilometroch opúšťame dolinu a smerujeme na lesné kopanice Vyšní Mohelnice. Stúpanie sa „priostrí“ na 10-12%. Malý odpočinok si doprajeme na lúkach pri kopaniciach. Vidíme, že na Lysú horu nesmerujeme len my, ale aj veľa pešiakov. Stúpanie sa opäť priostrí miestami až na 14%. Ešte že je to asfaltka. Po kameňoch by to bolo horšie.

Asi po kilometri sa napájame na hlavnú asfaltku, ktorá smeruje od Papežova hore na vrchol. Celá má dĺžku cez osem kilometrov s priemerným stúpaním 8-9%. My teraz z nej budeme „užívať“ posledných 5 km. Takže do toho. Počasie je parádne, lesy krásne, zdravé, na tento sklon cesty sme si už pomaly zvykli – nuž nič nám teda nebráni napredovať.

Opäť stretávame veľa turistov, cyklistov a vidíme aj tlačiť dve osoby detský kočík. Skrátka na Lysú horu ide každý, kto len môže.

No a krátko pred dvanástou hodinou malá skupinka z MKCK dosahuje vrchol Lysej hory. Samozrejme s nami zdieľa túto radosť aj nespočetné množstvo turistov a cyklistov z rôznych kútov Česka a Slovenska. Je tu ohromná atmosféra. Výhľady sú ako z neba. Na východ vidíme až ku Veľkej Fatre, na juh až niekde k Bielym Karpatom. No a na západ – Morava sa tiahne donekonečna, až neviem kam.

Keďže je čas obeda, patrilo by sa niečo aj zajesť. Využijeme ponuku miestnej (Zátopkovej) chaty. Dlhý had čakajúcich na radu pôsobí odstrašujúco, ale napodiv postupuje celkom rýchlo. Chutná sviečková a dobré „orosené“ je čoskoro na našom stole. Sviečková s výhľadom na Fatru – to nebýva každý deň!

Po dôkladnom preskúmaní našich výhľadov sa pomaly chystáme ďalej, teda teraz najprv na osemkilometrové klesanie do Papežova. Keďže sklon je pomerne prudký, treba sa trochu priobliecť. Dolu sme o chvíľu a teraz začína už pohodová cyklistika po beskydskom kraji. Ďalšia trasa tvorí vlastne obchvat horstva Lysej hory. Je to takmer po rovine len s malými prehupmi. Čo nás nejako moc nevyčerpá. Máme to servírované s peknými výhľadmi po beskydskom podhorí.

V dedinke Bystré sa zastavíme na posledné občerstvenie. Doprajeme si ešte kávičku a niečo sladké. Do cieľa nás dovedie pokojná cyklocesta popri rieke Ostravice. Tu nám kulisu tvoria pokojné chatové osady miestnych chalupárov.

Pred dedinou Ostravice sa rozdelíme každý ku svojmu autu. Nám s Milkou sa ešte podarí po ceste objaviť tzv. Ráj dřevěných soch, kde môžeme obdivovať majstrovstvo rezbára Luďka Vančuru. Pri vchode nás uvítajú rozprávkové bytosti – drak, čarodejnica, lúpežník, čert… V záhrade sa ocitneme medzi množstvom lesných zvierat. No proste paráda – dôstojná (kultúrna) bodka na záver túry.

Na parkovisko je to už len kúsok. Nakladáme bicykle a nasadáme do auta. Cesta domov je veľmi príjemná. Som spokojný  – veď dnes sa môj malý cyklistický sen premenil na krásnu skutočnosť.