Akcia Dlhý vrch

24.10.2021

Akcie sa zúčastnili: M. Farkašovská, D. Fáziková, D. Soubustová, G. Mišíková, M. a G. Mizeroví, L. Bačová s kamarátkou, A. Kučerová, J. Poláček, J. Baránek, J Nádaský, J. a B. Golieroví, Ľ. a E. Kraicoví, V. Naď, P. Rapant , M. Modrovský a dvaja psíčkovia.

Na štarte nás odprevadil na kúsok Paľo Herceg a v cieli (U Kurátka) nás pozdravila Janka Lukačovičová.

Na nedeľu 24. októbra sa ukazoval pekný jesenný deň. Aké by to bolo nestráviť ho niekde v prírode. Keďže cyklistická sezóna pre nás „ umiernenejších“ cyklistov pomaly končí, tak nastal čas vymeniť cyklistické tretry za turistické vibramy.

Veru, ani sme sa nenazdali a opäť nadišlo obdobie našich peších  potuliek po lesných cestách (niekedy aj necestách) našich najbližších hôr. Ešte sme všetko neprebádali, ešte vždy je niečo objavovať. Tešíme sa nielen na nové objavy, ale aj na kamarátov, bez ktorých si to ani nevieme predstaviť.

V nedeľu ráno niečo po pol deviatej sa nás na parkovisku pri Olšovskom mlyne stretáva dvadsať milovníkov prírodných potuliek. Teplota je síce len okolo nuly, ale ukazuje sa pekný jesenný deň – nálada je teda vysoko nad bodom mrazu. Po štartovnom fote sa vydávame na trasu.

Paľo Herceg sa od nás o chvíľu odpojí – dnes má na starosti dvoch psíkov – odchádza domov. Ostávame teda  devätnásti.

Putujeme popri potoku Parná, po náučnom chodníku Majdán. Okolitý les žiari stovkami odtieňov od zelenej a žltej až po zlatú a červenú. K tomu krásny čistý vzduch a modré azúro nad hlavou. No jeseň v plnej paráde.

Cca po tristo metroch odbočujeme doprava a sprievodcu nám teraz bude robiť riečka Bohatá. Ale ani pri nej sa dlho nezdržíme a asi po dvoch kilometroch odbočujeme – teraz doľava – do lokality Panský les. Jemné stúpanie nás po zvážnici dovedie až na kótu 400m.

Schádzame z cesty. Ideme hľadať náš prvý „potulkový“ cieľ – Pytliakovu dieru. Naši výzvední pátrači (Jozef, Paľo a Juraj) ju čoskoro objavia.

Ako prvý ju objavil v máji 2020 pri zbere húb Matej Zvonár. Jej vchod bol vtedy až nápadne zahádzaný kameňmi. Hovorilo sa, že gróf Pálffy dával takéto miesta maskovať, lebo si v nich pytliaci schovávali ulovenú zver. Jaskyniari preskúmali z nej zatiaľ 17m. Niektorí z nás tiež do nej kúsok nahliadli, ale odniesla si to čistota ich vetroviek a nohavíc. My ostatní sme „sledovali“ jej krásu zvonku.

Treba však pokračovať ďalej v ceste. Vraciame sa späť na zvážnicu. Pri hľadaní jaskyne sme stratili 70 výškových metrov, tie bolo treba vystúpať naspäť. Samotná zvážnica nás potom vcelku v pohode privádza až ku Dlhému vrchu.

Tu musíme zvážnicu opustiť. Poberáme sa preskúmať tiahly hrebeň Dlhého vrchu, v ktorom sa  popri sebe vyskytujú nádherné staré stromy, ktoré svojimi koreňmi obopínajú skalnaté výbežky, malé zakrpatelé  jedince, ktoré sa pod vplyvom vetra vyformovali do tvarov, aby tu mohli prežiť. Na konci je malá plošinka s prekrásnym výhľadom Jelenec, Geldek, Vápenné, Sklený vrch…

Tak, tu je to pravé miesto zastaviť sa a vychutnať si mágiu tohto miesta. No a samozrejme aj občerstviť sa. Máme to dnes servírované aj s výhľadmi na prekrásne zafarbenú malokarpatskú prírodu.

Po nazbieraní všetkých kalórií (tuhých, tekutých aj duševných) sa spúšťame dolu do údolia Polomského potoka. Na lesnej ceste nezostávame dlho, schádzame z nej a popri potoku hľadáme ďalší, dnešný, potulkový cieľ – Mesačnú dieru. Nachádzať by sa mala pod rovnomenným kopcom. Naši výzvední pátrači opäť nesklamali. Onedlho stojíme pri nej. Nachádzame tu až päť otvorov. Takže naši prieskumníci majú čo robiť.

Na kopec Mesačná to nie už ďaleko, tak hor-sa k nemu. Cestu nám trochu sťažuje vysoká zelina a sem tam aj žihľava, čo sa nepáči hlavne psíkom. Hore na kopci tróni majestátny javor, ktorého s úctou pozdravíme a opäť si (teraz trochu aj s ním) užívame krásne zafarbenú prírodu.

Z Mesačnej naše túlanie smeruje už pozvoľna k ceste v údolí potoka Parná. Dostávame sa na starú lesnú asfaltku. Po pravej ruke ešte obdivujeme meandre Parnej a vodnú nádrž Parina (bohužiaľ teraz vypustenú). Na ceste už stretávame viac turistov a cyklistov, čo je neklamný dôkaz, že už pomaly smerujeme do cieľa.

Naša akcia sa ešte nekončí. Autami ešte smerujeme do neďalekej Krčmy U kurátka na tzv. vyhodnotenie celej akcie.

Čo teda povedať na záver. Užili sme si zase jeden krásny, slnečný, jesenný deň v prírode. Nabrali veľa duševných síl do celotýždenného zhonu. No a tešíme sa na ďalšie potulky.

Dovidenia nabudúce.

Parametre trasy: 19 km dĺžka s prevýšením 440 m.

V zastúpení garanta zapísal:  Ľuboš Kraic