Akcia Skala – Borinka

Po stope zrušenej akcie 30.4.2023

Akcie sa za MKCK zúčastnili:
P.Herceg, F. Martinus, I.Kubiš, R. Miklošík, J. Budoš

Ráno sa mala uskutočniť plánovaná cyklistika, ale garantka musela akciu pre bolesť vytrhnutého zuba zrušiť. Ja som bol po nočnej a plný endorfínov, chcel som si urobiť testovaciu jazdu v Malých Karpatoch. V Trnave na stanici som uvidel známy dres, bol to Paľo, ktorý plánoval aj s Ferom ísť do Svätého Jura vlakom a potom do Bratislavského lesoparku. Samému sa mi ísť nechcelo, tak som sa pripojil k priateľom. Vlakom sme míňali zastávku v Pezinku a cez okno vidím známe tváre Romana a Ivana, ktorí pravdepodobne prišli na zraz pôvodnej – zrušenej akcie. Tak som Romanovi zavolal nech prídu do Jura.

Zo Svätého Jura sme sa vydali na cestu, ktorú som oproti pôvodnej trochu upravil lebo bolo po daždi, obávali sme sa veľkého blata a ani som presne nevedel, kadiaľ mala viesť pôvodná trasa.

Na začiatok nás čakalo pozvoľné stúpanie cez centrum Jura do Neštichu. Tu e-bike po servise zradil Paľa, musel sa vrátiť na stanicu a ísť domov – škoda, stratili sme dobrého parťáka. Myšlienka na prvé pivko nás hnala cez Tri bresty na Biely Kríž. Po občerstvení sme zaradili off road po červenej značke. Bola plná blatových kaluží, ktorým sme sa úspešne vyhýbali. Potom sme prišli na cestu, ktorá nás doviedla na Košarisko. Tu sme z cesty odbočili a pokračovali stúpaním na vrchol Skala. Bola to spevnená cestička v príjemnom objatí lesa. Na samotný vrchol bolo krátke stúpanie, kde Roman pomáhal Ferovi vytlačiť e-bike. Na horizonte z vrcholu bolo vidieť Lozorno, kde plánujeme zastávku a rakúske veterné elektrárne. Zjazdíkom sme sa opäť dostali na cestu, z ktorej sme odbočili. V Lozorne sme navštívili reštauráciu Pri mlyne, kde sme plánovali aj jesť, ale nakoniec nám stačilo pivko. Ešte sme si pozreli mini skanzen pri reštaurácii. Pivo nám predsa len nestačilo, boli sme aj hladní. Reštaurácia v Lozorne pri kostole nesklamala. Dali sme zaujímavú kombináciu, držkovú polievku a čapované pivo Guinness. Bolo to perfektné, každému to dobre padlo.

S Lozornom sme sa rozlúčili a prešli sme okolo priehrady smer Červený Domček. Na Červený Domček vedie veľa ciest. Vybral som náhodne cestu, ktorou som ešte nešiel. Trochu som sa obával, čo to bude. Cesta začala ostrejším stúpaním, videl som aj upravené  navádzacie dráhy pre cyklistických skokanov. Skrátka išli sme proti downhill trailu, chvalabohu sme nestretli žiadneho šialenca rútiaceho sa dolu kopcom. Neskôr sme z trailu odbočili, lebo stúpanie sa zdalo dosť brutálne, viedlo na kopec Ohek. Na Červenom Domčeku sme stretli dvoch cyklistov a hlavne staršieho 77 ročného borca na bicykli asi za päť euro, ktorý nám porozprával o Červenom Domčeku a zaspomínal si na výdobytky socializmu.

Čakal nás hádam najkrajší zjazd lesnou cestou cez, podľa mňa neoficiálny, prales  na kraj Stupavy.

Poslednú zastávku na občerstvenie sme mali v Borinke, v jedinom otvorenom šenku, kde sme nabrali sily do záverečného úseku cesty. Stúpanie sa pozvoľne zväčšovalo a pred Medenými Hámrami nás túžobne očakávala Strmina, krásna asfaltka s drsným stúpaním. Voľáko zle sa mi začalo šľapať do toho kopca. Čo sa to so mnou stalo? Nejako som to zvládol, ale nebolo to bohviečo. Neskôr som zistil môj problém – pivká mi asi zobrali potrebné cukry a nemal som energiu, hlavne, že v ruksaku som mal banán. Záver stúpania bol za Horvátkou na Salaši.

Nakoniec už  len zjazd cez Tri Bresty do Pezinka, Roman išiel za svojím autom do Svätého Jura.

Na úplný záver len toľko – neplánovaná akcia sa vydarila, náhoda nás spojila a zažili sme príjemné chvíle.

Jano Budoš