Cyklodovolenka – Mallorca 23.5. – 30.5.2024
Na akcii sa okrem iných zúčastnili: J. a E. Antaloví, Ľ. a E. Kraicoví, V. Gubiová so sestrou Ľubkou , M. Kupčík, D. a S. Lenčoví, J. Lukačovičová, J. a I. Saloví, V. Valach, D. Surovčík, I. Kubiš, M. Klieštinec, M. a V. Miklošovičoví so synom Tomášom a D. Orság.
Tento rok nás opäť zlákala cyklistika po Stredomorí. Keby len nás. Z celého Slovenska prijalo pozvanie cestovky Avanti-Tours cez šesťdesiat cyklonadšencov. No a ako ináč, opäť je to Malorka. Teraz však naše pôsobisko bude na hornatom juhozápade, presnejšie v letovisku Peguera.
Takže, na našich trasách okrem spoznávania okolitých prímorských letovísk budeme obdivovať aj krásu južnej časti pohoria Serra de Tramuntana. Samozrejme popri tom navštívime aj dediny a mestečká (Sóller, Valldemossa, Deia, Banyalbufar…), ktoré sú klenotmi tejto malebnej oblasti.
Naša horeuvedená skupinka si pripravila vlastné trasy a program. Chceme si chodiť komorne, vo vlastnej réžii. Chceme si svoj čas, či už na bicykli alebo pri oddychu riadiť sami. Čo sa nám osvedčilo aj v minulosti. (Pri veľkých skupinách to ide len ťažko).
Na Malorku letíme z Viedne. Po prílete do hlavného mesta Palma nás transfer priváža do letoviska Peguera, konkrétne do hotela Valentin Reina Paguera. Tu si pomerne vo vysokom štandarde (ako sa na 4* hotel patrí) užívame celých sedem krásnych dní.
Po ubytovaní si ideme vyzdvihnúť bicykle do neďalekej požičovne. Nastáva problém: e-biky pre našu skupinu budú až zajtra. Ale ani zajtrajšok nebol ešte stopercentný. Ako-tak sme boli spokojní až na tretí deň. Ale to predbieham.
Po welcome-drinku sa vyberieme na neďalekú pláž „skontrolovať teplotu vody“. Pláž je plná, leto je tu už v plnom prúde. Teplota vody a vzduchu tomu plne nasvedčuje.
Od zajtra začíname aj v tomto smere…
Piatok 24.5.2024 – trasa: Es Capdella – Santa Ponca
Ráno sa po nie celkom vydarenom prevzatí bicyklov (nemáme ešte všetky bicykle a na niektorých sú slabé baterky…) vydávame na prvú trasu. (Miloš zostáva pri hoteli s pani Oľgou doriešiť tento problém).
My ostatní putujeme na sever po miestnej okreske (Ma-1012) smerom na Es Capdellu. Trochu nás to rozcvičí a zohreje. Na piatich kilometroch vystúpame cez 130 m. Ale príroda aj počasie sú parádne, tak sa kocháme. Pri vstupe do dediny nás víta už otvorená reštika Es Moli. Prijímame jej pozvanie. Veď si to zaslúžime a ďalšia možnosť občerstvenia bude až dolu pri mori po cca 15 km.
Z Es Capdelly odbočujeme doprava smerom na Calviu. Okresku (Ma-1015) však onedlho opúšťame a putujeme po pokojnej asfaltke popri miestnych haciendách a záhradách. Vidieť tu dozrievajúce citrusy a mandle a neodolateľnú kulisu nám robia rozkvitnuté oleandre. Skrátka pohodička, ako sa patrí.
Onedlho prichádzame do rušnejšieho miesta, ale našťastie sme na cykloceste. Po cyklolávke prejdeme ponad diaľnicu a pokojná cestička nás privádza do letoviska Palmanova. Spoločnosť nám tu okrem iného robia rozkvitnuté buganvílie a iné popínavé stredomorské „krásky“. Takáto kulisa nás sprevádza až ku miestnej pláži.
Je tu veľmi príjemne. Zastavujeme sa. Dáme si hodinku pauzu: kúpanie, káva, aperol, sangria… Každému, čo chutí. Veď sme na dovolenke. Na plno si užívame túto krásnu chvíľu. Aj Miloš volá, že s bicyklami je to už lepšie.
Spokojní pokračujeme po našej trase. Obdivujeme krásy letoviska Magaluf. Všade je už plno dovolenkujúcich. Aj počasie je ukážkové.
Za Magalufom nás pokojná cestička privádza na pokojnejšie miesta. Po pravej ruke míňame záhradnícku škôlku Sa Porrassa plnú majestátnych stromov. Statné olivovníky a palmy sú v primeraných koflíkoch ihneď na predaj. Hneď za záhradníctvom míňame veľký priestranný golfový areál. Tu si milovníci tohto športu určite prídu na svoje.
Vstupujeme do voňavého borovicového lesa. Mierne stúpame ku križovatke, kde nás čaká prudké klesanie ku pláži Del Mago. Je to pekná, malebná zátoka. V malej menšine tu možno pozorovať aj príslušníkov nudizmu. Kúpanie je tu parádne, len škoda, že miestny bufet je zavretý.
Po kúpaní musíme opäť vystúpať hore ku križovatke a ísť trochu naspäť borovicovým lesom. Za golfovým areálom zamierime k letovisku Son Ferrer. Je to opäť po peknej cykloceste. Hneď pri nej je útulná Cafetéria Diamante. Personál je hneď ústretový a spojí nám dohromady viacej stolov. My môžeme hodovať pekne pospolu.
Cyklocesta nás onedlho privádza do letoviska Santa Ponca. Je to tu plné prázdninových domov, pláží a vyhliadok na more. Pri jednej takej sa zastavíme aj my. Vyhliadka na Malgratské ostrovy nemala chybu. Naše oči a samozrejme aj foťáky si prišli na svoje.
Cesta po letovisku kopíruje pobrežie, tak stúpanie strieda klesanie a naopak. Na konci letoviska využijeme malú skratku cez les, ktorá nás dovedie na samotný kraj Peguery. To už máme k hotelu celkom blízko, tak voľný čas do večere využijeme kúpaním na miestnej pláži.
Dĺžka trasy 43 km s prevýšením 563 m
Sobota 25.5.2024 – trasa: Sant Elm – Port Andratx
Ráno vychádzame o trochu neskôr, lebo sa v servise ešte dolaďuje jeden bicykel. Ale času je dosť, Dnešná etapa je ešte z tých relatívne ľahších.
Z Peguery smerujeme po cykloceste smerom na hlavné mesto Palmu. Za dedinou Galatzó odbočujeme doľava, na sever. Vidieckou pokojnou cestičkou, známou zo včerajška (len v opačnom smere) putujeme na Calviu. Tú len skraja obídeme a po cykloceste lemovanej rozkvitnutými oleandrami smerujeme na Es Capdellu.
V dedine sa zastavíme v Bare Nou. Občerstvenie je potrebné, lebo nás čaká stúpanie na sedlo Esteve. V bare nie sme sami. Je tu veľa iných cyklistov. Všetci si chcú užiť pekného dňa na bicykli.
Hore na sedlo je treba vystúpať cca sto výškových metrov, ale opäť je to spríjemnené krásnymi výhľadmi po okolitej krajine. Na sedle sa samozrejme pofotíme na malej vyhliadke.
Teraz nás čaká za odmenu prenádherný zjazd do Andratxu okorenený krásnymi serpentínami s neskutočnými panorámami. Stratíme až dvesto výškových metrov. Také sú horské etapy.
V Andratxi sa tentokrát nezastavujeme (plánujeme sa tam zastaviť v inej trase), hneď pokračujeme na Sant Elm. Dostaneme sa tam cez dva hupáky.
Je krátko popoludní. Prímorské letovisko Sant Elm je plné ľudí. Plná je pláž, plné sú uličky a reštaurácie. Máme v pláne sa najprv občerstviť a potom okúpať. Konečne nájdeme jednu pizzériu, kde sa môžeme všetci dvadsiati pohodlne usadiť. Ako bonus využijeme voľné pomaranče na stoloch. Vitamíny treba doplniť.
Krátko po občerstvení prechádza okolo nás miestna dychová kapela a hrá miestne šlágre. Takto naladení sa premiestňujeme na neďalekú pláž, kde sa necháme hýčkať slnkom a morom. Z tejto letargie nás preberie muzika smerujúca od našej pizzérie. Stanovisko si neďaleko nej postavila iná kapela, ktorá vyhrávala svetové šlágre. Nás to nenechalo chladných a hneď vedľa nej sme to roztočili. Tanec v tretrách a v cyklooblečení má tiež svoje čaro.
No treba ísť ďalej. Prehupneme sa do mestečka Arracó. Odtiaľ opäť smerujeme k moru. Tentokrát do letoviska Port Andratx. Tu sa už nekúpeme. Zastavíme sa pri miestnom, veľmi fotogenickom majáku, obídeme prístavnú zátoku a nachvíľu sa zastavíme v Pastisserii La Consigna, kde si doprajeme aperol, sangriu, pivko a iné dobroty.
Občerstvenie bolo potrebné, veď domov do Peguery to nebolo ešte zadarmo. Cesta smerovala cez dva hupáky popri letoviskách Camp de Mar a Cala Fornells.
Voľný čas do večere sme využili kúpaním v mori a niektorí sme využili aj miestny hotelový bazén.
Dĺžka trasy 50 km s prevýšením 861 m
Nedeľa 26.5.2024 – trasa: Palma – Calvia
Dnešok chceme venovať návšteve hlavného mesta Palmy. Chceme navštíviť aspoň hlavné lákadlá tejto metropoly. No a samozrejme, že použijeme na to naše bicykle.
Z Peguery vyrazíme po cykloceste známej zo včerajška. Za Galatzó pokračujeme teraz rovno – smer Palma. Cyklocesta sa pomerne dlhú dobu vyhýba hlavnej ceste, no v letovisku Sant Augustí sa definitívne stráca a my sa stávame súčasťou rušnej premávky. Na chvíľu sa zastavíme v Port Calanova, v miestnej jachtárskej reštaurácii. Nie sme síce členovia, ale občerstvenie nám ponúkli.
Boli tu pekné výhľady priamo z terasy. Mohli sme vidieť aj špeciálne vysokozdvižné vozíky prepravujúce jachty z mora do servisu a späť. Krásnym foto z terasy sme zakončili túto zastávku a pobrali sa späť na trasu.
Našťastie pred hlavným prístavom opäť nachádzame cyklocestu. Obídeme celý prístav a za ním nás už víta hlavná katedrála La Seu. Po obligátnom fote z nábrežia prejdeme hlavnú cestu a po spleti úzkych uličiek sa dostávame na malé námestíčko medzi katedrálu a palác Almudaina. Chvíľu pozorujeme tieto architektonické skvosty hlavného mesta.
Katedrála má 44 metrov vysokú loď – druhú najvyššiu loď zo všetkých gotických katedrál na svete (po katedrále v Beauvais vo Francúzsku). Príbeh La Seu sa začal, keď bol panovník Jaume I. na svojej ceste na ostrov – bojoval na rozbúrenom mori, jeho flotila lodí a mužov čelila veľkému nebezpečenstvu a mladý kráľ prisahal, že ak uspeje vo svojej misii zbaviť ostrov Maurov, na počesť víťazstva postaví mohutnú katedrálu, ktorá sa stane viditeľným dôkazom jeho úspešnej misie. Katedrála v Palme je postavená na mieste bývalej maurskej mešity.
Vedľajší palác Almudaina bol kedysi sídlom maurských vezírov. Dnes v nej sídli historické múzeum.
Pomaly vedľa bicyklov sa presúvame o kúsok ďalej na námestie Placa de Cort. Dominuje tu starý, vyše osemstoročný olivovník, ktorý sem v roku 1989 priniesli z provincie Pollenca. Cieľom ho bolo zasadiť na tomto námestí ako symbol mieru a trvalých koreňov v krajine. Dnes je symbolom mesta.
Oproti olivovníku je radnica mesta, kde sme mohli vidieť repliku krokodíla, ktorý v 17. storočí ušiel z lode v prístave, prežil v kanáloch a terorizoval obyvateľov Palmy. Zneškodnil ho až kapitán Coch, v tom čase guvernér Alcúdie.
Úzkymi uličkami sa presúvame ďalej na námestie Placa Mayor. Až do roku 1838 tu bolo sídlo španielskej inkvizície. V roku 1969 bolo pod ním vybudované podzemné obchodné centrum a parkovisko. Na námestí sa teraz pravidelne konajú remeselnícke trhy, takisto sa tu oslavuje množstvo festivalov so živými koncertmi a skupinovým tancom.
Za námestím sa po schodoch presúvame dolu na ulicu La Rambla, menovkyňu slávnejšej v Barcelone. Za ňou sa opäť dostávame na cyklocestu, ktorá nás v bezpečí popri vyschnutej rieke Sa Riera privádza na cyklocestu v prístave.
Po asi dvoch kilometroch opúšťame prístav a po úzkych pomerne prudko stúpajúcich uličkách v štvrti El Terreno sa pomaly blížime k parku nad mestom. Záverečné stúpanie parkom nás privádza k hradu Belver. Pretože je dnes nedeľa, vstup je voľný. Ale nechcú nás vpustiť v cyklistických tretrách, tak musíme niektorí na hrad naboso.
Hrad pochádza zo 14. storočia. Kráľovskou rezidenciou bol tento hrad až do roku 1349, neskôr sa zmenil na väzenie. Je zaujímavé, že medzi väzňami skončili aj príslušníci kráľovského rodu, ktorých predkovia nechali hrad postaviť. Medzi rodinnými príslušníkmi tu uväznenými boli napr. vdova po kráľovi Jakubovi III. a jej synovia. Hrad je klasickou ukážkou stredovekej pevnostnej stavby kruhového tvaru.
Teraz si to tu prezeráme po jednotlivých poschodiach ako múzeum. Hore je veľká terasa z krásnym výhľadom na Palmu a okolie. Foťáky si opäť prišli na svoje.
Zídeme dolu a bicyklami smerujeme pomaly von z mesta. Chcelo by to malé občerstvenie, ale bohužiaľ nič na ceste takéhoto typu nie je. Cesta okolo miestnych kasární nám naznačuje, že definitívne opúšťame Palmu a následne sa občerstviť môžeme až v Calvii.
Ale to musíme najprv prekonať sedlo Creu. To znamená, že na šiestich kilometroch musíme prekonať 330 výškových metrov. Našťastie ešte nám vody trochu zostalo, áut je minimum, tak do toho. Tesne pod vrcholom vidíme ako nemecká skupinka cyklistov podcenila opatrnosť pri zjazde, čo si odniesli odreniny jedného z nich. Našťastie naša lekárnička Vierka mu poskytla základné ošetrenie.
My sme si zjazd dolu vychutnávali plnými dúškami. A ešte plnšími dúškami sme si pochutnávali na občerstvení v Calvii, v kaviarni Es Trinxet.
Ešte si urobíme zopár foto pred katedrálou Jána Krstiteľa a pomaly nasadáme na bicykle a mierime po našej známej oleandrami lemovanej cykloceste do Es Capdelly. Tu sa už nezastavujeme a užívame si posledný zjazd na dnešnej trase – do Peguery.
Samozrejme kúpanie v mori ešte pred večerou muselo byť.
Dĺžka trasy 58 km s prevýšením 890 m
Pondelok 27.5.2024 – trasa: Sóller – Peguera
Na túto trasu sa naša skupinka pripravila asi mesiac dopredu pred pobytom. Objednali sme si pre nás cez internet prevoz devätnástich cyklistov aj s ich bicyklami z Peguery do Sólleru. Čo sa nám v pondelok 27.mája aj splnilo a krátko pred ôsmou hodinou rannou stáli pred naším hotelom dva mikrobusy od spoločnosti Mallorca Cycle Shuttle s úmyslom splniť náš dnešný prvý cieľ.
Za pár minút sa naložíme, aby sme krátko po deviatej hodine mohli v Sólleri na výpadovke Ma-11 pri pumpe Repsol naše bicykle vykladať a pomaly sa chystať na trasu.
Ako prvé sa preštrikujeme uličkami na hlavné námestie La Plaça de la Constitución, ktoré je centrom Sólleru a prechádza tadiaľto električka, ktorá premáva do pobrežného mesta Port de Sóller. Námestie je už plné života. Najvýraznejšou stavbou je tu farský kostol Sant Bartomeu, ktorý bol založený v roku 1248. Naše foťáky si opäť prišli na svoje.
Sóller je jedno z najunikátnejších miest na Malorke vďaka svojej prirodzenej izolácii a krásnej prírode, ktorú tvoria vo veľkej miere aj citrusy – hlavný zdroj ekonomiky v minulosti. V roku 1912 bolo údolie Sóller spojené so zvyškom Malorky otvorením železnice, ktorá spájala údolie s Palmou de Mallorca.
My sa do Port Sólleru presúvame na bicykloch, je to len kúsok. Prehliadneme si pristav a v miestnej reštike si dáme štartovacie občerstvenie a poďho za spoznávaním pobrežnej (Ma-10) cesty, na ktorej sa skrývajú také skvosty ako Deia a Valldemossa.
Samozrejme cesta je členitá, tak stúpania sa striedajú s klesaniami, ale dych berúce okolie to všetko vynahrádza.
Cca po desiatich kilometroch prichádzame do dediny Deia. Je to jedna z najvyššie obývaných dedín na Malorke. Je postavená v prudkom svahu v údoli tvaru „U“. Čo tvorí unikátnu kulisu s nezabudnuteľnými panorámami. Zastavujeme sa na neustále fotenie, pričom hlavne naša skupinka vytvára trochu chaos v doprave. Ale na to sú tu asi zvyknutí.
Miesto na občerstvenie pre našu skupinu tu nie je možné nájsť, výletníkov je tu priveľa.
Kúsok za Deiou je vyhliadka Galliner s reštikou, tak smerujeme tam. Trochu sa zdržíme pri oprave zaseknutej Vierkinej reťaze, ale o chvíľu si všetci užívame výhľady na more pri ochutnávaní chladeného oroseného.
Takto posilnení sa ľahko popasujeme pri zdolávaní sedla Can Costa do výšky 426 m. Odtiaľ do Valldemossy je to už viac-menej po rovine.
Valldemossa bola pomenovaná po pôvodnom maurskom vlastníkovi pôdy v tejto oblasti, Muzovi. Je to jedna z najelegantnejších dediniek na Malorke, je známa aj tým, že tam trávili zimu 1838-1839 v prenajatých priestoroch kláštora poľský skladateľ Frédéric Chopin a jeho milenka, francúzska spisovateľka George Sandová.
Valldemossa je opäť plná návštevníkov. Miesta v reštikách sú pre nás beznádejne plné. Tak si len tak striedavo na bicykli a pešo prezrieme centrum. Zastavíme sa pri kláštore Cartuja, kde povestný milenecký pár prebýval.
Pri výpadovke z dediny sa nájde v Pizzérii Vesubio miestečko aj pre našu početnú skupinu. Občerstvenie prišlo vhod. Sedíme si tu v pohode, keď sa tu pri nás znenazdajky zastavuje pani Oľga z cestovky, ktorá tu bola náhodne na aute.
Dobre posilnení sa vydávame zdolávať najvyšší bod dnešnej trasy, sedlo Claret. Odmenou bol pre nás nádherný zjazd so snáď najkrajšími serpentínami doterajšieho malorského pobytu. Úžasná podívaná.
Dostávame sa na križovatku pri dedine Esporles. Do dediny nejdeme a ideme sa následne popasovať na sedlo Grau. Je to plné serpentín. A užívame si hlavne tie pri zjazde zo sedla do dediny Puigpunyent.
Zážitkov je už strašne veľa a chcelo by to trochu času na oddych a strávenie toho všetkého.
V nemalej miere k tomu prispela aj veľmi pomalá obsluha v reštaurácii Es Pont. Trvalo to dlhšie, než sme plánovali, ale dočkali sme sa. Dojmy sme asi dokonale strovili. Občerstvenie bolo potrebné, lebo nás čakalo posledné stúpanie dnešného dňa, do dediny Galilea.
Trochu už cítiť výškové metre, ale aj Galileu pokoríme. Sme spokojní. Už nás čaká len asi dvanásť kilometrový zjazd cez Es Capdellu do Peguery. No a samozrejme predvečerné kúpanie v mori.
Dĺžka trasy 67 km s prevýšením 1185 m
Utorok 28.5.2024 – trasa: Galatzó – Calvia – Puigpunyent – Es Capdella – Peguera
Táto trasa bola urobená ako odpočinková, pretože nás zajtra čaká najťažšia a najkrajšia, tzv. kráľovská etapa. Niektorí členovia dnešok úplne vynechali a venovali sa plážovaniu, odpočinku alebo tenisu.
V oklieštenej zostave sa vydávame po cykloceste na Palmu. V Galatzó odbočujeme na našu vidiecku haciendovú cestu známu z prvých etáp. Tento raz však mierime priamo do centra Calvie. Zastavujeme sa v malej kaviarničke na prepotrebné, poštartovné občerstvenie.
Z Calvie teraz putujeme po Ma-16 hore na sedlo Tords. Následne sa spúšťame dolu smerom na Establiments. Do dediny nejdeme, ale kúsok pred ňou prudko odbočíme vľavo smerom na našu známu Puigpunyent. Tentokrát reštiku Es Pont obchádzame a zakotvime radšej o ulicu ďalej v reštike Can Jordi. Je to pekne v tieni statných platanov. Takže pohodička.
Teraz ani to stúpanie na Galileu nie je ťažké. Vyzerá to, že relaxujeme pohybom. V Galilei navštívime preto ešte malý kostolík hore na kopci. Za foto a tie výhľady to stálo.
Zjazd dolu do Peguery dal bodku za dnešnou trasou. Je krátko poobede. Ešte treba niečo dokúpiť najbližším a more má stále tú optimálnu teplotu.
Dĺžka trasy 45 km s prevýšením 777 m
Streda 29.5.2024 – trasa (kráľovská): Banyalbufar – Andratx
Dnešný posledný cyklodeň nás čakala tzv. top trasa a zároveň bolo potrebné do 18:00 hod. odovzdať požičané bicykle, tak sme odchod na trasu určili o niečo skôr – na 8:30 ráno.
Naša skupinka známa svojou spoľahlivosťou nesklamala ani teraz a v stanovený čas sme už na trase. V pohode prechádzame Es Capdellou, vystúpame do Galilei, takže po cca 17-tich kilometroch sa zaslúžene zastavujeme v Puigpunyente v reštike Can Jordi, pod platanmi na malé občerstvenie.
Čaká nás prvá skúška na sedlo Grau. Zatiaľ je všetko v pohode. Užívame si následný zjazd ku križovatke pri Esporles. Odtiaľto už smerujeme na Banyalbufar.
Najprv krátke stúpanie na sedlo Vent a potom už cesta začína mať tie správne črty kráľovskej etapy. Zjazd do sedla Bastida a následné serpentiny do Banyalbufaru – to sa nedá opísať, to sa musí zažiť. Je to na neustále zastavovanie a fotenie. A to ešte len začíname.
V Banyalbufare by to chcelo zastaviť a dať si občerstvenie s výhľadom na more. Všetky tieto atribúty spĺňal Hostal Baronia. Bicykle odstavíme v tieni rozkvitnutej lipy a my si usadáme na terase. Občerstvenie máme teraz servírované s perfektným výhľadom na more a dedinu. Takže fotíme filmujeme…
Opisovať ďalšiu cestu je veľmi jednoduché. Vystúpame za horizont, padnú nám sánky pri pohľade dopredu aj dozadu, fotíme sa jednotlivo aj hromadne (náhodne)…
Scenériu neustálych výhľadov na blízke a vzdialené pobrežie dopĺňajú skalné kulisy priamo nad nami pri ceste. A to treba dávať aj pozor pred seba.
Klesanie strieda stúpanie a my si ani neuvedomujeme ako nám nastúpané metre pekne pribúdajú. Nemôžme sa nezastaviť na vyhliadke pri veži Torre del Verger. Rebríkom sa dá dostať až hore na samotnú vežu. A tie výhľady…
Na parkovisku vedľa zaparkujú aj luxusné autá z požičovne. Ivan presvedčí majiteľa na jedno foto za volantom. Majiteľ súhlasí, Ivan má perfektný zážitok a my tiež.
Na trase nás čaká druhá dedina Estellencs. Dolu na malej križovatke je postavená mechanická replika koňa postavená zo železného šrotu. Samozrejme sa tu zastavujeme a skúšame sa naňho posadiť. Čo nesmie ujsť našim foťákom.
Malú zastávku si ešte urobíme na sedle Es Grau, kde nad malým tunelom je opäť veľmi fotogenické miesto s nádherným výhľadom.
Tak a to už je posledná bodka za pobrežím. Pomaly sa začíname točiť do vnútrozemia. Krajina sa mení, ale na kráse jej neubúda. Začíname stúpať na posledné väčšie sedlo dneška – sedlo Gramola. Serpentíny sa vinú cez skalnatý kaňon a nám sa predstavuje celkom iný ráz krajiny, aký sme doteraz ešte nemali.
Zastavujeme sa na sedle. Najťažšie už máme za sebou. Časovo sme na tom veľmi dobre. Tak si užívame posledné pohľady na more a skalnatú krajinu.
Spúšťame sa dolu zo sedla. Zaslúžený zjazd si spestrujeme po pokojnej asfaltovej bočnej cestičke, ktorá končí na námestí v Andratxi v reštike Sa Somera. Sme kúsok od Peguery, tak pri dobrej sangrii, pivku… vyhodnocujeme dnešnú etapu. Jednoznačne sa zhodujeme, že prívlastok kráľovská si plne zasluhuje.
Z Andratxu sa až po kruháč pri Camp de Mar dostávame po novej cykloceste spoľahlivo oddelenej od rušnej hlavnej Ma-1. Ešte jeden krátky stupák po pokojnej, vedľajšej ceste a sme v cieli, v Peguere.
Je okolo 17:00. Je ešte dosť času odovzdať bicykle a naposledy sa osviežiť v mori. Veď aj to patrí „kráľom“, ktorí zdolali kráľovskú etapu.
Dĺžka trasy 67 km s prevýšením 1446 m
Štvrtok 30.5.2024 – záver pobytu
Tak, ako to vždy na konci chodí, nastal čas balenia, posledného fotografovania a odchodu na letisko. Končí nám pobyt na Malorke, na jej južnej časti. Dostali sme do vienka sedem krásnych slnečných dní, krásne more, krásnu prírodu. Boli sme dobrá partia, na ktorú som patrične hrdý. Nazhromaždili sme kopu nových zážitkov, ktoré určite predčili naše očakávania. Všetko sa opísať nedá, to sa skrátka musí zažiť.
Stará múdrosť hovorí, že najkrajšie obdobie života človeka je to, ktoré človek práve prežíva.
A myslím, že v danom týždni to tak prežíval každý z nás.
Lúčim sa ako obvykle: Malorka a cyklistika – ďakujeme.
Ľuboš Kraic