Silvester na Geldeku a Jelenci 31.12.

Silvestrovský pochod na Geldek a Jelenec 31.12.2015.

Na akcii sa za MKCK zúčastnili: M. Babišík, J. Budoš, P. Herceg, V. Naď, Ľ. a E. Kraicoví, J. a M. Golieroví, A. Kučerová a J. Poláček.

Ako hostia: Nina a Barbora Budošové.

Keďže sme už na Silvestra navštívili vrchol Zárub veľa krát, tak tento rok sme trochu zmenili zabehnuté pravidlo a rozhodli sme vystúpať netradične na dvoj vrchol Jelenec Geldek.

Krátko pred 9. hodinou sa pri hostinci (celý deň zavretom) v Doľanoch stretávame štyri posádky áut celkovo dvanásť turistov (tiek). Hneď po štartovacom kalíšku a obligátnom fote sa vydávame na cestu po Doľanoch smerom na Zabité. Počasie je nádherné. Konečne po dlhých dňoch plných hmiel nám slniečko spríjemňuje túto túru.

No ešte v dedine schádzame z asfaltovej cesty a meníme smer do lesov. Putujeme už len po lesných cestách lokalitou Deväť dubov. Prehúpneme sa sedlom medzi vrchmi Skalka a Sklený vrch. Po ľavej ruke potom ešte míňame vrchol Egreš.

To sa už dostávame pod samotný vrchol Geldeku. Tu stretávame veľa turistov prichádzajúcich z rôznych smerov. Na samotný vrchol je možno ísť dvoma cestami popri obore, alebo po zvážnici. My po krátkom občerstvení volíme cestu po zvážnici. Je poriadne rozbahnená, ale našťastie je všetko zamrznuté, takže je to v pohode.

Dostávame sa na vrchol Geldeku. Je tu veľa turistov, pekné výhľady, ale poriadne veterno. Takže kocháme sa len krátko a nájdeme si radšej závetrie, kde sa občerstvíme, lebo je už čas obeda.

Potom u pokračujeme na druhý vrchol nášho putovanie Jelenec vzdialený necelý kilometer. Je to prakticky po hrebení, takže je to v pohode. Musíme prejsť cez dva ploty ohraničujúce miestne obory, ale to už sa dostávame na krásnu náhornú planinu tvoriacu samotný vrchol Jelenca domácimi zvaného Keldek. Je tu trochu menej turistov, ale vo vrcholovej knihe sme dnes už tristí návštevníci. Takže bol aj tu dnes riadni frmol. Kocháme sa opäť krásnymi výhľadmi na malokarpatské vrcholy: Vysokú, Vápennú, Homolu, Klokoč…

Keďže aj tu riadne fučí, po chvíli sa poberáme teraz už smer Častá, čo je stále dolu brehom. Takže pohoda. Sme veľmi spokojní s dnešným výletom, ktorý si tesne pred Častou spríjemníme v malej lesnej horárni s domácimi priateľmi prírody, ktorí majú k dispozícii dobrý guláš, varené vínko a iné turistické dobroty.

Po takomto správnom spestrení túry nás čaká už len krátky dvojkilometrový presun do Dolian, k naším autám.

Prežili pekný deň v krásnej prírode a tak po rozlúčení a zaželaní si všetkého dobrého do nového roku, poberáme sa domov dosilvestrovať ešte posledné chvíle starého roka.

Ľ. Kraic 31.12.2015

 

Čičmany – Rajecká Lesná 31.7.

Mala by mať ešte prívlastok veľmi pohodová. Začínala na stanici v Košeci po veľmi rozbitej ceste,čo nepridalo na pohode.Za dedinou však už urobili cestári asfalt,že by tam mohla ísť Tour de France.No až na pár kilometrov pod Strážovom.Hneď na začiatku sa trhol Palino Herceg od peletonu-Hela Gurínová, Stano Studený – kvôli návšteve rodiny v Košeckých Rovniach.Peleton bol pohromade v Zliechove pred starou krčmou.Niektorí naši peší turisti ju veľmi dobre poznajú.A keďže v krčme sa vie všetko,chcel som si doplniť slová prostopašnej pesničky:
Bože,bože s mojím mužom,

zaviazal si gate uzlom.

A ja som sa nahnevala,

zubami som rozviazala.

Túto pesničku prosím pekne dávali v relácii Na ľudovú nôtu v Slovenskej televízii niekedy popoludní.Keďže krčma bola zavretá (zastavím sa nabudúce),pokračovalo sa v stúpaní.Tu sa musím zmieniť o prevýšení.Z Košece pod Strážov bolo treba nastúpať o 545m.To je pre penzistov pekná nakladačka.Je to však na dĺžke 24km,ale čo je na tom stúpaní úžasné,že po krátkom stupáčku sa cesta vyrovná,čo sa stále opakuje.Dlhý,úmorný stupák neexistuje.Prvé fotenie je pod Strážovom 1213m,najvyšším vrchom v pohorí.Výstup naň je úžasný najmä v jeseni a v inverznom počasí.Na záver stúpania pod Strážovom nás ofúkli dvaja telesne postihnutí cyklisti,prvý s jednou nohou,druhý s protézou.Čo si my sťažujeme s našimi chorobami.Po pohodovom vyškrabaní sa pod Strážov nás čakala sladká odmena. až na malé výnimky až do Považskej Bystrice.Prvý bol z pod Strážova do Čičmian, s výhľadom na dominantný Kľak.Keďže bol prvý,bol aj najmilší.Milé bolo aj posedenie v muškátovom penzióne Javorina Sladké a výborné boli šúľance s makom.Miestne múzeum sme vynechali-nabudúce.Z Čičmian do Fačkova nasledoval zjazd,ktorý považujem za najkrajší čo sa trmácam na bicykli po Slovensku.Krásna príroda,široká cesta, kvalitný asfalt, skoro bez premávky,čo si viac môžeme priať.

V Rajeckej Lesnej začala kultúrna časť našej trasy.Keďže v Slovenskom betleheme mali obedňajšiu prestávku,dopriali sme si ju aj my. V penzióne u Hromadov bola výborná strava za dobré ceny.Betlehem sa oplatí vidieť,je to obdivuhodná práca majstra Pekára.Stihli sme aj obdivovať peknú kalváriu na kopčeku za dedinou.

Po kultúre znova „na kone“,akože ináč už len zjazdom do Rajca.Posedeli sme,relaxovali na peknom,veľkom námestí.Keďže je ešte v Rajci veľká časová rezerva k vlaku v Považskej,doporučujem ešte navštíviť Rajecké Teplice.Dá sa v pohode stihnúť kúpanie na termálnom kúpalisku.Nabudúce.

Z Rajca k vlaku sme si dali dvojhodinovú rezervu.Na ceste nás čakal 9 percentný výšľap pri Malej Čiernej (to je pekný názov),pri tom stálom klesaní to bola príjemná zmena,skrátka malina.A nasledovalo zase príjemné klesanie.Boli sme pre časový predstih nútení predlžovať pitný režim-Horná krčma v Prečíne,staničný bufet v Považskej.

Vo vlaku nás čakalo milé prekvapenie-Jožko Michalec s dcérou.Mal pekné historické fotky z Podjavorníka.Keďže Hela a Palino sú odtiaľ tiež rodáci,bolo že to radosti.

Možno som trasu trochu prechválil,ale mám dvoch dôveryhodných svedkov,že nepreháňam.Nakoniec kto neverí,nech si ju vyskúša.Tie poznámky-nabudúce znamenajú,že by som trasu rád zopakoval,keď budú Strážovské vrchy v jesennom šate.

Zdravím.Stano.

 

Ondrova túra 24.1.

Ondrova túra 24.1.2015

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Babišík, J.Budoš, I.Naništa, V.Naď, P.Herceg, Juraj a Martin Golier, B.Ilavská, H.Gurínová, J.Michalec, J.Poláček, V.Oravec, S.Studený, Jozef a Editka Antalovci.

Ako hostia: R.Stachovičová, A.Čičmanová, M.Časná, Peter Štibrány, Peter Chnapko, (ráno prišiel pozdraviť na štart na D.Vode M.Šuga).

Krátky popis trasy: Trasa bola navrhnutá v spolupráci s Jankom Budošom, leví podiel na návrhu má Juraj Golier, ja som bol len sprievodca. Ondrova túra sa uskutočnila 24.1.2015 po trase: Dobrá Voda cintorín – zrúcanina hradu Podmariáš – bývalá horáreň – smer lúky nad Dobrou Vodou – križ. s červenou značkou- smerom na Piešť/ lúky – Planinka (poľovnícky zámoček)- okrajom lesa, popri Segedínu do obce Dechtice.

Ráno 24.1. 2015 sme nastúpili trnavská partia na autobus smer Dobrá Voda. V Dechticiach k nám pristúpila piešťanská partia a na Dobrej vode sme sa stretli v reštaurácii pri kostole s poslednou skupinkou na čele s ostrieľanými borcami: P. Hercegom, V. Naďom a M. Šugom. Po krátkom zvítaní a tekutom občerstvení sme sa pobrali na trasu . Krátka zástavka na cintoríne, zapálenie kahancov a krátky príhovor nášho predsedu Igora na pamiatku nášho zosnulého člena Ondra Stríža. Po nej pokračujeme ku zrúcanine hradu. Tu sa zastavujeme pri náučných tabuliach, kde zisťujeme o.i., že okolie Dobrej Vody spadá do tektonickej oblasti s najväčším výskytom zemetrasení na Slovensku. Po krátkom občerstvení v najvyššej časti hradu pokračujeme do rekreačnej oblasti Podmariáš po zelenom náučnom chodníku. Tu sa čakáme a pokračujeme smerom k horárni a pri nej začína ostré stúpanie nad rekreačné chaty. Po krátkom občerstvení aj s koláčikmi od dievčat z turistického oddielu Spartak Trnava pokračujeme vrstevnicovo ku križovatke s červenou značkou a schádzame na asfaltovo – kameňovú cestu smer stará fabrika Dobrá Voda.

Asi po kilometri stúpame prudko na Piešte (tak volajú Dobrovoďania lúky nad obcou). Hore pri poľovníckom domčeku sa čakáme a občerstvíme. Popri lese a lúkach pokračujeme dolu dolinkou až k poľovníckemu zámočku Planinka, ktorý je momentálne v súkromných rukách. Tam nás silným štekotom privítalo niekoľko psov a jeden orech, ktorý nebol na reťazi. Prechádzame okolo jazierka a miernym stúpaním sa dostávame na priamu spojnicu do Dechtíc. Pri kríži (posledná zástavka pred kameňolom) sa lúčime s ostatnými, ktorí idú na autobus do TT, Trstína a HC a my zostávajúci (Babišík, Chnapko J. Golier) pokračujeme na Svätodušnicu (kopec, na ktorom sa zjavila údajne Panna Mária vizionárovi a povedala mu, že na tomto mieste chce chrám) , okolo prameňov, na Boričku (pozn. kopec, na ktorom sa údajne zjavila v r. 1995 Panna Mária). Prechádzame cez vinice, okolo Románskej kaplnky, cez cintorín, kde sa Juraj aj zastavil pri hrobe svojich prarodičov. Odtiaľ je to len na skok do stredu dediny, kde ešte nachádzame predposledných účastníkov (my sme poslední) spomienkového pochodu v Pizzerii pri artézskej studni. V Pizzérii Juraj, Martin, Peter a Božka zostávajú so mnou, až do príchodu autobusu do TT a oni autom vyrážajú do Piešťan. Počasie bolo vrtkavé, celú trasu nám padal drobný sneh. Príjemne sme boli prekvapení hojnou účasťou ženského pokolenia.

Milan Babišík

Starý plášť 6.1.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V. Naď, J. Budoš, M. Babišík, Ľ. a E. Kraicoví, I. Naništa, J. Golier, J. Poláček a V. Putera.

Ako hostia: A. Kučerová, D. Kraic.

Na začiatok Nového roku 2015 na sviatočný deň Troch kráľov sme sa vybrali do Malých Karpát na zimný výstup na neznačkovaný vrchol Starý plášť. Počasie vyšlo presne podľa SHMU, teplota mierne pod nulou, bezvetrie a belasá obloha. Len guľatý mesiac končil svoju púť na oblohe.

Po tradičných úkonoch, ako novoročné podanie rúk a počastovanie sa energetickými nápojmi, sme sa vybrali z parkoviska na Jahodníku smerom k jaskyni Driny. Prekvapila nás zimná krajina s výškou snehu do 20cm. Po turistickom chodníku sme dorazili na križovatku ciest Nad Vlčiarňou a ďalej sme postupovali po najvrchnejšom traverze pod hrebeňom Čelo – Veterlín.

Tu sa nám začali ukazovať krásne výhľady na hrebene a doliny, no a bolo by hriechom sa nezastaviť, pokochať sa a aj občerstviť sa. V diaľke sa nám ukazoval Lošonecký kameňolom po začiatok hrebeňa Čierna skala. Náš traverz sa skončil na križovatke s cyklocestou, z ktorej sme neskôr odbočili na zvážnicu pod Čiernou skalou. Táto bola prešliapaná jednou osobou, asi poľovníkom.

Na konci zvážnice nás čakal stupák na Starý plášť. Tu sme stretli troch turistov, ktorí dodržovali pravidlo, že na Troch kráľov sa na vrchol môže len v skupinkách po troch. Na vrchole okrem sviežeho vzduchu, závejov snehu a starých stromov sa nám naskytol pohľad na Lošonec, Orešanskú priehradu a hrebeň pokračujúci Klokočom až na Vápennú. Nevedeli sme sa vynadívať na tú nádheru, ale zima nás vyhnala do doliny. Milan nám chcel ukázať vzácnu symbiózu buka a duba, ale nakoniec sme to v lese nenašli. Musíme sa sem ešte vrátiť, lebo toto miesto ešte stojí za náš pot a boľavé nohy, lebo nič nie je zadarmo.

Cesta dolu bola dosť náročná pre sneh a popadané haluze. Slnko sa postupne začalo strácať za horizont a v lese sa začínalo šeriť, takže sme zvolili najbližšiu cestu na parkovisko. Cez horáreň Polámané po žltej značke sme dorazili do vyhriatej reštaurácie, kde sme doplnili sily a neskôr sme sa rozbehli domov za svojimi rodinami.

Jano Budoš