Kategória: Nezaradené

Za MKCK sa akcie zúčastnili: Juraj Poláček, Anna Kučerová, Helena Gurínová, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Jana Lukačovičová, Jozef Antal, Edita Antalová

       Hostia: Marián Modrovský, Miroslava Kunovská, Ivana Maixnerová a Samuel Maixner

Zraz na túto akciu bol o 9:30 na parkovisku pri obecnom úrade Ladice, kam úspešne dorazili štyri motorizované posádky, celkom 12 odhodlaných cyklistov a odkiaľ sme aj plní optimizmu za síce slnečného, no pomerne chladného a veterného počasia vyrazili na naplánovanú trasu.

Mierne stúpajúca cesta viedla smerom na Kostoľany pod Tríbečom, kde sme opustili „civilizáciu“ a kde sa zároveň začala jedna z najkrajších častí trasy, vedúca po veľmi slušných asfaltových cestách lesom popod Tríbeč do obce Zlatno.

V Zlatne sme zvolili skratku po červenej turistickej značke na Vlčí kút, a to zo začiatku po pokosenej lúke a neskôr po chodníku lesom, kde na krátkom úseku stúpanie prekonalo naše možnosti a tak sme museli našich tátošov potlačiť. Minule sme tu poriadne zmokli, teraz nám koniec lesnej cesty „spríjemnila“ prebiehajúca ťažba dreva, po ktorej sa aj tentokrát lesný chodník zmenil na zablatenú a šmykľavú dráhu pre kaskadérov. Našťastie sme všetci bez úrazu dorazili na asfaltovú cestu a pokračovali ďalej k Zubrej zvernici.

V Zubrej zvernici sme si pozreli stádo zubrov, občerstvili sa v miestnom bufete i z vlastných zásob a absolvovali obligátne fotenie. Medzičasom sa žiaľ zatiahla obloha a hlavne dievčatám začalo byť chladno, preto sme bez zbytočného zdržiavania vyrazili smerom na Topoľčianky. Takmer nová asfaltová cesta s výnimkou jedného menšieho stúpania viedla stále dole kopcom a dole vetrom v dĺžke cca 12 km, čo si všetci účastníci veľmi pochvaľovali. Navyše sme po ceste videli pasúce sa ovečky, žrebčín, novozaložený vinohrad Chateau Topoľčianky, celkovo peknú scenériu a keďže opäť vyšlo slnko, k spokojnosti nič nechýbalo.

V Topoľčiankach sme mali od minula vyhliadnutú reštauráciu Gazdovský dvor, kde nás však obsluha upozornila na hodinové čakanie, a tak sme po prehliadke zámku, zámockého parku a štátneho žrebčína pokračovali hladní a smädní smerom na Zlaté Moravce. Tu sme po ceste narazili na reštauráciu Gurmán u Hoffera, čo bol zásah do čierneho, nakoľko interiér, ako aj pomer ceny a kvality prekonal všetky naše očakávania, a tak môžeme návštevu tejto reštaurácie vrelo odporučiť.

Posilnení sme pokračovali najkratšou cestou smerom na Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch, kam sme s vetrom v chrbte dorazili o cca 15:30, takže bol dostatočný časový priestor na prehliadku. A stálo to za to. Rododendróny ešte síce nekvitli všetky, ten správny čas bude možno na budúci týždeň, ale Arborétum ponúklo aj tentokrát rozmanitú paletu farieb, vôní a tvarov flóry z celého sveta, takže strávený čas tu bol veľmi príjemný. Táto lákavá ponuka sem pritiahla aj nášho kamaráta Tóna Gieciho s dcérou, ktorých sa z ničoho nič objavil pri jednom z jazierok s pagodou, kde sme práve sedeli na schodoch – v takom rozsiahlom areáli dosť dobrá náhoda.

Po prehliadke Arboréta sme vyrazili takmer zabudnutou cestou cez Dolné Sľažany na záverečnú časť trasy späť do Ladíc. Tento úsek trasy bol tiež veľmi príjemný, s minimálnou dopravou a peknými výhľadmi a tak nebyť pomerne silného protivetra, s ktorým sme sa museli popasovať, nebolo by sa na čo sťažovať.

Dĺžka trasy bola 65 km s celkovým prevýšením 670 m, čo je celom slušný športový výkon. Účastníci akcie hodnotili trasu, najmä jej časť po Topoľčianky veľmi pozitívne, nesklamalo ani Arborétum. Jedinou väčšou nepríjemnosťou žiaľ bolo počasie, ktoré tentokrát nebolo práve ideálne cyklistické. Nie príliš vysoká teplota,  pocitovo znásobená silným vetrom od severozápadu dala poriadne zabrať najmä našim dievčatám, a tak myslím celkom rady presadli zo sedla bicykla na vyhriate sedadlo auta. Čo už, počasiu nerozkážeme, nabudúce to už bude hádam lepšie.

Juraj Poláček

Pešo:

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Herceg, J. Michalcová, V. Trajlínek, J. Golier, V Gubiová a M. Babišík.

Ako hosť: M. a V. Miklošovičoví

Tradičná Častovská päťdesiatka – už 41 ročník – sa opäť vydarila. Ideálne počasie, stovky turistov na vyznačených trasách od 10 do 50km, ale aj skupinky cyklistov, ktorým sme museli často na lesných chodníkoch dávať prednosť.

Ráno o 7:30 sme s Jankou a Jurajom vyrazili na 35km trasu, ale to už bol Babulo skoro hodinu pred nami, pred sebou mal 50km,tak sa musel ponáhľať. Pod Čermákovou lúkou nás dobehla štvorica – z nášho klubu: Vierka Gubíniová a Vlado Trajlínek a ešte manželia Miklošovičovci. To malo za následok zrýchlenie tempa chôdze na celkom slušný priemer 5,2km/hod. Krátka zastávka na Čermáčke, a po červenej zn. na Hubalovú, kde sme si načreli do svojich zásob a pripili sme si na zdravie oslávenkyne Vierky, údajne 30.-nička, hoci sme jej tipovali menej.

Na Skalku sme to švihli cez oboru okolo Panského domu, ďalej po červenej zn. sme zišli do Sološníckej doliny, kde väčšina rozhodla, že Veľkú Vápennú  budeme dnes ignorovať. A tak sme sa po žltej značke stálym stúpaním po asfaltovej cykloceste dostali k Obrázku a kúsok dolu na Sklenú hutu, kde bola posledná kontrola a výčap piva, ktorý býval označený ako Krvavé šenky.

No a tam sme sa už skoro tradične stretli s Babulom a našou trojicou cyklistov -Budoš, Rosa a Liška, ktorí trochu zmenenú trasu absolvovali na bicykloch.

Dobre padlo spoločné pivko, zhodnotili sme každá skupinka svoju trasu a pokračovali sme ďalej do cieľa – do Častej. Cyklisti cez Doľany, my po zelenej značke.

V cieli na futbalovom štadióne nás usporiadatelia pohostili dobrým gulášom, pridali k nemu fľašku vínka a dobrú zábavu.

Herceg

Cyklo:

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Budoš, L. Rosa, M. Farkašovská, D. Fáziková a M. Šuga.

Ako hosť: M. Liška.

Ráno 8. mája vyrážame od Relaxu smerom na Suchú cez Doľany do Častej po najkratšej ceste. V Častej Miro, Marianna a Danka sa rozhodli zvoliť inú, schodnejšiu cestu. Išli po trase: Častá – Doľany – Zabité – Solírov – Rybáreň – Sklená Huta (občerstvenie) – Majdán – Smolenice – Trnava (resp. Hlohovec; resp. Buková).

Po registrácií, pivku a káve sme traja odštartovali našu cyklo 50-ku. Prvé poctivé stúpanie na Zochovú chatu nám dostatočne zahrialo naše telá. Po zjazde z Hubalovej, odbočení na Vývrate, sme sa dostali cez traverz do Rohožníka. Po hlavnej ceste sme sa dostali k prvej našej občerstvovačke do krčmy v Sološnici. Pred náročným stúpaním z Plaveckého Mikuláša sme ešte pre istotu doplnili naše zásoby v miestnom šenku, kde bolo zavreté, ale cez okno nám pani podala dobre orosené plzenské pivká.

Dolinou, plaveckým krasom sme obdivovali vrchol Kršlenice a krasové útvary popri zurčiacom potoku. Zastávku sme mali pri Deravej skale. Asfaltka nás zaviedla až po Amonovú lúku. Potom nás už čakal traverz Klokoča, kde sme trochu zašpinili naše bicykle, hlavne, že nik z nás nespadol do kaluže. Na sedle Uhliská sme nepohrdli ostrým vínovým strikom, aby sme zvládli zjazd rigolom. Tu okúsil Ľubo trochu zemskú príťažlivosť, odnieslo to len koleno s malým oškretím.

Na Sklenej hute sme sa stretli aj s našimi pešími kamarátmi z nášho klubu. Po občerstvení a fotení sme absolvovali posledné stúpanie Nad jarkami, neskôr krásny zjazd zo Zabitého do Dolian. Z Dolian cez vinice sme prišli konečne na futbalový štadión  v Častej.

Tu sme sa dobre dorazili dvomi gulášmi a pivom. Pri odchode sme sa opäť stretli s našimi a začala časovka do Trnavy dolu vetrom po rovnakej trase ako ráno. V Sesslery sme celý tento výlet uzavreli s konštatovaním, že to nemalo chybu a Častovská 50-ka patrí stále medzi najlepšiu pešiu a aj cyklistickú akciu.

Budoš

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Poláček, A. Kučerová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, M. Šuga, V. Trajlínek, J. Lukačovičová, J. Michalcová, D. Fáziková, J. Nádaský, J. Benedikovič, I. Matkovčík, D. Surovčík, V. Oravec, H. Gurínová a J. Golier

Ako hostia: I. Kubiš, D. Kraic, M. Bučány, G. Bučányová, A. Oravcová, M. Modrovský, P. Chnapko, K. Ninis a S. Macejka.

Trnavská skupina sa stretáva krátko pred ôsmou hodinou na parkovisku pred reštauráciou Relax, kde po obligátnom fotení sa vydávame na trasu. Počasie je síce slnečné, ale teplota len niečo okolo 6 °C a k tomu silný a studený južný vietor.

Vydávame sa po trase: Špačince – Dubové – Kátlovce – Dechtice – Dobrá Voda. Tu sa k nám pridali aj manželia Bučányoví.

Z Dobrej Vody pokračujeme cez les smerom na Brezovú. Tu v lese je nádherne. Je plný prebúdzajúceho sa života a nie je tu cítiť ten nepríjemný vietor. Na sedle Dlhé Rovné nás dobieha mladý Daniel Kraic. Po krátkom oddychu sa spúšťame do Brezovej, ale treba dávať veľký pozor, lebo klesanie veľmi prudké.

Teraz je ten pravý čas na teplý čaj s rumom. Ten môj dostanem až na tretí raz: v prvom pláva mŕtvy chrúst, pri druhom praskne šálka od horúcej vody, ten tretí mi je už súdený, tak si ho riadne vychutnám.

Takto posilnení sa vydávame na stúpanie na vrchol Bradla. Pridáva sa k nám aj Miro Šuga, ktorý práve prišiel z Bukovej. Stúpanie nás rozdelí na rôzne výkonnostné skupiny, ale všetci (aj piešťanská skupina) sa nakoniec stretávame na chate Bradlo.

Tu na chate si doprajeme už potrebné občerstvenie, ktoré je dnes prilepšené darčekom od Anky Kučerovej z príležitosti jej okrúhlych narodenín. Pripijeme si na jej zdravie a zaželáme jej krásny život plný pohody, ktorej nech napomôžu aj príjemne prežité chvíle na bicykli.

Zostáva ešte čas na spomienkové foto, zopár krásnych záberov urobíme ešte pri mohyle a vydávame sa pomaly na cestu domov. Opäť sa rozdelíme na viacej skupín. Trnaváci pokračujú cez zadné Bradlo – Košariská do Podkylavy, kde sa ešte na chvíľu stretnú s Piešťancami, ktorí sem prišli cez mesto Brezovú. Oni idú ešte pozrieť slávnosti na farme Charolais, ale Trnaváci si to namierili už priamo domov, lebo do Trnavy je to vyše 40 km a to v silnom protivetre.

Síl už nie je nazvyš, ale trasu nakoniec zvládneme, aby sa stihli aj prípoje. Za odmenu si v bufete Albatros doprajeme peknú bodku za akciou v podobe voňavej becherovky.

Pomerne riadne „vyšťavení“ sa rozchádzame do svojich domovov. Vyšťavení, ale spokojní. Veď sme strávili deň v sedle bicykla, stretli sme sa so starou partiou a pokochali sa peknou kopaničiarsku scenériou.

Takže, do skorého cyklovidenia.

Ľubo Kraic

Na Bradlo z Piešťan

Prvomájový predĺžený víkend bol na cyklistické akcie MKCK skutočne bohatý. V nedeľu sme sa chvíľku po poludní rozlúčili na Dobrej Vode a hneď na nasledujúci deň nás čakalo ďalšie stretnutie na Bradle. Keďže Sviatok práce tento rok pripadol na pondelok a účasť na prvomájových oslavách už nie je povinná využili sme krásne cyklistické počasie a vyrazili sme smer Brezová pod Bradlom.

Stretnutie skupiny z Piešťan a okolia bolo naplánované o 10:30 pod vežou vo Vrbovom. Ako prvá na miesto zrazu dorazila z Hlohovca Danka a potom Igor a Jozef z Trnavy, ktorým sa nechcelo druhýkrát za dva dni navštíviť Dobrú Vodu. Chvíľku po nich sa začali objavovať aj Piešťanci a tak sa pár minút po pol jedenástej na mieste fotilo 12 cyklistov a 1 garant v civile.

Medzitým ešte Anka stihla všetkých obehnúť, aby si vylosovali svoje ceny do tomboly, ukončenie ktorej prebehlo na Bradle. Po chvíľke oddychu sa lúčime – trojica z Hlohovca a Trnavy ťahá cez Košariská do Brezovej a hore na Bradlo, ostatní cyklisti v Prašníku odbočia cez Pagáčov a Beňov na Košariská a potom pokračujú po lesnej ceste cez Zadné Bradlo na vrchol. Ja idem domov a na Bradlo prídem autom.

Keď o 12:30 parkujem na vrchnom parkovisku na Bradle, trojica cestárov je už na mieste spolu s trnavskou časťou skupiny, ktorá zvolila cestu opäť cez Dobrú Vodu.  Práve sa chystajú nižšie na chatu a tak preparkovávam auto a idem za nimi.  Postupne sa objavuje aj zvyšok Piešťancov, objednávame si niečo od smädu a pod zub a vychutnávame si slnečnú pohodu na terase na svahu nad chatou. Anka dokončí losovanie tomboly a tak jej môžeme všetci popriať k životnému jubileu veľa šťastných kilometrov. Ako posledný tak isto ako včera doráža hore Mišo, ktorý to po ceste zvláda vlastným smerom a vlastným rýchlym tempom. Na terase panuje pohoda, je mi ľúto, že musím ako prvý sadnúť do auta a utekať preč. Ostatní si môžu ešte chvíľu užívať a potom sa už tiež musia pobrať domov. Na druhý deň už voľno končí.

Končí ale aj krásne cyklistické počasie, ktoré nám umožnilo tento víkend využiť naozaj naplno. Nevadí, čaká nás skrátený pracovný týždeň a ďalší víkend s ďalšími akciami.

Zapísal garant v civile Juro Golier, ktorý kvôli rodinným povinnostiam trasu absolvoval autom.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: D. Polák, J. Nádaský, M. Unger, I. Matkovčík, Ľ. Kraic. E. Kraicová, M. Nižňanský, J. Golier, M. Šuga, V. Gubiová, D. Fáziková, J. Michalcová, J. Poláček, J. Lukačovičová, H. Gurínová, A. Nováková, P. Herceg, M. Babišík a J. Benedikovič.

Ako hostia: J. Šimončič, Š. Škoda, V. a M. Miklošovičoví, E. Nižňanská , D. Janus a B. Polocik

Štart na túto akciu sa konal z viacerých strán. Jedna väčšia skupinka štartovala z Vrbového, druhá z Trnavy a tretia z Prekážky. Popri tom sa popridávali aj menšie skupinky a sólo cyklisti. Všetci sme sa podľa plánu stretli okolo obeda na námestí pred kostolom na Dobrej Vode. Tu sme preberali naše najbližšie cykloplány: ako akcia Okolo Tatier, Korzika, Putovanie za rododendrónmi.

Niečo sme pojedli, niečo popili a trochu aj pospomínali na naše cyklozážitky. Po obligátnom fotení sme sa pomaly začali poberať do svojich domovov. Zase sa išlo rôznymi smermi: Piešťanci smerom na Piešťany, Trnaváci smerom na Trnavu. Niektorí po ceste, iní zase po lese.

Trnavská skupinka, keďže cestu na Dobrú Vodu merala po dedinách Špačince, Jaslovské Bohunice, Dechtice, tak cestu naspäť volila po lese. Smerovala cez Suchánku, horáreň Cerová na Prekážku. Odtiaľ už po cestách smerom na Trnavu.

Zastavili sme sa ešte pri kaštieli v Dolnej Krupej, kde sme si v miestnom parku opäť po roku prezreli exemplár sekvojovca mamutieho, stromu pýšiaceho sa obrovským vzrastom. Ako sme už spomínali pred rokom, je tento druhým najväčším (najväčší je v Cíferi) jedincom  svojho druhu v Trnavskom kraji .  Minulý rok bol jeho obvod kmeňa  503 cm a výška 48 m. Vek sa odhadoval na 120 rokov. Takže, tento rok je o niečo vyšší, širší aj starší.

V dedine sme sa zastavili ešte v miestnej cukrárni, kde sme si dopriali dobrú kávičku a niečo sladké, pretože na našej dnešnej trase síce svietilo slnko, ale studený vietor nám znepríjemňoval našu cykloturistiku. Navyše posledných dvadsať kilometrov sme šli v priamom protivetre.

Všetko sme zdolali a do našich domovov sme sa všetci, síce unavení, ale spokojní, nakoniec v poriadku dostavili.

V zastúpení garanta Ľ. Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J.Budoš, I.Naništa, J.Antal, M.Babišík, V.Gubiová, J.Michalcová, J.Lukačovičová, M.Farkašovská, M.Šuga, V.Putera, V.Oravec, M.Golier, A.Golier, J.Golier, D.Surovčík, H.Gurínová, A.Kučerová, J.Poláček, A.Nováková, D.Polák, A.Masaryková, D.Ješko, D.Fáziková, M.Valovičová, D.Vrábel, P.Vrábel, B.Ilavská, J.Benedikovič, P.Hovorka, M.Unger,

Hostia: J.Šimončič, V.Krištof, S.Gubi, M.Liška, I.Kubiš, J.Ščibravý, D.Janus, R.Gara, N.Oravcová, P.Chnapko, M.Modrovský, J.Filipek, B.Polocik, S.Spálová, O.Bališová, Miklovič, Miklovičová, I.Mucha, V.Mikesková, V.Švančaná, E.Magulová, V.Dusíková, Hromadová, V.Ščepková,

Spolu: 54 účastníkov

Po zimnej prestávke sme opäť „oprášili“ naše 2-oj kolesové „tátoše“ a privítali nový cykloturistický rok jazdou na Jašter. Zraz v Trnave bol od 10:00 hod pred vchodom do Relaxu na Rybníkovej ul. Počasie bolo vcelku svieže – jarné, teplota vzduchu cca 12 st. C. Našťastie trocha ustal vietor a objavilo sa slniečko. Piešťanci mali zraz pri kruhovke v cca rovnakom čase. Po tradičnom zvítaní a „štartovej“ fotografii vyrážame na cestu „odkrajovať“ prvé jarné km. Cez Sláviu sa dostaneme na Kopánku a ideme okolo letiska smerom na Malženice – Trakovice – Hlohovec. V Trakoviciach máme krátku prestávku na občerstvenie a doplnenie tekutín. Na začiatku mosta do Hlohovca – odbočujeme vľavo na hrádzu Váhu až prídeme k starému železničnému mostu. Prejdeme ním do Hlohovca na cyklochodník pri štadióne. Príroda okolo ožíva zeleňou a stromy sa „obliekajú“ do kvetov. Rybári pri Váhu tiež skúšajú uloviť prvú jarnú rybu. No nás čaká ešte pár km a po jazde uličkami vidíme na úpätí svahu za Hlohovcom – cieľ našej 1. jarnej túry Viechu Jašter.

Tu sme dnes skoro presne s úderom 12 hodiny. Na dvore pred Jašterom nás už čakajú priatelia (-ky) z Piešťan a okolia. Akciu prišli podporiť aj hostia z KST Bezovec Piešťany (partia pod vedením V.Mikeskovej) aj partia z klubu Trnavskí sršni (pod vedením M. Lišku a D. Janusa ) . Obaja sa v rámci tréningu našej akcie zúčastňujú už pravidelne.

Viecha Jašter (vid. http://www.jaster-hlohovec.sk/uvod/) je otvorená a tak zasadáme do lavíc pekne dostavanej terasy. Príjemná a rýchla obsluha čoskoro nosí na stoly požadované jedlá a nápoje. Rozbieha sa debata o plánovaných akciách v r.2017. Zároveň prebieha aj „spisovanie“ záujemcov o akciu Okolo Tatier (8.6 – 11.6.) kt. zabezpečuje J. Golier. Prebehne aj akt slávnostného odovzdania nových členských preukazov klubu pre J. Lukačovičovú, M. Farkašovskú, V. Gubiovú.

Hostia z KST Bezovec Piešťany priniesli propozície akcie na 1.5.2017 pod názvom „Hore Váhom- Dole Váhom 4.ročník“ na ktorú srdečne pozývajú všetkých záujemcov o „ľahkú cykloturistiku“ (PY-Čachtice- N M N/V- Beckov- PY).

Na Jašteri sa vždy cítime dobre a po nedeľnom obede sa ešte debatuje o aktualitách aj „všetkom“ možnom i nemožnom. Po obede a občerstvení nasleduje fotenie na dvore pred Jašterom. Lúčime sa s priateľmi (-kami) a tešíme sa na 2. cyklojazdu na D. Vodu v Ne 23.4.2017. Cestami aj „necestami“ sa opäť vraciame domov. Cyklosezóna MKCK 2017 je úspešne OTVORENÁ.

S pozdravom športu zdar!

Igor Naništa

Akcie zúčastnili hlavne usporiadatelia z trampského oddielu Stratená stopa a veľký počet ich hostí. Medzi nimi aj skupinka turistov z nášho Malokarpatského cykloklubu: J. Budoš, J. Golier, I. Naništa, Ľ. Kraic, D. Polák, A. Masaryková, J. Lukačovičová, A. Kučerová, P. Herceg, V. Gubiová, V. Trajlínek a B. Ilavská.

Väčšinu turistov na miesto štartu v Smoleniciach doviezol ranný autobus z Trnavy, do ktorého sa cestou popridávali aj turisti z okolitých obcí. Medzi nimi aj časť našej skupiny. Pristúpili sme v Lošonci, v cieli dnešnej trasy. Tu sme nechali svoje autá a dali sme sa týmto autobusom doviesť spolu s ostatnými na štart. Tu po nevyhnutnom fotení sa vydávame na trasu.

Krásny čas, ktorý sa dnes rysoval, vylákal do prírody veľký počet vyznávačov tohto druhu prírodného relaxu. Z dediny sa vydávame po modrej značke, ktorá nás čoskoro privedie do doliny Hlboča. Terén je vcelku dobrý – po snehu ani pamiatky a blata len minimum. Hoci celou dolinou stúpame, veľa síl nám to nezoberie. Čoskoro prichádzame k záveru doliny k jaskynke so sochou Panny Márie a k miestnemu vodopádu. Trochu vody v ňom tečie, no na svoje „hlavné dni“ po jarnom topení zdá sa ešte len čaká. Nevadí, ďakujeme aj za takúto scenériu – v Malých Karpatoch tak často nevídanú.

A to už prichádzame na prvú občerstvovačku na Vlčiarni. Okrem iného sa tu ponúka dobré biele vínko, hrá tu gitara…Je nás tu neúrekom. Porozprávame sa tu so známymi, zaspievame si. Hoci by sme radi zostali dlhšie, ale treba pokračovať v trase. Ešte nás to hlavné len čaká. A tak sa pomaly poberáme po lúčke smerom k Čertovmu žľabu.

Ten dosiahneme čoskoro a na chvíľu sa v ňom zastavíme. Táto suchá roklina kaňonovitého rázu a krasových foriem dostala najvyšší 5. stupeň ochrany. A svojim spôsobom je to také magické miesto, ktoré treba aj náležite precítiť.

Naša ďalšia cesta pokračuje v znamení neustáleho stúpania, ktoré nás dovedie do sedla pod Zárubami. Malé občerstvenie nemôže uškodiť. Odtiaľto sa dá pokračovať rovno klesaním na rázcestie Brezinky, doprava zase stúpaním na najvyšší vrch Záruby. Naša trasa ale vedie doľava smerom na vrchol Čelo (716 m). Stúpame teraz po neznačenej ceste, ale náznaky akéhosi chodníka trochu vidno. Takže správny sme nestrácame a čoskoro sme pri vchode do malej jaskyne, ktorú v roku 2001 objavil miestny speleologický nadšenec z Bukovej Miloš Hačo. Vchod do nej je zakrytý plechovým uzáverom. Dalo by sa do nej aj nahliadnuť, my ale nepokúšame osud a radšej pokračujeme po povrchu zemskom na vrchol Čela. Objavujú sa tu prvé výhľady do diaľky, tie si aj náležite vychutnávame. Trochu si opäť pofotíme a poberáme sa ďalej teraz už po hrebeni smerom na Veterlín (724 m).

Trasa dlhá cca 2 km k samotnému vrcholu sa vyznačovala striedavo s výhľadmi ako na Lošoneckú, tak aj na Záhorskú stranu. Krasový terén sa vyznačoval svojou členitosťou a poskytol nám aj nevšedný prírodný útvar – krasový závrt. Našťastie bol ohradený drevenou zábranou. Na chvíľu sme sa tu zastavili a s rešpektom hľadeli do tohto skalného pažeráka.

Po záverečnom krátkom stúpaní sme dosiahli vrcholovú kótu Veterlín. Je krátko popoludní, čas a výhľady sú parádne, vietor len slabý, tak si sadáme, dáme niečo pod zub a užívame si túto chvíľu. Príroda sa vie svojim verným vždy odvďačiť. A dnes sa to plne potvrdilo.

Aby sme tu nezaspali a nechali priestor aj pre ďalších prichádzajúcich turistov, poberáme sa ďalej. Naša ďalšia cesta sa niesla už v úplnej pohode. Čakal nás už len zostup na asfaltku – vedúcu zo Záhoria na Jahodník. Keďže terén nebol tak blatový, ako sme pôvodne predpokladali, tak zostup bol v pohode. Asfaltka nás, tento krát popri horárni Polámané priviedla do cieľa našej etapy, do Lošonca.

Tesne pred dedinou nás vítajú usporiadatelia a ponúknu nás dobrým vínkom a malým spomienkovým darčekom. Prichádzame do centra dediny, do cieľa túry, do Kaviarne u Kováčov. Je tu veľmi živo. Kaviareň je plná turistov a trampov, hrá tu trampská kapela – no paráda. Ale s občerstvením je to už horšie, lebo personál kapacitne vôbec nestíha obslúžiť toľko smädných krkov. Tak po chvíli meníme lokál – presúvame sa oproti – do Reštaurácie u Golema. Tu si v pohode oddýchneme, doplníme stratené kalórie a zhodnotíme pekne prežitý deň.

Keďže sa čas ani teraz na chvíľu nezastavil a potvrdil, že stále letí, je treba sa pobrať domov k svojim rodinám. Táto akcia zase patrila k tým vydareným a všetci, čo sa jej zúčastnili, určite neľutujú.

Dovidenia o rok.

Ľ. Kraic

Akcie sa zúčastnili: Naď, Rosa, Herceg, Gieci, Modrovský, Budoš.

Štvrtok 16.2.

Hruštín-Bzinská hoľa-Vasilovská hoľa-Kubínska hoľa-sedlo Príslop……23km…nast938m

Pretrvajúce pekné počasie a dobré snehové podmienky ma presvedčili navštíviť ďalší pekný kút Slovenska a to Oravskú Maguru. Z Trnavy sme nastúpili do vlaku traja, v Piešťanoch pristúpil Marian a Tóno i napriek problémom s dopravou nastúpil v Trenčíne, zachránil ho taxík. V Kraľovian sme prestúpili na vlak do Dolného Kubína. V krčme v Dolnom Kubíne sme správne naštartovali a na autobusovom nástupišti sme sa odfotili s oravským samorastom, ovešaný bol ako vianočný stromček. V Hruštíne pred potravinami sme doplnili zásoby a o pol dvanástej sme vyrazili na bočný hrebeň. Pred týždňom oraváci túto istú trasu oficiálne organizovali, ale asi mali ideálnejšie snehové podmienky. Sneh na lúkach bol občas špinavý, niekde už pretŕčala tráva. Čím viac sme stúpali, tím sa nám otvárali krásne výhľady na Roháče a Babiu horu. Dosť síl nás stál výstup po prvé občerstvenie pri odpočívadle v blízkosti chatky. Stúpanie gradovalo až po hlavný hrebeň, tesne pod Príslopom. Hlavným hrebeňom sme pokračovali do sedla na Vasilovskej hole, tu sme sa rozlúčili s Paľom a Vladom. Vybrali si cestu po žltej značke dolu zjazdovkou do Hruštína. My sme pokračovali modrou značkou cez traverz pod Minčolom na Kubínsku hoľu. Toto bola naša krížová cesta s prevýšením cez 300m. Ešte šťastie, že som nalepené tulenie pásy, ktoré perfektne držali na strmom svahu, ale aj tak sme museli šliapať do takého, že aj peši by mal človek toho dosť. Na Kubínskej holi nám výhľady vrátili krásny vizuálny pôžitok na Vysoké Tatry, Veľkú Fatru a Choč. Slnko už pomaly strácalo na intenzite a obzor sa začal červenať. Začal súboj s časom. Bolo nám jasné, že prídeme potme do penziónu Príslop. Hrebeň nebol veľmi členitý, ale síl dosť ubudlo, zjazdy boli s pádmi. Mohol za to aj dosť rýchly sneh a dosť rozbitá stopa. Marián začal mať problém s bežkou, ktorú mal už poškodenú asi rok. Začalo sa stmievať, museli sme použiť čelovky, ale aj tak sme niekedy nevideli ako cesta klesá, čiže chodili sme aj peši, čo bolo v hlbokom snehu dosť náročné. Pri veľkej tme nám veľmi pomohol Ľubov mobil s gpx mapou. Pri strmom klesaní sme museli aj obchádzať vyvrátené stromy na chodníku, čiže až taká rozkoš. Konečne sme dorazili na lesnú cestu a pri svite hviezd, ktoré sa zdali väčšie, asi som videl dvojmo, sme dorazili do cieľa. V penzióne nás túžobne očakávali Vlado a Paľo, prišli sme o pol ôsmej večer. Tu na mňa doľahol nejaký útlm, pravdepodobne som nemal dobrý pitný režim a miernu svalovú horúčku, po dvoch pivách, nejakého ohnivého nápoja a horúcej kapustnici, som bol opäť v realite. Tu sme začali debatovať o pojmoch šťastie a spokojnosť. Tu som aj ja pochopil, že šťastie je, že som tento deň prežil a nikomu sa nič nestalo a spokojnosť prišla až neskôr. V spoločenskej miestnosti sme dorozprávali o dojmoch dnešného dňa. Zamestnanci z penziónu odišli na autobus o deviatej večer a my sme ostali sami v penzióne. Až únava nás vyhnala spať.

Piatok 17.2.

Príslop-Javorová-Prípor-Šubovka-Budín-Pod Magurkou-Javorový vrch-Krásna Hôrka…21,5km…nast711m

Po výdatnom spánku nás čakali výdatne raňajky obohatené aj energetickými nápojmi, aby sme vydržali celú trasu, lebo po ceste nie sú žiadne oficiálne občerstvovacie miesta. Rozlúčili sme sa s Mariánom, ktorý si šiel do Žiliny kúpiť nové bežky. Ja, Paľo a Vlado nalepili sme si pásy a vybrali sme sa po bielej lúke smerom k červenej značke. Stúpanie na Poľanu nám odbúralo už vypité energetické drinky. Javorová nás asi dorazila, už bolo počuť aj hanlivé slová na navrhovateľa trás. Tu sme zistili, že Paľom zaplatené pivo v plechovke, ktoré mali v bare len jeden kus, zostalo v bare, čiže musíme sa tam niekedy asi vrátiť. Pred Príporom Vlado a Paľo sa od nás oddelili a pokračovali do Podbielu. My sme minuli Prípor, Šúbovku, Budín. V sedle pod Magurkou sme odbočili po modrej značke smerom do Tvrdošína. Tu som ocenil pásy aj pri dosť náročných zjazdoch. Pred civilizáciou nás ešte čakal posledný bonbónik Javorový vrch. Tu sme stretli domáceho športovca dôchodcu, ktorý niekoľko krát si vyšľape tento kopček a navigoval nás do Medvedzia. Čakali nás veľmi krásne zjazdy po lúkach až k pietnemu miestu Skalka. Nakoniec sme sa dostali aj do krčmičky, ktorú nám pán športovec odporúčal. Veľmi dobre sa tu sedelo pri čiernom pive a údenom kolene, ale všetko raz končí. Museli sme sa v pokluse poberať na železničnú stanicu v Krásnej Hôrke. Na zastávke Tóno šokoval jednu paničku, ale nakoniec sme tak ovplyvnili tú paničku, že si k nám sadla a rozvírila sa celkom zaujímavá debata. Osobák meškal, ale rýchlik počkal na náš vlak. Paľo si vytvoril mierny stres, lebo civilné topánky si nechal včera v Kráľovanoch  u výpravcu vlakov, ale všetko dopadlo dobre. V poslednom rýchliku v reštauračnom vagóne sme sa občerstvili a podelili sme sa o nové zážitky.

Nakoniec len musím dodať, táto akcia trvala len dva dni, ale čo sme zažili, dalo by sa rozložiť do celého týždňa. Neskutočná atmosféra v kruhu priateľov bežkárov, prekrásna Oravská príroda a veľmi milý Oraváci.

Budoš

Akcie sa MKCK zúčastnili: J. Golier, M. Golier, J. Antal, Ľ. Kraic, M. Šuga, V. Naď, J. Budoš, D. Fáziková, J. Michalec, B. Ilavská, P. Herceg, J. Poláček, A. Kučerová a J. Čavojová.

Ako hostia: J. Lukačovičová, M. Farkašovská, E. Antalová a manž. M. a Z. Cibulkoví.

Túto akciu, ktorej hlavným organizátorom bol TJ Atóm Bohunice, si naša skupinka z MKCK trochu upravila pre svoje potreby. Štart a cieľ sme prehodili do Jahodníka, trasu skrátili a prispôsobili tomu, aby sme si ju pri dobrej pohode aj užili a v pokojom prostredí reštaurácie Koniareň na záver aj patrične „zhodnotili“.

Na parkovisku na Jahodníku sa okolo pol desiatej stretávame pomerne slušná skupinka 19-tich turistov(tiek) z Malokarpatského cykloklubu a ich hostí. Po krátkom zvítaní a obligátnom fotení sa vydávame na trasu.

Je trochu pod mrakom, ale inak je všetko OK. Tu dolu ešte nefúka, teplota je niečo málo pod nulou, takže žiadne blato. Snehu ešte niečo zostalo, takže pravá zimná idyla. Cesta nám dobre ubieha. Smerujeme po žltej značke a pri rôznych debatách a kochaní sa okolím čoskoro prichádzame na kótu Horáreň Polámané. Tu sa na chvíľu zastavujeme na krátke občerstvenie. Naše rozhovory už smerujú aj k nastávajúcej sezóne a hlavne k pripravovanému plánu cykloakcií. Ale je to ešte všetko ďaleko, tak radšej sa poberáme ďalej.

Putujeme popri riečisku potoka Majdán, ktoré nás dovedie pod stúpanie na Čiernu skalu. Doteraz to bola pohoda, teraz treba zabrať, lebo sklon cesty sa priostruje. So stúpajúcou výškou začína aj silnejšie fúkať a aj snehu pribúda. Fúkajúci vietor spoločne so snehom vytvorili na stromoch nádherné prírodné scenérie. Keď dolu to bola pravá zimná idyla, tak tu hore je to ako v rozprávke. Ako v Ruskom Mrázikovi. Len Nastenka tu chýbala. Takže nedbáme na štipľavý vietor a fotíme a fotíme.

A to sme už hore na Čiernej skale. Je to tu veľmi pekné, tak ako sa v zime patri aj byť. Zastavujeme sa v závetrí a keďže je čas na obed, tak si doprajeme niečo dobré pre naše žalúdky. Nasleduje vrcholové foto a smerujeme ďalej po žltej na kótu Pod Čiernou skalou. Tu odbočujeme doprava a teraz už po červenej značke putujeme na križovatku Červená hora. Cesta nám zase dobre ubieha, takže sme o chvíľu už na spomínanej križovatke a nastupujeme na starú asfaltku, ktorá nás už dovedie priamo do cieľa našej etapy, na Jahodník.

Zastavujeme sa v už spomínanej reštaurácii Koniareň, kde si doprajeme už konečne aj niečo teplé pre naše žalúdky. A zhodnocujeme a zhodnocujeme…

Táto trasa bola pomerne krátka, 13,5 km. Teraz nám nešlo o množstvo kilometrov, ale hlavne o to, aby sme sa znovu stretli a prežili krásny deň v zimnej prírode. Veď toto je to hlavné pre duševnú a telesnú regeneráciu cykloturistu.

Ľ. Kraic

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Šuga, Gieci, Čavojová

Ako hostia: Gubiová

Tento rok nám príroda nadelila veľa snehu a mráz sa zarezával hlboko do kostí. Zima sa ukázala vo svojom nádhernom bielom šate. Teda až do začiatku zrazu, kedy sa začalo veľmi otepľovať a postupne sa začal vytrácať sneh zo zasnežených kopcov okolia Ružomberku. Nám turistom to nevadilo, ale bežkári si sťažovali na zhoršenú kvalitu snehu. Na niektorých miestach bežkárskych trás sa z bežkárov stali turisti a museli si prenášať svoju výstroj na pleciach.

Organizátori pripravili pre účastníkov po 6 trás lyžiarskych a peších s rôznym stupňom náročnosti. Každý si tam vedel nájsť niečo pre seba.

Vo štvrtok sme dorazili do Ružomberka. Keď sme sa ubytovali v hoteli Kultúra, išli sme sa zaregistrovať a prihlásiť sa na trasy na piatok. Ja s Mirom sme si jednoznačne vybrali pešiu trasu na Veľký Choč (1 611 m n. m., dĺžka trasy 9 km a prevýšenie 934 m). A veru dobre sme urobili. Príroda opäť ukázala svoju premenlivosť. Hoci ráno v Ružomberku aj trošku popršalo a celý deň sa tam držala nízka oblačnosť, my sme sa ocitli v úplne inom svete, keď sme sa dostali do výšky nad 1 000 m n. m. a ukázala sa inverzia. Slnko sa silno oprelo o sneh a my sme si museli dať okuliare. Turistika sa spomalila, pretože sme sa nemohli odtrhnúť pohľadmi od výhľadov na ďaleké končiare. Zrazu aj turistov ubudlo a ostalo úžasné ticho, ktoré sme si veľmi vychutnávali. Samozrejme na Veľký Choč sme prišli medzi poslednými. Tento zážitok sme si hlboko zaznamenali do našich myslí. Musíme pochváliť sprievodcov z Ružomberka, ktorí nám na Choči poukazovali jednotlivé končiare. Veľmi sa nám nechcelo vrátiť späť do zamračeného Ružomberka. Tóno s Vierkou sa boli bežkovať. Večer sme išli na besedu s horolezcom Petrom Hámorom do Kina Kultúra, ktoré bolo súčasťou budovy, v ktorej sme boli ubytovaní.

Na druhý deň sme sa rozhodli ísť na Vlkolínec. Z centra Ružomberku sa vybrala naša skupinka so sprievodcami cez Kalváriu na Vlkolínske lúky. Pridala sa aj Vierka, ktorá sa vybrala aj na Sidorovo 1 099 m n. m. Po ceste sme sa stretávali s bežkármi. Vo Vlkolinci sme počkali Vierku a spolu sme išli na Malinho Brdô (1 209 m n. m.). Po kávičke sme sa lanovkou zviezli do Hrabova a odtiaľ peši do Ružomberku. Slniečko ukazovalo svoju tvár iba ojedinele. Tóno sa bol bežkovať. Po večeri sme išli na ukončenie 50. Jubilejného zimného zrazu do Koniarne. Kultúrny program bol úžasný. Vystúpil folklórny súbor Liptov, speváčka Kristína Debnárová a súbor Alkana.

V nedeľu doobeda sme sa išli pozrieť do Korytnice na zamrznuté žriedlo a spustnuté liečebné domy, ktoré rokmi nahlodal zub času. Bolo nám to ľúto, ale veríme, že Korytnica sa preberie a opäť nadobudne svoju krásnu podobu. Príroda je tam nádherná a liečivé pramene majú úžasnú chuť a silu uzdravenia. Potom sme sa išli okúpať do Kováčovej. Po horúcom kúpeli a občerstvení sme sa vybrali plní zážitkov domov.

Jana Čavojová

Akcie sa zúčastnili: Naď, Rosa, Modrovský, Budoš.

Sobota 28.1.

Husárik-Chotársky kopec-Petránky-Jakubovský vrch-Kamenité-Semeteš……30km…nast900m

Ideálne snehové podmienky, ideálna predpoveď počasia, ústup mojej choroby to všetko rozhodlo, aby som na víkend zorganizoval akciu na bežkách mimo plánu na Javorníky. Možno to bolo dosť zle načasované, lebo dosť ľudí sa chystalo na výstup na Klenovú, ďalší nechceli riskovať zranenie pred zimným zrazom, ale som rád, že som sa rozhodol ísť na ten prechod.

V sobotu ráno sme nasadli na vlak do Čadce, zo stanice sme peši šliapali na hotel Husárik, kde sme sa dostatočne občerstvili, aby sme vydržali celú trasu až do cieľa prvého dňa na Semeteš.

Tu som začal spoznávať tvrdú realitu bežkovania, keď skoro dva roky som nestál na bežkách a skoro žiadna fyzická kondícia. Na rozhľadne Petránky som konečne ako tak lapil dych. Výhľady boli úchvatné, z ľavej strany Západné Tatry a Malá Fatra a z pravej Beskydy. Ideálna stopa niekedy dve stopy na klasiku a ešte upravená plocha na korčuľovanie prípadne na pluhovanie, čo sme si ešte mali priať. Marián a Ľubo hnali ako o dušu a vyžívali sa z dlhších a náročnejších stúpaní. Ja podporovaný Vladom som bojoval s každým prevýšením, lebo som mal veľmi rychlé bežky, ktoré v kopci podšmykovali a šupiny nepomáhali. Prešli sme zopár sediel, vrcholov, dolín, čiže čisté pílové ostrie. Z vrcholov ako Jakubovský vrch, Kamenité boli krásne výhľady. Na Semeteš do hostinca U Cipára sme z Vladom dorazili tesne pred zotmením. Tu sme najprv doplnili tekutiny a čakal nás vynikajúci segedínsky guláš. Až tu som sa dozvedel, že Vlado mal brzdiace vosky na lyže.

Nedeľa 29.1.

Semeteš-Vrchrieka-U Melocíka-Čerenka-s.p. Hričovcom-Kasárne-Stratenec-Podjavorník…30km…nast900m

Po výdatnom spánku ( neviem, či niekto aj chrápal ) sme po raňajkách vyrazili smerom k Melocíkovi. Teplota bola -16 stupňov C. Trasa viedla medzi krásne kysucké drevenice. Z Vrchrieky nás čakalo nekonečné stúpanie na nemenovaný kopec okolo 900nm a hlavne adrenalínový zjazd ku kostolíku v sedle. Táto oblasť je známa ako drotárska, kde naši predkovia chodili so svojimi výrobkami z drôtu z Dlhej nad Kysucou do Veľkého Rovného. V reštaurácii U Melocíka sme doplnili tekutiny a začali sme stúpať opäť na hrebeň. Táto oblasť bola viac preplnená bežkármi, lebo stopy boli na odkrytom hrebeni, čiže bez ihličia a konárov, ako stopy v lese. Prešli sme cez Čemerku 1052nm, z ktorej bol náročný zjazd s dosť širokou plochou na brzdenie. Trochu sme sa obávali, či stihneme autobus z Podjavorníka o 16 hodine, preto sme minuli sedlo pod Hričovcom bez prestávky. Na Kasárnach vo výčape nás skúsenejší ubezpečili, že do Podjavorníka sa dostaneme do 2 hodín. V teplej miestnosti výčapu sa nám dobre sedelo pri horúcej polievke a pivku. Nakoniec nás čakalo posledné stúpanie na hrebeň cez Stratenec a Bukovinu. Z hrebeňa sme absolvovali parádny zjazd do sedla Adamkov a kľukatou cyklocestou do Podjavorníka. Tu v kolibe pri polievke, pive a horcovke sme vzdali vďaku pohoriu Javorníky. Autobusom sme sa dostali do Považskej Bystrice, kde hneď sme chytili rýchlik do Piešťan a Trnavy. Ešte v Albatrose sme ukončili akciu, ktorá si vyžadovala od zúčastnených charakter, ktorý bol odmenený krásnym zážitkom s priateľmi v náručí malebnej krajine.

J. Budoš