Korzika 2009

Akcia Korzika 2009 (23.5. – 1.6.2009)

Akcia Korzika 2009 sa dá zhodnotiť veľmi jednoducho: prekrásna krajina, ohromná cyklistika, nečakane dobrá cyklistická partia, bohatá strava, stopercentná dovolenka. Ale poďme pekne po poriadku:
V sobotu 23.5. nakladáme bicykle na železničnej stanici v Trnave. Dá to dosť zabrať, lebo každý bicykel je iný. S malým oneskorením sa vydávame do Bratislavy, kde na parkovisku pri Kauflande na Pasienkoch „pristupujú“ cyklisti z Bratislavy a okolia. A už nám nič nebráni pokračovať smerom na Korziku. Hraničné prechody sú chvalabohu zrušené, tak prestávky boli len na odpočinok šoférov a naše občerstvenie.

V nedeľu ráno okolo siedmej prichádzame do Livorna, kde okolo deviatej nalodení na trajekt vyrážame na 80-kilometrovú morskú cestu do korzickej Bastie. Odtiaľ nás čaká ešte vyše 190-kilometrová cesta do Propriana, nášho letoviska. Tu budeme robiť hviezdicové výlety do okolia. Prichádzame sem okolo siedmej večer, unavení z dlhej cesty sa ubytovávame v tunajších apartmánoch. Kompletujeme bicykle a vydáme sa na pešiu poznávaciu prechádzku po večernom Propriane.

V pondelok ráno v dosť veľkom počte vyrážame smerom na 10-kilometrov vzdialené (vraj najkorzickejšie) mesto Sartene. Je to síce do kopca, ale pohľad na mesto je ohromujúci. Samotné centrum mesta je priam ako zo starých francúzskych filmov. Mesto je hlavne známe tým, že tu v jeho okolí vznikla nechvalne známa – vendeta. Na námestí si dáme občerstvujúce pivko. Zo začiatku chutilo celkom dobre, no keď priniesli účet (6 euro/polliter), dáko nám v hrdle zhorklo. Našim ďalším cieľom boli megality v Caurii. Táto cesta nám poriadne ubrala síl, lebo bolo veľmi teplo, takže dobre nám padla aj voda v miestnej nemocnici, ktorá bola na ceste. Samotné megality ako aj okolitá krajina boli nádherné. Nakoniec od dediny Belvedere nasledoval prekrásny zjazd k moru, kde sme na pláži v smaragdovej vode ovlažili naše unavené telá.

V utorok sa ženy pobrali na bicykloch spoznávať okolité pláže a my muži sme sa vybrali na cyklotrasu do vnútrozemia. Navštívili sme starý most Spin’a Cavallu v tvare oslieho chrbta, ktorý postavili už v stredoveku starí Janovčania. Prechádzali sme cez v úbočí hôr postavené prekrásne dedinky Ste Lucie de-Tallano, Zoza, Sorbollano. Cesta popri rieke Rizzanese nás priviedla až skoro do výšky 1000m nad morom, kde v dedinke Serra-di Scompamene nás príjemne prekvapila pizzeria a hlavne chladené miestne pivko Pietra. Potom už nasledoval príjemný vyše 20-kilometrový zjazd s krásnymi výhľadmi. Cestu sme zakončili osviežením na pláži a v miestnej kaviarni.

V stredu sme aj spolu so ženami obišli celý propriansky záliv zase s veľmi krásnymi výhľadmi na mesto a more. Nasledovalo, ako už tradične, v úbočí postavené mestečko Olmeto. V ňom krátka zastávka a obligátna kávička a zase hore až na sedlo Celaccia. Potom sme si vychutnali zase 20-kilometrový zjazd cez krásne dedinky Sollacaro, Calvese plné kvetov a ochutnali sme aj miestne čerešne. Vo Filitosse bolo možné navštíviť prehistorické vykopávky. My sme ochutnali aj miestne vínko. No a potom už zase k moru a keďže boli väčšie vlny, tak sme sa poriadne na nich vybláznili.

Vo štvrtok sme autobusom navštívili klenot Korziky, mesto Bonifaccio. Celé mesto ako aj skosené útesy doslova vyrážajú dych. Výlet malou loďkou po mori okolo útesov je ohromný zážitok. Prechádzka po starobylom meste plnom úzkych uličiek a malých kaviarničiek, kde sa zastavil čas, nám dodala duševných síl do ďalšieho spoznávania korzickej krajiny.

V piatok nás čakala snáď najkrajšia etapa cyklistického spoznávania tohto kúta Korziky. Začalo to nevinne stúpaním z Propriana cez dedinku Viggianello a odtiaľ sme pokračovali po ceste takmer po vrstevnici s prekrásnymi výhľadmi do údolia a zálivu de Valinco obopínajúceho Propriano. Nasledovali prekrásne dedinky Arbellara, Fozzano a Santa Maria Figaniella s neustálymi výhľadmi do údolia. Vo Fozzane sme sa zastavili na kávičku a pivko a v duchu sme si pripomenuli najtragickejšiu vendetu v histórii Korziky, ktorá sa tu odohrala v roku 1833. Tie domy tu stoja ešte do dnes. Samotné stúpanie na sedlo Col de Sui svojou scenériou vyrážalo dych snáď každému účastníkovi etapy. Nebolo snáď oka, v ktorom by nezažiarila iskrička nadšenia z toho všetkého, čo si pre nás korzická príroda na tento okamih pripravila. Krásne skalnaté hory, ohromujúce výhľady do údolia a cesta vinúca sa cez toto všetko sa nedajú ani opísať. To sa jednoducho musí zažiť na vlastnej koži. Akoby sa nám príroda chcela odvďačiť, ako dobrým žiakom a za dobré správanie nám pripravila tento bonus. Vo vyše 20-kilometrovom zjazde pokračovalo prekvapenie za prekvapením v podobe prekrásnej krajiny, ktorá sa menila za každou zákrutou. Príchod k moru a kúpanie sa v priezračnej vode urobili dôstojnú bodku za týmto veľkolepým zážitkom.

V sobotu sme ešte raz navštívili mesto Sartene, kde bol momentálne trh a tým aj posledná možnosť dokúpiť niečo pre najbližších. Tu sa naše cesty rozdelili na cyklistov, ktorí sa pobrali hneď k pláži a na cyklistov, ktorí cez dedinky Granace a Arbellara spoznali ešte posledný kúsok prekrásnej krajiny nášho korzického okolia. Obe skupinky zakončili deň posledným kúpaním v teplom korzickom mori.

Po naložení bicyklov na príves sme dôstojne, ako sa na správnych Slovákov patrí, zavŕšili tunajší pobyt hraním na gitare a spevom našich pesničiek až do ranných hodín. Jednoducho dovolenka „se vším všudy“ ; teda ako sa patrí.

Cesta naspäť prebehla presne v opačnom poradí ako sem. Domov sme prišli všetci v poriadku.

Spoznali sme novú krajinu, nových priateľov a nabrali sme veľké množstvo dojmov, ktoré v každom účastníkovi zanechali spokojný pocit na duši, ktorý sa dá opísať aj veľmi jednoducho: „Vďaka ti Korzika, že som ťa spoznal, vďaka ti Korzika, že si.“

Ľuboš Kraic