Z MKCK sa zúčastnili: Naď, Kraic, Kraicová, Naništa, Michalec, Budoš, Herceg, Hovorka, Ilavská, Putera a Poláček.
V nedeľu 27. decembra 2009 Malokarpatský cykloklub ukončil tohtoročnú sezónu poslednou svojou poslednou plánovanou akciou.
Hoci sme vstávali skoro ráno, dobre nám padlo po sviatkoch a permanentnom prejedaní trochu sa vyvetrať v zimnej prírode. Trnaváci prišli pol šiestym vlakom do Piešťan a tu sa streli so domácou skupinkou. Ďalej sme pokračovali autobusom do Modrovky, odtiaľ pešo do Lúky. A tu sa stretávame s poslednou partiou, ktorá prišla na autách. Odtiaľto už všetci spoločne po turistickej značke smerujeme k hradu Tematín. Stúpanie dá zabrať, ale neprší, blato je celkom v norme, takže sme v pohode za chvíľu hore na hrade. Výhľady sú celkom pekné, takže môžeme sa aj trochu kochať. Ďalšie kroky vedú smerom na Bezovec. Cesta je síce trochu vlnovitá, ale výšku moc nestrácame a sem-tam máme výhľad do údolia. Na Bezovci nie je po snehu ani chýru, len veľmi úzky pás technického poprašku, ktorí využíva len hŕstka lyžiarov. Odtiaľ sa spúšťame dolu do Hrádockej doliny, kde sa zastavujeme na chate nášho kamaráta Rasťa Mocku a dobre nám padne malé občerstvenie v podobe hriatej slivovičky a nakrájanej klobásky.
Ďalšia cesta pokračuje už len po rovine do dedinky Hrádok. Tu v miestnom hostinci akciu patrične zhodnotíme. Autobusom sa dovezieme do Lúky, kde sú zaparkované autá našich šoférov. Máme šťastie je trochu ešte voľných miest, takže všetci sme nakoniec dovezení: niektorí do Piešťan a niektorí až do Trnavy.
Nastáva čas rozlúčky, ale nelúčime sa nadlho. Veď nastávajúca sezóna sa nezadržateľne blíži.
V sobotu 21. novembra 2009 sa počasie nejavilo nejako zvlášť priaznivo (teplota okolo +5°C a slabé mrholenie), ale to nevadilo akcii Katarínka. Pretože to bola akcia, na ktorej sa nebicyklovalo (pravda až na jednu výnimku: Ľubo Rosa nás navštívil na svojom bicykli), ale len spomínalo na uplynulú sezónu, zhodnocovalo cyklistické nasadenie a hlavne trochu zabávalo pri dobrom guláši, lahodnom vínku a za zvuku country music, ktorý vyladili tri gitary pod prstami Milana Ďugu, Jana Budoša a Ľuba Kraica. Veď takéto dlhé sychravé zimné večery sú na to, ako stvorené.
Okolo obeda preberáme chatu od správcu a začíname sa pripravovať na večer. Dobrý gulášik pripravuje duo Janka Šugová a Vlado Naď s neustálou pomocou „smeny v kuchyni“ Ľuba Kraica. Partia pod vedením Jozefa Michalca (Herceg, Naništa, Šuga…) pripravovala drevo do krbu.
Postupne začali prichádzať ďalší členovia až nastal čas, aby sme pri praskaní dreva v krbe, pri dobrom guláši a vínku začali za technickej pomoci Mareka Nižnanského (notebook s premietačom) prezerať si fotografie z našich tohtoročných akcií. A veru mali sme čo pozerať a mali sme sa čím pochváliť. Veď tohto roku, dá sa to tak povedať, čo akcia, to krásny zážitok. Vďaka dobrému nápadu garantov mohli vzniknúť také akcie, ako napr: Filipovské údolie, Lednicko-valtický areál, Javorníky, Luhačovice, Čičmany, Orlice, Pieniny, Zlatnícka dolina atď. Nie je možné všetko vymenovať, ale je vidieť, že náš klub cyklisticky žije a spája nás spoločná diagnóza – láska k bicyklovaniu.
Na chvíľku nás prišla navštíviť aj naša klubová cyklistická rodinka Tóno Gieci s Lenkou a malou Leou, ktorá na prvú tohtoročnú akciu prišla ešte v maminkinom brušku, teraz už na nás hľadela svojimi malými zvedavými očkami.
Okolo polnoci sme navštívili, ako už tradične, kláštor Katarínka, kde sa za pomoci dobrého vínka množstva aktuálnych vtipov rozprúdila celkom dobrá nálada. Tá pokračovala aj po návrate na chatu za hrania gitarového tria, spevu trampských piesní a tanca až do štvrtej hodiny rannej.
Takže dobrý cyklista sa okrem bicyklovania musí vedieť aj dobre zabaviť. A to členovia MKCK na akcii Katarínka rozhodne dokázali.
Teraz nastáva obdobie kľudu, ale využime ho na tvorenie nových „cyklistických nápadov“ veď bicyklovanie po našej krásnej prírode, to je nevyčerpateľný zdroj inšpirácie.
Zúčastnení: Ľubo Kraic, Božka Ilavská, Hela Gurínová, Vlado a Nina Oravcoví, Peter Hovorka, Juro Poláček a Vlado Putera.
Je sobota ráno 26.9.2009, nádherné počasie, na oblohe ani obláčik, 20 až 25 stupňov. Radosť sadnúť na bicykel a vybrať sa niekam. Okolo 10:00 prichádzam na parkovisko pri amfiku v Trnave a čakám a čakám a čakám… O 10:30 zavelím sám sebe a idem smerom na Zavar. Mobil nechávam v pohotovosti v zadnom vrecku v nádeji , že ešte nejaký „opozdilec“ ešte na poslednú chvíľu zavolá a ja ho počkám na najbližšej križovatke. No nezavolal nikto.
Idem smerom na Zavar a Lovčice. Tu odbočujem pri zvonici do polí a po peknej asfaltke prichádzam až do Zeleníc. Tu stretávam v protismere Jura a Vlada. Tí idú do Serede a prídu po Posádky odtiaľ.
V Šulekove prejdem na hrádzu Váhu a po nej cca okolo dvanástej prichádzam do Hlohovca. Tu je práve jarmok. Snažím sa tej trme-vrme vyhnúť. Pri kostole sv. Michala sa stretávam s partiou z Piešťan, ktorá tento krát musela zachrániť česť klubu. Lebo inak by som išiel asi sám.
Za už spomínaného krásneho počasia opúšťame Hlohovec a stúpame popri hvezdárni na vyhliadku Šianec. Tá opäť nesklamala a zase bol z nej nádherný výhľad. Je tu postavená nová telekomunikačná veža, ktorá trochu zmenila výzor tohto kopca. Cez dedinku Bojničky prichádzame do miestnej časti Posádka.
Danovu chalúpku nájdeme celkom ľahko, pozdravíme sa s domácimi a na chvíľu posedíme pri burčiaku, špekáčikoch a Anička nám ponúkla chutné slané koláčiky. Pri takomto pohostení a dobrej debate nám čas rýchlo utiekol a bolo treba sa pobrať zase ďalej, ale teraz už každý k svojmu domovu. Piešťanci šli popri Váhu smerom na Hlohovec a Piešťany, ja s Petrom sme to potiahli spolu do Serede. Tu sme sa aj my rozišli, jeden do Vrbového a druhý do Zelenča.
Všetkým nám ostala milá spomienka na pekne prežitý cyklistický deň okorenený návštevou kolegu v jeho krásnej chalúpke.
Trasa: Šajdíkové Humence – Koválov Radošovce – Zlatnícka dolina Skalica vinice Holíč – Petrova Ves – Šaštín…….cca 80Km
Počasie: z rána polooblačno neskôr jasno, príjemne teplo.
V sobotu ráno sme sa vyrazili vlakom do Šajdíkových Humeniec. Bolo nás päť cyklistov Kraic, Naď, Michalec, Babišík a ja. Na stanici v Šajdíkové Humence sme počkali na Poláčka z Piešťan, ktorý prišiel autom. Vyštartovali sme na bicykloch do dedinky Koválov, kde sa náš priateľ cyklista sa nedávno priženil. Štefan Škoda so svojou mladou manželkou a svokrom nás privítali a čakalo nás bohaté občerstvenie, kde nemohla chýbať domáca pálenka. Chystali sa na „trnkobraní“, čo znamená po našom na zber sliviek.
Po výdatnom občerstvení sme vyrazili do Smrdák. Tam sa k nám pripojila ďalšia partia z Piešťan, Mocko s priateľkou a Oravec. Už konečná zostava deväť cyklistov sa vybrala na trasu, ktorú som s Jurom mierne modifikoval. V Radošovciach sme museli zastaviť na občerstvenie, lebo Ľubo mal defekt na predné koleso. Po vizuálnej kontrole plášťa sa Ľubo od nás odpojil a uháňal do Skalice dúfajúc, že kúpi v sobotu nový plášť. My sme pokračovali do Zlatníckej doline po cyklotrase pre MTB. Celá dolina nám vyrazila dych svojou malebnosťou. Asfalt sa nám stratil a stúpali sme na najvyšší bod doliny asi 580m n.m. po spevnenej kamenistej ceste. Dávno som tak lesy plné zvery nevidel. Skoro som sa zrazil s laňou, ktorá mi krížila cestu. Po peknom zjazde po už kvalitnej ceste sme sa stretli s Ľubom v rekreačnej časti doliny.
Tu sme po dlhšom čakaní naplnili naše žalúdky a pokračovali sme do Skalice. V Skalici sme mali prestávku vo františkánskej vínnej pivnici. Degustovali sme vínka a hlavne skalickú frankovku v slnkom zaliatom exteriéry pivnice. Myslel som, že toto bude, ten najpríjemnejší vrchol našej akcie. Juraj navrhol cyklocestu zo Skalice cez vínne domčeky (hajlochy) a vinohrady. Cesta pre MTB stúpala k týmto domčekom , kde vinohradníci s láskou vyrábajú vínko – krv života. Pri jednom takom „hajlochu“ som sa opýtal, či majú dobré vínko. Rodinka, ktorá zapojila všetkých svojich členov do práce okolo hrozna, nás ponúkla sladučkým burčiakom a veľmi dobrým červeným vínom. Príjemne sme posedeli a popili na tráve v chládku domu. Ponúkli nás aj výbornými lokšami.
Dobre sa sedelo, ani sa nám nežiadalo ísť ďalej, ale čo by povedali naše rodiny, keby sme sa nevrátili domov. S veľkým sebazaprením sme sa rozlúčili s rodinkou, ktorej ani nevieme meno a vybrali sme sa do Holíča. Tu sme sa rozdelili a ani sme o tom nevedeli s osádkou auta z Piešťan. Nechcelo sa nám ísť po hlavnej ceste do Kútov, tak sme to nasmerovali cez Petrovu Ves do Šaštína.
Táto pahorkatina nám dala celkom zabrať, čo malo aj za následok zníženie alkoholu v krvi. V Šaštíne sme sa rozlúčili z Jurom, lebo ten musel ísť za svojím autom do Šajdíkových Humeniec. My sme len tak-tak stihli vlak do Trnavy.
Táto akcia bola krásna nie len bicyklovaním sa, ale aj spoznávaním príjemných ľudí a vína, ktoré neodmysliteľne patrí do skalického regiónu.
Ďalšia plánovaná pešo/cyklo turistika je už za nami, v dňoch 11.09. – 15.09.2009 sa 16 turistov (z toho 10 žien) zišlo večer v chatovej osade Goralský dvor v Haligovciach, 3 km od Červeného Kláštora, najvýznamnejšieho turistického strediska Zamaguria.
Na druhý deň ráno za pekného, slnečného počasia sme sa celá skupina rozhodli pre turistický výlet Prielomom Dunajca, ktorý patrí k najkrajším na Slovensku. Vychádza z Červeného Kláštora až po ústie Lesníckeho potoka, a po pravom brehu meandrujúceho Dunajca sme šliapali po červeno značenom chodníku tzv. Pieninskou cestou, občas sme zakývali a pozdravili sa s pltníkmi a turistami na pltiach, obdivovali sme vysoké a strmé skalné bralá a asi 2 km pred poľským kúpeľným mestečkom Szczawnicou nás poľský pltník previezol na druhý breh Dunajca, kde začínal modro značený turistický chodník.
To už bola trochu náročnejšia turistika, ale to prevýšenie (až na 982 m) stálo za to, tie nádherné výhľady, najmä z vyhliadkovej skaly Sokolica (747 m) na meandrujúci Dunajec, ktorý sa až neskutočne kľukatí celým Prielomom a vytvára úžasnú scenériu prírodnej rezervácie Pienin.
Zo Sokolice sme zase spadli do sedla, aby sme potom vystúpili na najvyšší bod dnešnej túry – Tri koruny (982 m), opäť neopakovateľné vyhliadky na celý kraj. Nasledoval príjemný zostup dolu do Červeného Kláštora a do Goralského dvora, kde nás už čakal objednaný pečený baran a živá hudba. To sme si objednali spolu s výletníkmi z východného Slovenska. Ich dievčatá nám dali riadnu lekciu z tanca a zábavy až do druhej ráno.
A tak na druhý deň sme volili ľahšiu túru – splav Dunajca na pltiach takmer do Lesnice, to bol veľmi silný zážitok, potom sme šli na pešo do Szczawnice, nasledovala prehliadka mesta, späť do Lesnice, kde sme už mali zjednané bicykle, k nim sme vyfasovali predpotopné čierne prilby , čo nás teda riadne rozveselilo (vyzerali sme ako nemeckí vojaci) a keď sme si o trochu neskôr natiahli ešte aj pršiplášte (trochu nám zapršalo na záver), tak nám turisti, ktorých sme na chodníku vedľa Dunajca stretali, naľakane uskakovali do priekopy.
Takže sme mali turistiku pešiu, aj sme splavovali a na záver cyklo jazdu až na chaty, kde sme bicykle odovzdali vedúcemu. Večer sme spoločne ukončili vínom a spevom pri gitare.
Tretí deň (znovu pekné počasie) sme ráno vyrazili na pešiu túru do V. Lipníka a odtiaľ po červenej značke cez hrebeň Spišskej Magury (Veterný vrch 1112 m) do kúpeľov Vyšné Ružbachy. Cestou sme nazbierali plné tašky dubákov, kozákov a kuriatok, z ktorých nám kuchárky ďalšie ráno urobili chutnú praženicu.
Po raňajkách sme sa rozlúčili s domácimi, niektorí sme ešte cestou domov navštívili Zakopané – kúpiť darčeky pre najbližších a večer sme už všetci boli doma.
Prezenčná listina: Ján Budoš, Juraj Poláček, Peter Hovorka, Ľuboš Kraic, Emília Kraicová, Vlado Oravec, Nina Oravcová, Vlado Putera, Božena Ilavská, Helena Gurínová, Peter Chnapko, Jozef Koprna, Paľo Herceg, Vlado Naď, Ondrej Stríž, Ľubomír Slaný, Igor Naništa, Igor Naništa, Martin Naništa, Anton Gieci, Mário Gieci, Marián Modrovský
Ako každý rok, tak aj tento, v záujme členov MKCK bolo preskúmať v sedle bicykla zase nejakú časť krásnej krajiny našich západných susedov. Voľba padla na Orlické hory. Celkom nenápadné, ale zato veľmi malebné a cyklistom poskytujúce ohromné poznávacie zážitky. Veď majú v priehrští veľa atrakcií: Deštnou, Šerlich, úžasnú vyasfaltovanú cyklocestu po hlavnom hrebeni, malebné dolinky s učupenými dedinkami, krásne lesy, zachovalú sústavu bunkrov a opevnení z obdobia pred druhou svetovou vojnou, pekné zámky (Opočno, Častolovice…), krásne mestá: Náchod, Nové mesto nad Metují, Dvůr Králové…, Babičkino údolí, no a v neposlednom rade len za rohom sú majestátne Adršpachské skaly.
Takže „menu“ ako sa patrí. Len či na to bude jeden týždeň dosť. No a ako bonus, ale to sme predtým ešte nevedeli, čakalo nás päť krásnych slnečných dní.
Naším „hlavným stanom“ sa stáva mesto Dobruška známe ako rodisko F.L.Věka známeho českého vlastenca z dôb národného obrodenia a známe aj svojim malým pivovarom a pivom značky „Rampušák“. Sem prichádzame v nedeľu 23. augusta a ubytovávame sa v miestnej Sokolovni.
V pondelok ráno vyrážame po trase: Dobruška-Bohdačín-Peklo. Zastavujeme sa v malebnom hostinci uprostred prekrásnych hôr. Dobre padne malé občerstvenie a pokračujeme smerom na Náchod. Tu si prezrieme centrum a zámok a posilníme sa obedom, lebo nás čaká prudké stúpanie na Jiráskovú chatu. Bohužiaľ je pondelok a je zavretá. Pokračujeme k bunkru Dobrošov, svedkovi dôkladne premysleného, ale bohužiaľ zbytočne postaveného obranného opevnenia. Po krátkej prehliadke bunkra pokračujeme cez malebné dedinky Čermná, Borová, Nový Hrádek do Nového Města nad Metují. Mesto má krásne námestie, ale práve ho opravujú a vládne tu ťažká technika. Za pozornosť tu stojí miestny zámok s krásnou záhradou a múzeum hodiniek (zn. Prim). No a čaká nás už len cesta do Dobrušky. Prešli sme 60 km. Takže malý tréning na utorok.
V utorok nás čaká náročná etapa po hrebeni Orlických hôr. Začíname pomaly stúpať a naberať výšku cez dedinky Bačetím, Kounov, Plasnice do Deštnej v Orlických Horách. Stúpanie dá zabrať, ale okolie je úžasné: príroda ako z obrázku. Pri pohľade na malebné dedinky s „roubenými chaloupkami“ s povysádzanými pestrými kvetinkami človek ľahko zabudne na únavu. Po krátkom odpočinku v Deštnej stúpame na kótu 1013m – na Šerlich a Masarykovu chatu. Tu nám dobre padne obed na posilnenie sa pred peknou, ale zato dosť členitou cestou po hlavnom hrebeni. Po ceste máme kopec Velkou Deštnou (svojou výškou 1115m je najvyšším v Orlických horách), Kunštátskú kaplnku a samozrejme asfaltový koberec, z ktorého máme neustále výhľady do tzv. Orlického Záhoria. Z križovatky Pěticestí schádzame z hrebeňa a v dedinke Říčky sa trochu občerstvíme, lebo nás čakajú dve stúpania; ľahšie do Zdobnice a ťažké na Luisino Údolí. Únava dosiahla už pomerne vysoké štádium, takže volíme krátku zastávku v Deštnej a potom poďho do Dobrušky.
V stredu mala byť odpočinková túra po roztrúsených malebných dedinkách a samotách v podhorí, ale počet nastúpaných metrov počas dňa a počet prejdených kilometrov tomu nijako nenasvedčovali. V Uhřínove sme navštívili skanzen stredovekej dediny, pozreli si zámok Častolovice, zámok Doudleby, kde režisér Juraj Jakubisko natáčal svoju Báthoričku. Táto etapa by sa pokojne mohla volať aj slivková, pretože celý deň popri cestách bolo neuveriteľné množstvo zrelých sliviek.
Štvrtok volíme už bezpečne odpočinkový. Navštívime miestny pivovar, zámok Opočno, neďaleké Babičkino údolí, vodnú nádrž Rozkoš, zvanú aj Východočeské more.
Ušetrené sily ľahko míňame v piatkovej etape, ktorá nás opäť cez neopakovateľne krásnu, ale členitú krajinu dedinkami Bystré, Sněžné a Olešnici doviedla na chatu Čihalku. Tu je potrebné sa občerstviť, lebo zanedlho prichádzame do Poľska. Kolorit sa mení, ale zostáva krásny, čo dosvedčujú dedinky Zieleniec, Mostowice. No a vidieť Orlické Záhorie zdola je ohromný zážitok sám o sebe. Dobrý pocit nám nepokazia ani dve stúpania na Šerlich a z Šerlišského mlyna na sedlo pod Polomským kopcom. Dobrý pocit bohužiaľ nevydržal dlho Paľovi Hercegovi, ktorému sa v poľskom Zielenci začala šnúra piatich defektov a nebolo mu umožnené dostať sa do cieľa po vlastných a bol, našťastie pre neho, dovezený do Dobrušky náhodne okoloidúcim autom s nosičom na bicykle. My ostatní sme sa ponáhľali do Bačetína, kde na nás čakali pečené bravčové kolená, ako lahôdka dopriata po ťažkých Orlických etapách. Večer bola v Dobruške Country zábava a komu ostali ešte sily, šiel sa zabaviť.
Sobota nás prekvapila upršaným počasím a preto polovica členov volila tento deň ako odchod domov. Druhá polovica navštívila zámok Opočno a keďže sa počasie trochu umúdrilo, navštívili aj Adršpachské skaly.
Domov sme prišli všetci v poriadku. To veľké „menu“, ktoré sme si pripravili na začiatku, sme „skonzumovali“ takmer celé. V tomto prípade nás bruchá neboleli, možno trochu nohy. Hlavne aby zážitky zapísané v našich dušiach zostali v nás čo najdlhšie.
Ďalšia akcia MKCK sa konala na Vršatec. Kvôli nepriaznivému počasiu sa preložila na nedeľu. 23.8.2009. Zúčastnili sme sa na nej poskromne, traja účastníci: Jitka Hergotová, Danka Fáziková a Pavol Škoda.
Počasie nám v nedeľu prialo, ako vidieť i na záberoch. Ráno sme nasadli na vlak a doviezli sme do Trenčína. Odtiaľ sme vyrazili na Skalku n.Váhom, Nemšovú a Pruské. Cesta bola skoro bez áut. Trochu nás brzdil protivietor, ale dalo sa to zvládnuť. Po chvíli sme dorazili do Pruského, kde sme sa poriadne nadýchli a poďho šliapať 6km do kopca. Krásne výhľady na okolitú krajinu nám dodávali síl ísť ďalej. Až prišiel konečne vrchol. V dedine sme sa posilnili. Miestne Pohostinstvo bolo ešte zatvorené a tak sme sa vydali cestou popod bralá na Červený Kameň. Vychutnávali sme si 16% klesanie. Z Červeného Kameňa nás čakal asi 7km úsek po štátnu hranicu a ešte posledný kopec a už len zjazd do prvej dediny, kde sme sa občerstvili a preberali výhľady na okolitú prírodu.
Po chvíli sme sa pobrali do mestečka Brumov-Bylnice, kde sa nachádza zrúcanina hradu. Tam sme potom chvíľu pobudli a popozerali atrakcie, ktoré sa chystali pre deti ako vidieť aj na fotkách. Po načerpaní tekutín a posledných záberov sme sa vydali na cestu naspäť. Odmenou nám bol priaznivý vietor do chrbta a tak sme to potiahli až do Trenčína. Ešte posledné foto na stanici a obohatení o ďalšie kilometre sme sa pobrali šťastne domov.
Pevne veríme, že si akciu ešte zopakujeme vo väčšom počte. Tak bralá zatiaľ dovidenia.
Ďalšou akciou v poradí bola dlho očakávaná akcia Čičmany. Zišlo sa nás 8 ľudí: Pavol Škoda, Danka Fáziková, Marek Novák, Ľubo Kraic s manželkou, Božka Ilavská, Helenka Gurinová a Jožko Michalec.
V tomto krásnom dni si navzájom podali ruky: krásna krajina, ideálne cyklistické počasie a samozrejme cykloturistika a vytvorili nezabudnuteľné predstavenie pre (ako už zvyčajne) dobrú partiu cyklistov.
Ráno o 7:37 sme vyrazili vlakom z TT do PD. Cestou sa postupne pridali Božka s Helenkou a Danka. Cesta ubiehala pomaly, všetci sme boli plní očakávania. Nakoniec prišla konečná stanica – Prievidza.
Vyložili sme bicykle, doplnili tekutiny a vyrazili sme smerom na Bojnice. V Bojniciach sme pozreli zámok, dali spoločné foto a pokračovali ďalej po trase.
Za Bojnicami začali prvé kopce. V Šutovciach sa k nám pripojil Jožko Michalec, ktorý prenocoval v kempingu na Nitrianskom Rudne. Cesta ubiehala už rýchlejšie ako vo vlaku. Všetci sme si vychutnávali okolitú krajinu a prírodu, ktorá každého očarila. Aby sme stále len nešliapali do pedálov, na rázcestí zvanom Klin, kde sa rozdeľujú cesty na Valašskú Belú a Zliechov, sme si dali menšiu pauzu v miestnom Country salóne. Sedelo sa prijemne, ale čakal nás ešte jeden nepríjemný kopec, ktorý preveril každého, akú ma kondičku. Museli sme sa pohnúť, ak aj keď niektoré nápoje boli studené, ale zvládlo to aj hrdlo, tak bolo všetko v poriadku. Na vrchole stúpania zo Zliechovskej doliny nás čakala krásna odmena – okolitá scenéria Strážovských vrchov na čele s dominantou okolia – Strážova. Chvíľu sme sa vydýchali a pokochali pasúcimi sa ovečkami. Nasledoval ešte jeden miernejší kopec pred Čičmanmi. Po 2 km kopci nás čakal nádherný zjazd do Čičmian, kde sme sa potom posilnili haluškami a miestnou špecialitou. Posilnení a plní síl sme si prešli celú dedinu a pokochali sa miestnou ľudovou architektúrou. Ešte jeden 2 km kopec a potom už len zjazd vyše 20 km do Ilavy, ktorý bol ako odmena za vyšliapané kopce. Z Ilavy sme to potiahli do neďalekej Trenčianskej Teplej. A odtiaľ už vlakom každý domov.
Ostali nám krásne spomienky na cestu. Veď to vidieť aj na našich tvárach.
Túto akciu sprevádzala neistota z vývoja počasia, ktorého predpoveď na sobotu bola sčasti neprívetivá, čo sa aj splnilo nočným a ranným sobotným dažďom, takže padlo rozhodnutie preložiť termín akcie o jeden deň, čiže na nedeľu.
Zišlo sa nás celkovo sedem cyklistov. Päť išlo po plánovanej trase: Ľuboš a Emília Kraicoví, Jozef Michalec, Juraj Poláček a pani Jitka z Ružindola a dve cyklistky, ktoré išli po trase, ale v opačnom smere: Božka Ilavská a Helena Gurinová.
Krajina, ktorou sa prechádzalo, bola takmer celou cestou veľmi malebná s peknými výhľadmi po okolí, s krásnymi smrekovými lesmi, ospalými dedinkami s ospalou automobilovou dopravou a hlavne s jemným vetríkom fúkajúcim do chrbta. Hoci bolo na škodu, že len tak málo cyklistov sa rozhodlo navštíviť tento kraj, na druhej strane tento počet ľudí sa vedel vždy rýchlo dohodnúť kadiaľ ďalej, lebo to bola výborná partia.
Nedeľný ranný vlak nás doviezol do Trenčianskej Teplej. Odtiaľ sme vyrazili hneď mimo hlavné cesty a cyklocestou popri kanáli sme sa dostali až na výpadovku na Horné Srnie. Cesta cez Vlársky priesmyk až po Brumov-Bylnice bola pokojná, takmer bez áut. Tu sme odbočili smerom na Slavičín. Tu sa začala cesta vlniť, čo nás nútilo trochu pritlačiť do pedálov. Ale odmenou bol vždy krásny výhľad a následný zjazd. Takto sa to striedalo až do konca etapy. V Slavičíne sme sa trochu občerstvili a smerovali sme už na samotné Luhačovice. Tu sme si najprv prezreli priehradnú nádrž, okolo ktorej je pekná cyklocesta. Okolie bolo také pekné, že sme sa tu rozhodli naobedovať. Po prezretí kúpeľného areálu sme pokračovali smerom na Bojkovice. Tu sme si chceli pozrieť miestny zámok, ale bol v rekonštrukcii. Tak snáď až o rok. Cesta neustále krásnou krajinou nás cez dedinku Komňu doviedla až pred Lopeník. V motoreste Nový Dvůr sme si trochu „odpočinuli“ a nasledoval posledný stupák na Troják.
Na Troják z opačnej trasy prišli aj Božka s Helenou, ale o mnoho skôr, ako my a keďže čas čakania na stretnutie s nami by bol pridlhý, rozhodli sa obrátiť a pokračovať smer Piešťany. Z Trojáka nás už čakal len zjazd. V Březovej sme sa zastavili a akciu patrične „zhodnotili“. Do Nového Mesta nad Váhom to bola už len odpočinková jazda, pri ktorej sme mohli stráviť všetky tie pekné momenty, ktoré každý osobne počas dňa prežíval.
Príroda nás tento krát obdarila veľmi štedro, k čomu prispela aj cyklistická teplota okolo 25°C a spomínaný priaznivý vietor. Nič na tom nezmenil ani fakt, že vlak do Trnavy nám išiel až okolo deviatej večer a domov sme sa dostali už pomerne za tmy.
Takže akciu samotnú, výber trasy a partiu hodnotíme na „výbornú“,
V sobotu 11.07.09 sme odjazdili dalšiu plánovanú cykloakciu Bratislava – Dobrohošť pri Vojke a späť.
Za celkom priaznivého počasia a s vetrom v chrbáte 8 cyklistov vyrazilo ráno z parkoviska v Petržalke pod Starým mostom po takmer ešte prázdnej hrádzi smerom na Čuňovo, ďalší dvaja boli už na ceste z Leopoldova do Gabčíkova.
Cestou sme míňali okrem otvorených bufetov aj krásne zátišia Dunaja a jeho ramien, veľké množstvo rozmanitých hausbotov na vode, vnímali sme veľa vodného vtáctva a vôbec celú tú nádheru vodnej sústavy až po Čunovo, kde sme si dali prestávku, pozreli si šikovne postavené umelé kanály s divokou vodou a znovu sme vyrazili smerom na Vojku. Pred ňou odbočili do dedinky Dobrohošť, kde boli už v plnom prúde hody a veci s tým spojené – z každej strany útočili na naše čuchové a chuťové bunky všelijaké dobroty,hlavne rybacie.
Každý si doprial podľa svojej chuti a po výdatnom obede sme sa o pol tretej preplavili kompou vo Vojke na druhú stranu Dunaja, odkiaľ traja cyklisti šľapali domov do Leopoldova a Piešťan, ostatní v silnom protivetre druhou stranou Dunaja do Bratislavy a autom alebo vlakom domov.