Zlatnícka dolina

Prítomní: Budoš, Babišík, Michalec, Kraic, Naď, Poláček, Oravec, Mocko s priateľkou

Trasa: Šajdíkové Humence – Koválov Radošovce – Zlatnícka dolina Skalica vinice Holíč – Petrova Ves – Šaštín…….cca 80Km

Počasie: z rána polooblačno neskôr jasno, príjemne teplo.

V sobotu ráno sme sa vyrazili vlakom do Šajdíkových Humeniec. Bolo nás päť cyklistov Kraic, Naď, Michalec, Babišík a ja. Na stanici v Šajdíkové Humence sme počkali na Poláčka z Piešťan, ktorý prišiel autom. Vyštartovali sme na bicykloch do dedinky Koválov, kde sa náš priateľ cyklista sa nedávno priženil. Štefan Škoda so svojou mladou manželkou a svokrom nás privítali a čakalo nás bohaté občerstvenie, kde nemohla chýbať domáca pálenka. Chystali sa na „trnkobraní“, čo znamená po našom na zber sliviek.

Po výdatnom občerstvení sme vyrazili do Smrdák. Tam sa k nám pripojila ďalšia partia z Piešťan, Mocko s priateľkou a Oravec. Už konečná zostava deväť cyklistov sa vybrala na trasu, ktorú som s Jurom mierne modifikoval. V Radošovciach sme museli zastaviť na občerstvenie, lebo Ľubo mal defekt na predné koleso. Po vizuálnej kontrole plášťa sa Ľubo od nás odpojil a uháňal do Skalice dúfajúc, že kúpi v sobotu nový plášť. My sme pokračovali do Zlatníckej doline po cyklotrase pre MTB. Celá dolina nám vyrazila dych svojou malebnosťou. Asfalt sa nám stratil a stúpali sme na najvyšší bod doliny asi 580m n.m. po spevnenej kamenistej ceste. Dávno som tak lesy plné zvery nevidel. Skoro som sa zrazil s laňou, ktorá mi krížila cestu. Po peknom zjazde po už kvalitnej ceste sme sa stretli s Ľubom v rekreačnej časti doliny.

Tu sme po dlhšom čakaní naplnili naše žalúdky a pokračovali sme do Skalice. V Skalici sme mali prestávku vo františkánskej vínnej pivnici. Degustovali sme vínka a hlavne skalickú frankovku v slnkom zaliatom exteriéry pivnice. Myslel som, že toto bude, ten najpríjemnejší vrchol našej akcie. Juraj navrhol cyklocestu zo Skalice cez vínne domčeky (hajlochy) a vinohrady. Cesta pre MTB stúpala k týmto domčekom , kde vinohradníci s láskou vyrábajú vínko – krv života. Pri jednom takom „hajlochu“ som sa opýtal, či majú dobré vínko. Rodinka, ktorá zapojila všetkých svojich členov do práce okolo hrozna, nás ponúkla sladučkým burčiakom a veľmi dobrým červeným vínom. Príjemne sme posedeli a popili na tráve v chládku domu. Ponúkli nás aj výbornými lokšami.

Dobre sa sedelo, ani sa nám nežiadalo ísť ďalej, ale čo by povedali naše rodiny, keby sme sa nevrátili domov. S veľkým sebazaprením sme sa rozlúčili s rodinkou, ktorej ani nevieme meno a vybrali sme sa do Holíča. Tu sme sa rozdelili a ani sme o tom nevedeli s osádkou auta z Piešťan. Nechcelo sa nám ísť po hlavnej ceste do Kútov, tak sme to nasmerovali cez Petrovu Ves do Šaštína.

Táto pahorkatina nám dala celkom zabrať, čo malo aj za následok zníženie alkoholu v krvi. V Šaštíne sme sa rozlúčili z Jurom, lebo ten musel ísť za svojím autom do Šajdíkových Humeniec. My sme len tak-tak stihli vlak do Trnavy.

Táto akcia bola krásna nie len bicyklovaním sa, ale aj spoznávaním príjemných ľudí a vína, ktoré neodmysliteľne patrí do skalického regiónu.

Jano Budoš