Akcia Gargano 24.5.- 2.6.

Akcie sa za MKCK zúčastnili : M.Šuga, D.Surovčík , H.Gurínová, E.Kraicová, Ľ.Kraic, J.Poláček, B. Ilavská, A. Nováková a J. Hergottová.

Gargano súčasť regiónu Puglia sa rozprestiera v juhovýchodnej časti „talianskej čižmy“. Tento polostrov tvorí vlastne jej ostrohu. V porovnaní s plochým a piesčitým pobrežím severného Talianska je miestna krajina nesmierne mnohotvárna a hornatá. Polostrov Gargano je vysoký skalnatý výbežok do jadranského mora a celý je chránenou prírodnou rezerváciou. Len severnú časť tvorí rovina Tavoliere, kde sú taktiež dve slané jazerá Lago di Lesina a Varano. Vďaka geografickej izolácii, tento región nie je priemyselne znečistený a preto je tu čistý vzduch, čisté more a prekrásna príroda.

Práve sem mierili naše kroky na celých šesť dní s cieľom spoznať tento kraj zo sedla bicykla. Autobus nás aj s našimi tátošmi priváža do mesta Vieste v sobotu krátko popoludní. Presnejšie do letoviska Villaggio Arcoballeno. Po ubytovaní sa v miestnych apartmánoch vychádzame ešte v podvečer na malú cyklistickú prechádzku po starobylom centre Vieste. Toto bolo pôvodne rybárske mesto, kde sa doteraz zachovali typické budovy, postavené v orientálnom štýle. Prechádzame sa po úzkych uličkách s malými obchodíkmi, navštívime múzeum s najväčšou zbierkou mušlí na svete. Nenecháme si ujsť ani Kostol Chiesa di San Francisco. Cestou naspäť si pri pláži obzeráme skalnatú homoľu zvanú Pizzomuno (v preklade vrchol sveta) jedinečný útvar, ktorý vymodelovali voda a vietor.

Druhý deň sa v skupinkách vydávame spoznávať tento kraj rôznymi smermi. Naša skupinka sa vydáva po ceste vnútrozemím do sedla Torre di Sagro. Je slnečno, teplota niečo nad 20 °C, Čaká nás okolo 20-kilometrové stúpanie do výšky 615 m. Stúpanie je pozvoľné. Sprevádzajú nás olivové sady a krásny les hraničiaci s pralesom Foresta Umbra, no samozrejme voľne sa pasúci dobytok. Na sedle sa občerstvíme a nasleduje vyše 20-kilometrový zjazd do mesta Mattinata. Dych berúce výhľady počas zjazdu na okolitú krajinu sú hodnotnou odmenou za vynaložené úsilie pri stúpaní na sedlo. V meste sa zdržíme len krátko na kávu, lebo smerujeme k miestnej kamienkovej pláži, kde si omočíme nohy. Teplota vody nám hovorí, že to by pre dnes s kúpaním stačilo. Čaká nás ešte náročná, avšak pozoruhodná cesta popri pobreží. Je to samá zákruta a stúpanie strieda klesanie, tak nám dobre padnú chvíľky na krátke zastavenie a fotografovanie prekrásnych prírodných scenérií, divokých skál, či piesčitých zálivov. Do Vieste prichádzame celkom v podvečer obohatení o krásne zážitky z dnešnej cyklotúry.

Na ďalší deň sa vydávame cestou, opäť vnútrozemím, popri olivových sadoch, tento krát na sever, do mesta Peschici. Cesta je prevoňaná kvitnúcou macchiou. Slniečko nám pekne svieti, onedlho sme dolu pri mestskej pláži. Po krátkom stúpaní sa dostávame do centra. Je veľmi malebné a je vystavané na skale. Historické centrum tvoria orientálne budovy zo 14. storočia a úzke uličky. Hovorí sa, že je to jediné mesto na Jadrane, odkiaľ možno pozorovať východ aj západ slnka na morskom horizonte. Po dobrom kapučínku a krátkej prehliadke si doprajeme obed na krásnej terase miestnej Pizzerie. Personál je veľmi ústretový. Servírujú nám rôzne predjedlá aj záverečný „drink“ a to všetko aj s krásnym výhľadom na more a pláž. Dobre naladení odchádzame smerom na Vieste, ale teraz už po pobreží. Zastavujeme sa na pláži Manaccora. Tu už niektorí konečne okúsime aj kúpanie sa v mori. Hoci má teplota vody len okolo 20°C, nám to nevadí. More je more. Po dobrom kúpeli a kapučínku sa vydávame na cestu do Vieste. Je to tu v celku v pohode, sú tu všade samé letoviská ako niekde na riviére. Vo Vieste si ešte nakoniec dáme ešte za odmenu poriadny kus zmrzliny.

Ďalší deň je trochu pod mrakom, tak sa púšťame smerom na juh po pobreží. Pochmúrne počasie ešte umocní aj fakt, že všetky možnosti, ako sa dostať k miestnym plážam, sú zamedzené, pretože pláže sú súkromné a momentálne zatvorené za veľkými železnými bránami. Dostávame sa predsa k jednej verejnej, ale je to len veľmi malá plážička, more je búrlivé, na kúpanie to rozhodne nie je. Pofotíme si krásne zákutia a ideme naspäť do Vieste. Máme šťastie jedna Pizzeria je otvorená pri miestnej pláži. Tu si doprajeme trochu odpočinku a občerstvenia, lebo dnešná túra síce nebola dlhá. ale vďaka veľkej členitosti pobrežnej cesty unavujúca.

Na druhý deň ráno sa skupinky delia na unavených a menej unavených a podľa toho si naplánovali svoje trasy, niektorí šli do mesta, iní po plážach, lebo slniečko zase pekne pripekalo. My sme sa vybrali na dobrodružnú túru hľadať vrchol Monte Sacro a odtiaľ cez lesné cestičky prejsť pralesom Foresta Umbra (tienistý les) späť k plážam medzi Peschici a Vieste. Vyšliapali sme na Torre di Sagro. No potom začalo dobrodružstvo spojené s neustálym striedaním výšky, predieraním sa cez stáda kôz, neustálym sledovaním GPS-ky, lebo miestne značenie nebolo práve dokonalé. Monte Sacro sme nakoniec našli, ale bolo treba ísť asi pol hodinu peši. Foresta Umbra nás okrem nádherných exemplárov starých stromov, očarila aj tichom a pokojom. Je to jedno z posledných miest Talianska s pôvodnou vegetáciou. V miestnom bufete sme si za odmenu dali dobré kapučínko a čakal nás 20-kilometrový zjazd k moru. Zakotvili sme pri pláži Orchidea, kde sme zvlažili naše unavené telá kúpaním v mori.

Ďalší deň sme venovali plavbe loďkou po južnom pobreží spojenou s prieskumom nespočetného množstva jaskýň prístupných práve len od mora. Jedna má tvar gigantického zvona, druhá ma dieru do stropu, v ďalšej rastú na skalách malé červené guľôčky. Človek to nestačí všetko naraz ani poriadne vnímať. Nasleduje krátka zastávka na pláži na malé občerstvenie. Potom sa už vraciame späť do prístavu. Večer sme šli na pešiu prechádzku po nočnom Vieste. Popri túlaní sa v spleti úzkych uličiek sme navštívili aj reštauráciu, ktorú prevádzkuje Slovenka Patrícia so svojim Talianskym priateľom. Ochutnali sme dary mora a dobré vínko. Niektorým to ešte nestačilo a pri návrate do kempu sa zdržali pri bazéne, kde si urobili ešte malú diskotéku.

Posledný deň sa väčšina rozhoduje pre ľahké túlanie sa po plážach, spojené s opaľovaním a prípadne aj kúpaním. Ja som sa rozhodol podniknúť najťažšiu etapu tohto zájazdu spojenú s návštevou pútnického mesta Monte San Angelo. Tu sa podľa legendy v roku 493 zjavil Archanjel Michael. Ročne toto mesto navštívi asi milión turistov. Treba najprv vyšliapať sedlo Torre di Sagro (615m), potom „spadnúť“ do mesta Mattinata (75m), odtiaľ krásnymi serpentínami treba vyšliapať do samotného San Angela (810m). Je pekné počasie, cesta a výhľady sú ohromujúce, som nadmieru spokojný. Monte San Angelo je malebné mesto, ktorého centrum je plné úzkych uličiek. Uprostred mesta sa nachádza skalný chrám Svätyňa Archanjela Michaela. Už zvonku je krásny. Podobný ostaným tunajším chrámom, ale zvnútra je iný. Nič podobné som predtým nevidel. Zostupujem dolu po mramorových schodoch asi 30m. Ocitol som sa v chladnej jaskyni kostola. Tu gotická klenba plynule nadväzuje na bielu vápencovú jaskyňu, ktorá sa utápa v šere sviečok. Veľmi pôsobivé miesto. No ale treba ísť ďalej. Pokračujem ďalej za mesto a „padám“ na výšku 500m. začína vlnkovitá krajina, kde sa mi výška na tachometri mení v rozmedzí 750 až 550m. Dostávam sa zase do pralesa Foresta Umbra na výšku 780m. Okolité stromy ma znovu uchvacujú svojim divokým rastom. Dám si ešte za odmenu v miestnom bufete kapučínko a čaká ma už len odpočinkový zjazd do Vieste. Dnešná túra merala 133km s prevýšením 2050m. Pomerne slušná dávka, ale mne to tak nepripadalo, lebo zážitok z dnešného dňa ďaleko predčil moje očakávania.

Ako každý večer, tak aj dnes sa stretávame na terase nášho apartmánu a debatujeme dlho do noci o svojich zážitkoch a utužujeme už aj tak pekne rozvinuté priateľstvá.

Ráno nakladáme bicykle a batožinu. Ešte posledné foto a nasadáme do autobusu na spiatočnú cestu. Je nám samozrejme ľúto, že to všetko už končí a my sa opäť rozídeme do svojich domovov. Ale taký je život, dnes sa síce rozídeme, ale bicyklovanie nás niekedy zase určite spojí.

Ľuboš Kraic

Akcia Cez Biele Karpaty 19.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili : P.Herceg, M.Šuga, P.Hovorka, J.Budoš, D.Surovčík , H.Gurínová, E.Kraicová, Ľ.Kraic, J.Poláček .

Ako hostia: I.Kubiš, J.Herceg, Ninis, P.Chnapko,

Nedeľňajšie ráno 19.5.2013 o 7:45, žel. stanica Trenčianska Teplá 13 cyklistov tam dorazilo vlakom, autom a Peter tradične bicyklom, aby spoznali nové krásy Slovenska a Moravy. Slnko sa už veselo škerilo, silný vietor nám pomáhal iba na Slovenskej strane. Našim prvým cieľom bol Vršatec vzdialený 24 km. Prvých 16 km rovinka. Od Pruského sa cesta nebezpečne dvíhala až po Podhradie Vršatca, stúpanie 8-10% , pod bralami 12-14%. Tam sme si chvíľu počkali na otvorenie miestnej krčmy, doplnili tekutiny a potom sme to pustili dlhým,nádherným, asfaltovým padákom (miestami 20%) do Červeného Kameňa, nad ktorým sa týči veľký skalný monolit aj s postavením májom, v duchu obdivujem miestnych mládencov, ktorí ho tam postavili.

Miernym stúpaním sa lesnou asfaltovou cestou dostaneme do sedla nad Nedašovou Lhotou (563 m.n.m.), to sme už na Morave. Odtiaľ klesáme nekvalitnou cyklocestou (drvený asfalt a výtlky) do Nedašova a potom už dobrými cestami, ale poriadnymi hupákmi cez Štítnu, Hostětín do Bojkovíc.

To už sme mali takmer 80 km v nohách, hrdlá vysušené, žalúdky hladné a svalstvo už cítilo únavu. Tu sme to zapichli, každý z nás doprial svojmu telu, čo si žiadalo a po hodinke sme pokračovali znovu dlhým, dlhým stúpaním a silným protivetrom cez Komňu na Nový Dvúr. Miestny motorest bola pre mnohých nás oáza. Už sa ohlásili prvé svalové kŕče a poniektorí začínali nenávidieť svojich tátošov.

Tam sme sa rozdelili na 2 partie, jedna šliapala kratším stúpaním za sedlo Bzová, smer Starý Hrozenkov, a klesaním cez Drietomu do Trenčína k autám, kde dorazili o 19:00.

Naša skupina sa rozhodla pre cestu na Mikulčin vrch. Čakal nás znovu 4 km stupák až k chate Troják pod Mikulčinim vrchom. Tam sa trojica kamošov rozhodla prejsť cez Mikulčin vrch na Drietomu a Trenčín, a my piati sme sa odrazili z Trojáka už konečne klesaním do Bŕezovej. Ďalej sme putovali už po Slovensku: cez Bošácu, cez posledné kratšie stúpanie v Dolnom Srní na stanicu v N.M.nad Váhom, kde sme nastúpili o 19:00 na rýchlik domov. Prešli sme 120km (niektorí ešte viac), nastúpali okolo 1700 m.

Čo na záver napísať. Aj keď sme sa mnohí na tejto krásnej, dosť dlhej a náročnej cyklotúre riadne vyšťavili, myslím, že budeme ešte dlho na ňu spomínať. A nesmiem zabudnúť pochváliť naše dve ženy Helu a Milku, ktoré to statočne vydržali až do konca.

Palo Herceg

Akcia Bradlo 1.5.

Akcia Bradlo 1.5.2013

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Hovorka Peter, Golier Juraj, Unger Michal, Lavor Kamil, Šuga Miroslav, Gurínová Helena, Poláček Juraj, Nováková Anna, Škoda Pavol, Nádaský Jozef, Kraic Ľuboš, Kraicová Emília, Hergottová Jitka, Ilavská Božena, Matkovčík Igor, Michalec Jozef.

Ako hostia: Julíny Peter, Julíny Filip, Julínyová Kamila, Farkašovská Marianna.

Stretnutie bolo naplánované so štartom vo Vrbovom a v Trnave. Do Vrbového na zraz prišlo 6 cyklistov (Gurínová, Ilavská, Nováková, Nádaský, Matkovčík, Farkašovská).

Trnaváci sa vybrali vo štvorici (Kraic, Kraicová, Hergottová, Šuga) na Dobrej Vode sa k nim pridal Paľo Škoda.

Ja som na plánovanú trasu cez Matejovec, Polianku a Priepasné šiel sám, ostatní Piešťanci si volili trasu podľa chuti. Pekná trasa s kopčekmi po vedľajších komunikáciách a s čiernym pivkom na Matejovci. Pod kopcom na Bradlo som stretol Michala, tak sme si kopec spolu vyšliapali ako za starých čias. Ostatní už pod Bradlom posedávali a odpočívali na lúke vo veľmi peknom a teplom počasí. Po zvítaní a nevyhnutnom fotení sme sa presunuli na chatu, kde sa dalo občerstviť. Obsluha ale nezvládala časovo nával cyklistov.

Po osviežení a odpočinku sme sa rozišli rôznymi smermi, aby sme sa zase poniektorí stretli v penzióne Adam v Podkylave. Ja som si z Bradla odskočil ešte na Myjavu, a po cykloceste som prešiel na Polianku a Podkylavu. Tu sme stretli aj kolegu z oddielu Dušana Surovčíka s manželkou, ktorí boli pozrieť na farme Charolais – deň otvorených dverí. Tu som sa ja rozlúčil a potiahol ešte kúsok do Vrbového.

Pekné počasie a vydarená akcia.

Hovorka

Akcia Dobrá Voda 28.4.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P.Herceg, J.Budoš, J.Nádaský, Ľ.Kraic s manželkou Milkou, D.Fáziková, J.Poláček, I.Matkovčík P.Hovorka, Ľ.Slaný, I.Naništa, S.Studený, V.Oravec, J.Michalec, M.Nižnanský, M.Šuga, H.Gurínová, B.Ilavská, K.Lavor, M.Babišík Š.Škoda, J.Golier, A. Golier, M.Unger, A Nováková, R.Machová

Ako hostia: M.Farkašovská, Jerry DeMott, D. Kraic, E. Nižňanská, M. Babišík, M. Golier,

Po roku opäť bohatá účasť takmer všetkých členov nášho klubu a hosťov na Dobrej Vode, tradične dobré počasie, chutná pizza a vychladené pivko vytvorilo príjemnú pohodu a radosť z ďalšieho stretnutia priateľov bicykla. Úplne novými crossovými bicyklami sa pochválili náš predseda I.Naništa, ktorý ho aj pokrstil šampanským a tiež ja, no krstiť ho budem na niektorej z ďalších akcií, pretože krstná mama A.Nováková ešte nevymyslela preň meno.

Poobede sa jednotlivé skupinky vrátili rôznymi smermi späť domov, aby si ešte doma vychutnali teplé, jarné slnko.

Palo Herceg

Akcia Jurko 21.4.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J.Golier, R. Machová, I. Naništa, B. Ilavská, D. Surovčík, P. Vrábeľ, S. Studený, P. Hovorka, J. Poláček a V. Oravec.

Ako hostia: D. Vrábel, M. Valovičová, R. Vetrík, P. Julíny a F.Julíny.

V nedeľu 21.apríla okolo 10:00 sa v Piešťanoch pri kruhovke postupne stretlo 12 cykloturistiek a cykloturistov, z toho aj dvaja odvážlivci z Trnavy – Romana Machová a Igor Naništa, doplnení partiou z Piešťan a okolia .

Po tradičnom fotografovaní sa skupinka pohla cez Krajinský most a kúpele do Moravian, kde sa pripojili poslední účastníci zájazdu Vlado Oravec a Peťo Julíny so synom Filipom. Bez zastavenia sme pokračovali okolo jazera Striebornica a príjemnou lesnou asfaltkou až za Výtoky. Za tých niekoľko rokov, čo som tu nebol, zaznamenávam po ceste veľké zmeny a miestami vybudované pekné chaty, domy ale aj paláce.

Pri rampe za Výtokmi je prvá zastávka a skupinka stráca prvého člena. Peter Hovorka to ďalej vyhodnotí ako nevhodné pre jeho bicykel a volí náhradný program. Ostatní pokračujeme ďalej lesnou, spevnenou cestou s ešte stále rozumným stúpaním. To sa po čase zmení a po otočke doprava nás čaká prvá stojka a prví opúšťajú sedlá bicyklov aby naplnili význam slova turistika. Stúpanie sa zmierňuje a takto to dotiahneme až na najvyšší bod trasy do sedla Gajda (548 m n.m.), kde sa na Trhovičnej lúke čakáme, vzdelávame štúdiom informačnej tabule a rozčuľujeme nad indivíduami, ktoré boli schopní zničiť drevený prístrešok.

Za chvíľu sme všetci hore a tak pokračujeme pre zmenu smerom dole. Klesanie je najprv fajn, ale po chvíli sa to pritvrdí a tak ja (ale aj niektorí iní) zosadáme a turistikujeme s bicyklami smerom dole. Nevadí to a po chvíli môžeme opäť nasadnúť a spustiť sa dole, aby sme si za chvíľu mohli užiť krátky stupák ku kostolíku sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou.

Väčšina to tu pozná, niektorí sú tu prvý raz, ale všetci si vychutnávame pohodu skorého nedeľného popoludnia a krásneho slnečného počasia. Kostolík sa rekonštruuje a tak ho môžeme obdivovať len zvonka.

Čas pri rozhovoroch ubieha a už sa musíme zdvihnúť. Stano a Vlado volia cestu do sedla Marhát vyrážajú na bicykloch, ale vzhľadom na prevýšenie im to určite dlho nevydržalo. My ostatní sa spúšťame dole do Blatnice. kde sa oddelí Juro Poláček smerom na Bojnú. Zmenšená skupinka sa potom krátko zastaví v krčme na križovatke v Radošine, kde štiepenie pokračuje a skupinka okolo Paľa Vrábela sa púšťa smerom na Svrbice a ostatných čaká posledný vrchol dňa sedlo Havran. Z topoľčianskej strany to nie je nič hrozné a tak sa ladne prehupneme na piešťanskú stranu Považského Inovca a posledná päťčlenná skupinka akciu zakončí posedením na terase Kantíny na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch. Ešte nabrať vajcovku a akcia sa končí všetci naberajú smer domov.

V skratke na záver počasie skvelé, partia tiež vydarený deň s bicyklom.

Dĺžka popísanej trasy 37 km, prevýšenie podľa mapy cca 544m.

Juro Golier

Akcia cyklotúra na Jašter 14.4.

Akcie sa za MKCK zúčastnilo 30 cykloturistov(-tiek): I.Naništa, P.Vrábel, M.Babišík, I.Matkovčík, D.Surovčík, S.Studený, P.Hovorka, J.Poláček, V.Oravec, R.Machová, A.Masaryková, D.Polák, O.Stríž, E.Kraicová, M.Šuga, H.Gurínová, P.Herceg, M.Nižnanský, D.Fáziková, J.Hergottová, A.Nováková, J.Kliha, J.Golier, M.Golier, J.Budoš, K.Lavor, B.Ilavská, T.Ilavská, M.Unger, Ľ.Kraic, a ráno nás prišiel vyprevadiť na štarte J.Michalec.

Ako hostia: M.Valovičová, Matej Babišík, N.Oravcová, P.Áč, D.Vrábel,

Posun akcie o 1 týždeň neskôr bolo dobré rozhodnutie. Počasie sa nám odvďačilo za čakanie krásnym slniečkom a teplota sa vyšplhala na 21 st.C. Skupina Trnavčanov sa stretla už tradične o 10 hod. pred amfiteátrom. Po zvítaní a fotení vyrážame na trasu cez Kopánku na Malženice.

V Trakoviciach sme si urobili krátku zastávku na občerstvenie. Takto posilnení sme už smerovali priamo na Hlohovec. Pred mostom cez Váh sme sa rozdelili na dve skupinky. Jedna šla priamo cez centrum Hlohovca, druhá popri rieke obišla mesto po vedľajších cestičkách. Obe skupinky krátko pred dvanástou hodinou dorazili na Jašter.

Tu sme sa stretli so skupinou z Piešťan a pri dobrom jedle a družnej debate sme posedeli v pekných, rozšírených priestoroch viechy, ktorá je momentálne v prestavbe. B.Ilavská priniesla na ukážku nové tričká, ktoré plánujeme objednať pre našich členov r. 2013. Po občerstvení a tradičnom fotení do kroniky sa lúčime a tešíme sa na ďalšie stretnutie na bicykloch.

Trnavská skupinka smerovala cez Hlohovec, Šulekovo do Zavara, kde sme sa zastavili ešte na „dezert“ s dobrou kávičkou.

V Modranke sa definitívne lúčime aj my a poberáme sa každý k svojmu domovu.

Naništa & Kraic

Akcia Zimný prechod – Kremnica 9.-10.3.

V piatok po obede vyrážame z Trnavy autom J.Budoša na cestu po R1 do Kremnice v zostave: J.Budoš, I.Naništa, R.Stachovičová. Pre chorobu necestuje V.Naď, P.Herceg. Za Nitrou sa už obloha „mračí“ a za Žiarom n/Hronom už vchádzame do riadnej búrky. V Kremnici vybaľujeme veci z auta za stáleho dažďa. Stretáme tu aj T.Gieciho, ktorý prišiel autom sám od Topoľčian. Po ubytovaní na internáte a zvítaní sa s domácim organizátorom I.Florovičom, posedíme pri dobrom vínku a družnej debate chvíľu na izbe. Potom vyrážame do mesta, do miestnej reštiky na večeru. Dobrú večeru ešte zalejeme pár pivami a odchádzame spať na intrák. Tajne dúfame že dážď ráno prestane a ráno už bude v pohode.

A naše želanie sa aj splnilo. Ráno je zamračené, ale už neprší. Po raňajkách je zraz o 7:30 hod na parkovisku Jeleň pred autobusom, ktorý nás po poučení organizátorm I.Florovičom vyvezie na Turček (630 m.n.m.) štart 1 etapy prechodu.

Sneh sa objavuje na lúke nad Turčekom a tak pripíname bežky. Po včerajšom daždi je sneh mäkký a tak mažeme bežky „lepidlom“ aby sa nám lepšie šliapalo do kopca. Dnes máme v pláne prejsť trasu: Krpec /1030 m/- Flochovú /1318 m/- Kordícke sedlo- Skalku /1232/ spolu cca 28 km. Cesta na hrebeň je v miernom opare ešte v pohode aj napriek náročnému stúpaniu v mäkkom snehu. Na hrebeni na Flochovej a pred Kordíkmi nás prekvapia snehové záveje, ktoré robia pri zostupe menšie problémy. Jazdíme cez ne ako po zamrznutej morskej vlne. Hore a dole s občasným pádom na hubu. Cesta na Skalku je už upravovaná ratrakom, preto šliapeme do cieľa trasy ako po „Václaváku“. Trocha ešte „blúdime“ v hustej hmle, na zjazdovke (skratke) v úseku cca 100 m sa netrafíme do protiľahlého lesného chodníka. Po zorientovaní miestnymi lyžiarmi sa úspešne stretávame na parkovisku pod Skalkou.

V nedeľu odchádzame na 2.etapu prechodu autobusom na Skalku/ 1232 m/. Tu si vyšliapeme kúsok z parkoviska na super upravenú trasu smer Tri Kríže /1265 m/- na chatu Hostinec /1115 m./ Objavuje sa slniečko a tak nálada na trati ju pohodová. Okolo 11 h sa blížime ku chate na sľúbený guláš. No ten sa cez noc organizátorom „ zbrčkavel“, keď ho dali chladiť do „teplého“ snehu. Náhradnú cesnačku preto stihli dovariť obetaví organizátori len tak-tak. A párky vraj zháňali na rýchlo po Kremnici kde sa dalo. Ale táto vynútená zmena bola vynahradená a doplnená dobrou náladou a spevom 2 hudobníkov harmonikára a gitaristu. Po občerstvení nás čaká už len krásny dlhý zjazd dole do doliny a okolo potoka cez tunel do Kremnice k ROH hotelu. Maja Šulková z Prievidze navrhne ešte v sedle pred zostupom peknú „obchádzku“ na Slobodné, kde sa nám objavujú krásne výhľady do doliny a na okolité lesy. Dĺžka dnešnej trasy je cca 20 km. Po stretnutí na ROH hoteli a doplnení tekutín sa lúčime s kamarátmi a nakladáme „tenké drievka“ do auta. Dovidenia opäť o rok na 50. Ročníku prechodu.

Igor Naništa

Akcia zraz KST Oščadnica 17.1-20.1.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V.Naď, M.Šuga, I.Naništa, V.Putera, T.Gieci, V.Oravec, S.Studený, J.Budoš, P.Herceg.

Keď sme vo štvrtok na obed odchádzali autami do Oščadnice, tak v Bratislave a južnejšie už zúrila snehová kalamita, cestou na sever bolo síce trochu zamračené, ale bez snehových vločiek, tak isto aj na Kysuciach.

A tak tam bolo až do nedele, nepadla ani jedna vločka, ale ani nemusela, snehu bolo na Kysuciach dosť.

Zahájenie zrazu vo štvrtok večer bolo v znamení Kysuckého folklóru, vyše tisíc účastníkov veštilo na ďalšie tri dni plné bežkárske trasy.

Naša skupina, 11 bežkárov /+ jeden peší turista/ sa v piatok aj v sobotu rozhodla pre náročnejšie, 25 km trasy s prevýšeniami 600 a 800 m v pohorí Kysucké Beskydy, s výhľadmi hlavne na M. Fatru (Rozsutce).

Všetci sme vybrané trasy zvládli celkom v pohode, niektorí ešte v posledný večer zvládli aj papučový bál a slávnostné ukončenie zrazu.

P.Herceg