Trojkráľová turistika – Čachtice – Ošmek

Akcia sa konala v sobotu 6.1.2018

Ako je už tradíciou, sviatok Troch kráľov poskytuje príležitosť, aby sme sa prvýkrát v novom roku stretli na spoločnej akcii. Tento rok sviatok pripadol na sobotu a náš výlet smeroval do širšieho okolia Piešťan. Po dlhšej dobe sme sa rozhodli navštíviť najsevernejšiu časť Malých Karpát – Čachtické Karpaty.

V sobotu okolo 9:30 sa na parkovisku pri kaštieli v Čachticiach postupne stretávajú posádky 4 áut. Keď prídu poslední 3 turisti z Trnavy, ktorí ako dopravný prostriedok zvolili vlak, sme kompletní. Dnes sa nás zišlo okrúhlych 13 turistiky chtivých účastníkov. Po krátkom zvítaní nasleduje štartovacia fotografia a môžeme začať.

Prvý úsek dnešnej trasy nás zavedie na Čachtický hrad. Je pod mrakom, asfaltka stúpa dohora a s ňou tiež naša telesná teplota. Jednoducho povedané, potím sa ako kôň. Nemali to ľahké tieto zvieratá, keď museli z dediny na hrad ťahať koče plné panstva a vozy plné nákladu. Ale možno vtedy cesta nestúpala priamo hore ako dnes, ale kľukatila sa serpentínami. Pri takýchto myšlienkach a rozhovoroch cesta pekne ubieha a čo nevidieť stojíme pod vstupnou bránou.

Tu hore som nebol už veľmi dlho. Hrad medzitým zrekonštruovali, pribudla vstupná brána aj pokladňa. Vzhľadom na naše zvyklosti som kladne prekvapený, že je dnes hrad otvorený. K lístkom dostávame plagátik so stručnou históriou hradu. Ľuboš usporiada verejné čítanie a oboznámi nás, čo a kedy sa v okolitých hradných múroch odohrávalo. Konštatujem, že hrad je oproti minulosti pekne, aj keď niekedy možno trochu gýčovito, opravený. Ale nevadí, je to lepšie ako rozpadávajúca sa ruina. Na najvrchnejšom prístupnom bode našej exkurzie Paľo vystrelí šampáňo – štupeľ končí v hĺbke pod nami, niekde vo Višňovom. Čierna kronika v pondelok našťastie mlčí. Pripijeme si, aby bol úspešný aj náš ďalší cyklo-turistický rok a je čas pomaly postúpiť ďalej. Ešte zápis do pamätnej knihy (omylom uvádzam 11 účastníkov, musím ísť opraviť) a pokračujeme ďalej na hrebeň smer Veľký Plešivec.

Len na začiatku máme krásny výhľad dole smerom na Višňové, potom sa cesta vnorí do lesa. Ide sa fajn, okrem pár úsekov ideme bez blata. Na jednom mieste vidíme vpravo v lese futbalové ihrisko – tak tu sa hráva skutočná horská liga. Nikam sa neponáhľame, dnes máme času dosť. Občas stretávame oproti idúce dvojice turistov, alebo bežcov. Poteší, že dnes nie sne vonku sami. Keď sa priblížime pod vrcholové stúpanie na Veľký Plešivec, otvoria sa nám pekné výhľady na Čachtickú priehradu a priľahlé obce. Na Považský Inovec už ale nevidíme, dnes je nízka oblačnosť. Už len posledný stupáčik a sme vo výške 484 metrov na vrchole Veľkého Plešivca. Je tu partia turistov, s ktorými sa pozdravíme a pomôžeme im s vrcholovou fotografiou. Trochu fúka, výhľady sú obmedzené a tak sa sťahujeme pod ochranné krídla stromov a občerstvujeme sa. Ešte foto, zápis do vrcholovej knihy a ideme ďalej.

Cesta spočiatku výraznejšie klesá, potom sa vlní okolo vrcholu Salašiek (451 m n. m.) a opäť klesá. Pribúda blato. Z dvoch pôvodných alternatív na zostup zvíťazila štvrtá. Keď sa po necelej hodinke priblížime k Ošmeku, zavolám domov Martinovi, aby prišiel autom pre šoférov a posunul ich do Čachtíc. Na Ošmek prichádza asi 5 minút po nás, pozdraví sa s účastníkmi zájazdu a šoféri nastupujú do auta. V Čachticiach sa rozlúčime s Dušanom, ktorý ide sám a iným smerom a 3 autá sa vracajú na Korytnianske kopanice. Tu už nastáva čas definitívneho lúčenia, dohadujeme sa na ďalších spoločných akciách (Spišská Magura, Ondrova túra, Klenová, Čierna skala …  – plánov máme dosť) a končíme akciu.

Moja posádka auta sa rozhodne dať definitívnu bodku za dňom v Moravanoch v Gazdovskom hostinci. Táto časť nedeliteľne patrí k vydarenej turistike a tak si chvíľku posedíme a prehodíme pár slov pekne v teple. Všetko má ale svoj koniec a tak končíme aj my a rozchádzame sa domov. Tento rok sme opäť začali peknou akciou.

Ďakujem za účasť a príjemnú spoločnosť počas sviatočného sobotňajšieho dňa: Hele Gurinovej, Milke a Ľubošovi Kraicovcom, Mirke Valovičovej, Paľovi Vráblovi, Anke Kučerovej, Jurovi Poláčkovi, Marošovi Modrovskému (za fotografie), Dušanovi Surovčíkovi, Jančimu Budošovi (za fotografie), Milanovi Babišíkovi, Vladovi Trajlínkovi a Martinovi Golierovi (za dopravnú výpomoc).

Zapísal :  Juro Golier

Ešte krátke vysvetlenie zostupových alternatív. Podľa pôvodného plánu sme mali ísť buď autobusom z Korytnianskych kopaníc (nakoniec nešiel) alebo vlakom z Hrachovišťa. Do úvahy pripadala aj tretia možnosť, zbehnúť z Plešivca mimo značky k Čachtickej priehrade a potom poľami do Čachtíc. Nakoniec zvíťazil štvrtý variant, popísaný v texte vyššie.

Silvestrovský výstup na Geldek 31.12.2017

Je 6 hodín 10 minút. Budík vyzváňa už štvrtý raz a viac by som ho už nemal odkladať. Musím vstávať. Z okna sa ani nepozerám, aj tak je ešte tma. Štartujem tablet a spúšťam meteorologický radar. Predpovede neklamali. Prší. Tak dnes to nebude za odmenu, musím sa prinútiť k akcii. Je posledný deň roka 2017 a dnes nás opäť čaká silvestrovský výstup na Geldek. Meteorológovia predpovedajú doobeda drobný dážď, poobede by mohlo vykuknúť aj slnko. Ideme. Dnes budem mať aj spoločnosť a tak vstávame dvaja. Psychicky pomôže, keď manželka nezostáva ležať v teplej posteli, ale musí vstať so mnou. Varíme čaj, chystáme rožky, balíme iné nápoje. Dnes to ide pekne od ruky a tak do auta sadáme o pár minút skôr.

Je 7 hodín 30 minút. Auto vyráža z Vrbového smer Doľany. Cesta je mokrá, drobne prší. Stierače v pohode stíhajú aj na najmenšiu rýchlosť. To je nádejné. Keď sa prehupneme cez kopec pri kostole v Naháči, sme zrazu v inom svete. Dovtedy bol na poliach len jemný snehový poprašok, tu sa už drží sneh. Pri železničnej stanici v Smoleniciach vidíme prvých turistov chystajúcich sa na Záruby. Je ich podstatne menej ako po minulé roky. To sa ale dalo čakať. Nás čaká ešte kúsok cesty.

Je 8 hodín 25 minút. V Doľanoch parkujeme ako prví. Za pár minút prichádza Vlado s Igorom. Ideme von z teplého auta a vítame sa. Chvalabohu nie sme sami, túra bude. O chvíľu prichádza Paľo a za ním Milan so synom a jeho kamarátom. Skupinka sa rozrastá a tak sa presúvame do záhrady miestnej krčmy pod prístrešok. Za chvíľku sa k nám pripájajú Mika s Ľubošom a potom posledný účastník – Ľubo. Je nás jedenásť. Ponúkneme sa, ešte môžu aj šoféri a za chvíľu pôjdeme.

Je 9 hodín 15 minút. Robíme štartovaciu fotografiu a vyrážame. Stále mrholí, na zemi leží vrstva mokrého snehu. Oproti plánu preto upravujeme trasu. Pôjdeme po asfaltke na Zabité. Stromy v lese sú obalené ťažkým mokrým snehom, občas sa niektorý aj zlomí. Vidíme to v priamom prenose. Snáď budeme mať šťastie a žiadny nám nepristane na hlave. Ide sa ale dobre, zima nie je a vlhko zatiaľ nepreniká dovnútra. Krok za krokom sa pri rozhovoroch posúvame ďalej.

Je 10 hodín. Prešli sme skoro 4 kilometre a sme na Zabitom. Čas prvej prestávky, doplnenia tekutín všetkého druhu a kalórií. Stretáme prvých turistov, obdivujeme zamrznutú vodnú nádrž. Keby nepopŕchalo je to zimná idylka. Takto iba idylka. No nič, treba pokračovať. Robíme krátku fotografickú zastávku pri drevenej sovičke aj sove a pokračujeme smerom na Sklenú hutu.

Je 11 hodín. Sme Nad Jarkami Krátka prestávka na doplnenie tekutín a občerstvenie. Tu opúšťame cestu a vchádzame na chodník do lesa. Ďalej sa rozhodujeme pokračovať prešliapanou stopou smerom k obore pod Geldekom. Ideme rozprávkovým lesom. Stromčeky zaťažené snehom sa ohýbajú a vytvárajú nám brány na ceste, medzi ktorými sa zohýbame a kľučkujeme. Ani si neuvedomujeme, že už prestalo popŕchať.

Je 11 hodín 15 minút. Sme pri obore. Trojica našich odbočila už skôr a na vrchol Geldeku idú z pravej strany. My ostatní volíme cestu hore okolo plota. Stúpanie je prudké, priamo proti vrstevniciam. Miestami sa trochu šmýka, no ide to. Neviem si ale predstaviť ako by to vyzeralo, keby primrzlo. Asi by boli potrebné mačky. V 690 metroch.

Je 12 hodín. Sme na vrchole Geldeku. Niektorí o 5 minút skôr. Vrchol osvetľuje svetlica, spieva sa hymna, vyvesuje zástava, otvára šampanské. Vyčasilo sa, ale pofukuje vetrík. Tento rok sa preto rozhodneme príliš nezdržiavať a pokračovať na druhý vrchol. Je len čas na pár pohľadov do okolia pod nami. Krása.

Je 12 hodín 30 minút. Opäť mierne stúpame na druhý z dnešných vrcholov. Krátko sa zastavíme, lebo stretávame kamarátov Ľuda a nášho Jozefa, ktorí už zostupujú dole. Nás ešte kúsok čaká.

Je 12 hodín 45 minút. Sme na poslednom dnešnom kopci. Pripíjame si šampanským, dopĺňame sily, fotíme sa a zohrievame pri ohníku. Zapisujem sa na prezenčku pod číslom 131. Užívame si pohodu. Posunieme sa po lúke asi 200 metrov juhozápadne na skalnú vyhliadku a obdivujeme výhľad na Alpy. Dúfam, že sa mi podarí v nasledujúcom roku navštíviť impozantný Schneeberg (impozantný nie je pri pohľade odtiaľto, spomínam si ale na našu cykloturistiku v roku 2016 a pohľady z okolia Laxenburgu).

Je 13 hodín 15 minút. Je tu pekne, ale už musíme ísť dole. Zostup tento rok ide bez väčších problémov. Minulý rok sa šmýkalo oveľa viac. Počas krátkej prestávky, potrebnej na dojedenie zásob, spomína Ľuboš, ako sa pred pár dňami v okolí brodil po kolená v snehu. My už ideme po mokrej snehovej kaši. Opúšťame oboru a blížime sa k poslednému občerstveniu. Meteorológovia dnes neklamali. Vykukuje modrá obloha.

Je 14 hodín 45 minút. Čaká nás poľovnícky domček pod oborou a guláš. Doberáme už jeho zvyšky, ale je výborný. Kto môže ešte sa zohreje vareným vínom, ostatní už len čajom. Vlado sa ponúkne, že pôjde pre auto a potom nás zvezie do Dolian. Pridávajú sa k nemu Milka s Ľubošom, chalani a Ľubo. Ja už ďalej nepôjdem a vypínam navigáciu. Prešiel som bez pár metrov 15 kilometrov, išli sme pomerne svižne – 4,1 km/h. Lúčime sa s odchádzajúcimi a zostávame s miestnymi. Atmosféra je koncoročná, príde aj na spev a tančeky. Vracajú sa ale šoféri a je čas ukončiť zábavu.

Je 16 hodín 10 minút. V Doľanoch sa lúčia posledné zvyšky dnešnej partie. Bolo nás jedenásť. Do konca roka 2017 zostáva necelých 8 hodín.

V roku 2018 prajem všetkým členom MKCK, ich rodinným príslušníkom a priateľom veľa zdravia, šťastia a pohody.

Silvestrovského výstupu na Geldek sa zúčastnili garant Milan Babišík so synom Tomášom a jeho kamarátom, Milka a Ľuboš Kraicoví, Paľo Herceg, Igor Naništa, Vlado Trajlínek, Ľuboš Rosa, Juro a Božka Golierovci.

Z poverenia garanta zapísal Juro Golier

V texte nerozlišujem názvy dvoch navštívených vrcholov a pre obidva používam meno Geldek. Možno sa stretnúť tiež s názvami Keltek alebo Jelenec. Podľa internetových zdrojov názov vznikol z nemeckého Goldeck – Zlatý kút a nie od slova Kelt, k čomu zvádza ľudová tradícia. Na vrchu samotnom sa žiadne rudy neťažili, ale v jeho širšom okolí sa nachádzajú povrchové bane, čím sa názov pravdepodobne preniesol na označenie masívu s dvojvrcholom.

Povianočná turistika M. Karpaty 27.12.2017

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Golier, P. Vrábel, M. Valovičová, V. Gubiová, M. Šuga, J. Michalcová, V. Trajlínek, J. Poláček, A. Kučerová, J. Budoš, Ľ. Kraic, M. Babišík, I. Naništa, V. Putera a J. Benedikovič

Ako hostia: M. Modrovský, Tónko, Anka zo Serede, M+V. Miklošovičoví, P. Rapant, Jozef s manž., I. Málik, P. Trebichalský, J. Bielko a M. Naništa

Trasa: Majdán, nám.- trafo- pod Starý plášť- Nové domy- Bohatá- Rybáreň, náučný chodník- Olšovský mlyn – Majdán, nám.

Okolo 9:30hod. po povinnom zvítaní a spoločnej fotke vyrážame na trasu.

Prechádzame okolo domčeka Horváthových, kde minulý rok vypilovali 14.11.2016  vianočnú jedľu, 22m vysokú , ktorá zdobila bruselské námestie. Pri odbočke na Lošonec, obchádzame rodinný dom, ktorý postavili cez pôvodnú cestu na Majdánske lúky. Cez potok a lúky prichádzame  na lesnú, asfaltovú cestu, ktorou sa napájame  na smer  pod Starý plášť.

Prechádzame popri dvoch  prístreškoch, kde máme jednu z viacerých pitno-koláčikových zastávok.

Odbočujeme  doľava, začína mierne stúpanie a vrstevnicovo sa dostávame pod Starý plášť. Zastavujeme sa pri kríži s menom Feriba s výstižným mottom:

„Neponáhľaj sa, netráp sa, si tu len na krátku chvíľu, zastav sa a privoňaj k lesu“.

Po krátkej prestávke pokračujeme smerom pod Klokoč. Viditeľnosť sa zlepšuje, slniečko nám vyšlo na chvíľu. Po pravej strane máme Klokoč a po ľavej strane vidíme pozostatky násypu po úzkorozchodnej železnici, ktorou spod Klokoča, kde prebiehala ťažba dreva, sa zvážalo samospádom drevo do starej chemičky na Majdáne. Vozíky pod Klokoč  hore ťahali ťažné kone, ktoré tu mali svoje stajne. Okolo nich sme aj prechádzali. Od r. 1900-1960 bol rozmach úzkorozchodiek v okolí Majdánu. Prsty v tom mali Pálfyovci. Po r. 1960, čo malo ruky a nohy,  rozoberalo koľajnice a drevené podvaly okolo Solírova, Jágerky, Sklenej huty, Dobrej Vody, Dechtíc a Smolenickej stanice. Len okolo Majdánu bolo cca 11km  úzkorozchodiek .

Napájame sa na lesnú cestu na Nové domy, Bohatú (ruiny kaštieľa) a pri senníku odbočujeme doprava lesnou cestičkou na Parinu (vodná nádrž),ktorá zásobuje vodou 18 chovných nádrží (pstruh potočný, dúhový). Na info tabuli je napísaných 15 sádiek + 1 retenčná  nádrž. Je tu vlastne aj cyklo, turistický a lesný náučný chodník cca 5,5km, vybudovaný v r.2002 (5 zástavok) a dobudovaný v r. 2011 (ďalších 5 zastávok, tabúľ).

V blízkosti strediska sa nachádzali dva solitéry smreka obyčajného, ktoré boli vysadené v roku 1848 na počesť korunovácie cisára Františka Jozefa I. (pri ceste za plotom smer Parina). Dosahovali výšku 32 a 35 m. Už dlhšiu dobu tam stojí len jeden. Druhý padol za obeť blesku.

Nasleduje ďalšia povinná pitná prestávka, po ktorej sa otáčame o 180 stupňov, niektorí aj viac. Pokračujeme smer Priehyba (v lese skalný závrt), Husí stok (vyvieračka s jaskyňou), Olšovský mlyn (momentálne v ňom nemelú).

Okolo riečky Parná sa dostávame do cieľa nášho putovania – Majdánske. Tu sa lúčime s tými, čo prišli na autách a my ideme do miestnej krčmy na jedno orosené.

Stretneme sa  na Silvestra v Doľanoch, kde posledný deň v roku 2017, budeme chcieť dosiahnuť vrchol, niektorí aj dva.

Ďakujem za účasť.

Milan

Molpír 10.12.2017

Akcie sa zúčastnili: P. Herceg, D. Fáziková, J. Michalcová, Ľ. A E. Kraicoví a M. Šuga.

V Smoleniciach na železničnej stanici nás z vlaku vystupuje šesť turistov pripravených užiť si dnes pohodovú zimnú turistiku po našich Malých Karpatoch. Počasie je ukážkové, slniečko svieti, v horách aj vietor nie je tak cítiť, nálada je dobrá, tak hor sa na trasu.

Zo Smolenickej stanice sa po chodníku popri ceste presúvame do dediny. Tu pri kostole sa nachvíľu zastavujeme na posilnenie sa pred výstupom na Molpír. Putujeme po novom náučnom chodníku, kde nám informačné tabule predstavujú, ako sa tu žilo naším predkom pred dávnymi vekmi. Na vrchole si dáme prestávku a kocháme sa výhľadmi na dolinu Hlboča a na Trnavskú rovinu, kde na jej zadnom konci vidno siluetu Nitrianskeho Zobora.

Hoci na rovine snehu už nieto, tu na podhorí ho trochu máme, tak nám to dotvára pravú zimnú atmosféru. Prechádzame popri Vlčiarni a neznačkovaným lesným chodníkom prichádzame pod Čertov žľab. Odtiaľ pokračujeme opäť po neznačenej cestičke. Táto nás už privedie na modrú značku spájajúcu vrchnú časť Čertovho žľabu so Smolenickým zámkom.

Prichádzame na lúku ku zámku. Nastal čas opäť na občerstvenie a spomínanie na časy, keď sme sa tu kedysi sánkovali. Lesnou cestičkou obchádzame zámok a popri pasienkoch sa dostávame na chodník ku hlavnej ceste, ktorý nás privedie ku železničnej stanici. Zastavíme sa ešte v Reštaurácii u Sedliaka, kde sa občerstvíme a dnešnú trasu vyhodnotíme.

Trasa bola veľmi pohodová (dĺžka 10km, prevýšenie 320m). Veľa sme sa nenadreli a cieľ užiť si pohodovú turistiku, sme do bodky splnili. Išlo hlavne o to, aby sme sa stretli (dobrí známi) a užili pekné chvíle v lone zimnej prírody.

V zastúpení garanta Ľ. Kraic

Mikulášska turistika – 3.12.2017

Nápad zorganizovať túto turistiku vznikol na podnet Vierky Gubiovej minulý týždeň. Voľne citujem jej slová „ hej predseda kam vyrazíme cez víkend na turistiku“? Nakoľko už v kalendári na 25-26.11. svietil odkaz Gemerská Hôrka, tak som prisľúbil vymyslieť „niečo“ na prvý víkend decembra.

Tradičná „Mikulášska túra“ na Veľkú Homolu už v kalendári MK a okolie 2017 nebola zaradená. Predpoveď počasia na víkend od SHMU ohlasovala zimu so snežením. Voľba trasy preto padla „niekde blízko“ s dopravou vlakom cca do 20 km.

Návrh trasy a časový rozpis:

vlak z TT – odch 9:03 – do Smoleníc- prích. 9:31 žel.st Smolenice – odtiaľ cez obec Smolenice – dolinou Hlboče ku jaskynke (zapáliť sviečku) – po občerstvení na lúke – smer Driny-Jahodník (posedenie na obed) – Lošonec (u Kováčov) – odch. BUS z rázc.Lošonec o16:46 – príp. pokračovať na Majdan – k BUS-u o 16:54 do Trnavy (podľa počasia a chuti…)

Ráno v Ne 3.12. sa pred 9.hod stretávame pred žel. stanicou v Trnave. Janči Budoš, Vierka Gubiová a Igor Naništa. Ideme pozrieť ešte do vestibulu ku pokladni, či tam niekto nečaká na vlak do Smoleníc. Nik tam nie je. Vierka ponúka odvoz autom. Nasadáme a po ceste ešte pristupuje Vierkina kolegyňa Daniela Neascu z Rumunska. Okolo 9:40 h prichádzame ku kostolu v Smoleniciach kde zaparkujeme. O chvíľu prichádza Miloš a Veronika Mikolšovičoví s Vladom Trajlinkom na druhom aute. Urobíme „sériu“ štartových fotografií a upresníme trasu pochodu.

Okolo futbalového ihriska sa chodníkom dostaneme až na Smolenický zámok, kde si urobíme fotku pri bráne na nádvorí. Odtiaľ pokračujeme zasneženým chodníkom smerom k doline Hlboča. Tu v závere doliny je malá krasová jaskynka, pri ktorej zapálime sviečku a dáme krátku modlitbu za zosnulých turistov.

Po krátkom občerstvení sa rozlúčime so skupinkou 7 turistov, ktorí majú v pláne výstup na Záruby. My pokračujeme ale ďalej smerom na Jahodník. Čoskoro sme pri rozdeľovníku pri jaskyni Driny. Odtiaľ je to už len kúsok dole ku Koniarni – reštaurácii na Jahodníku. Tu sa podľa plánu zastavíme na obed a doplnenie tekutín. Po chvíľke, ako si objednáme jedlo, prichádzajú za nami aj Miro Šuga, Paľo Herceg, Janka Michalcová a Danka Fáziková. Štartovali ráno zo žel. st. Smolenice (ako bolo aj plánované) no nezávisle od prvej sedmičky, ktorá sa autami doviezla až priamo ku kostolu. Tu vedúci túry urobil chybu, že nepočkal, ani nepreveril, kto príde vlakom od Trnavy o 9:31 hod do Smoleníc. Za čo sa dodatočne tejto štvorici úprimne ospravedlňujem. Posedenie pri krbe v Koniarni je príjemné no čas je neúprosný a tak sa čoskoro rozlúčime a pokračujeme v ceste naspäť.

Zvolíme cestu chodníkom ponad jaskyňu Driny. Zvrchu je krásny výhľad na zasnežené kopčeky Malých Karpát. Cestička dole kopcom je strmá, ale vcelku schodná a tak sme za chvíľu dole pri kostole. Naložíme veci do áut a pokračujeme smerom domov. V Trnave ešte dáme s Jančim jedno orosené v Albatrose na doplnenie stratených tekutín.

Zhodnotíme akciu ako vcelku úspešnú a tešíme sa na ďalšie stretnutie na turistike. Či už pred Vianocami, po sviatkoch alebo na Silvestra. Prajem všetkým členom (-kám) MKCK šťastné a pokojné sviatky a veľa zdravia v Novom roku 2018.

Igor Naništa

Chočské vrchy 14.11. – 15.11. 2017

V utorok ráno sme sa prvým raňajším rýchlikom ponáhľali do Kraľovian, aby sme tam prestúpili na osobáčik, ktorý nás odviezol o jednu staničku ďalej do Stankovian. Všetko išlo podľa plánu – päť turistov nastúpilo do vlaku v Trnave (J. Michalcová, F. Martinus, V. Naď, M. Šuga, P. Herceg), v Piešťanoch mal pristúpiť T. Gieci, ktorý to však nestíhal  („musel“ umyť riad a na aute nás odchytil  až v P .Bystrici).

Zo Stankovian sme o 10:00 hod. vyrazili po žltej zn. lesnou, spočiatku zablatenou a mokrou cestou stúpaním na Žaškovské sedlo. Počasie bolo príjemné, bezvetrie a plusová teplota, ktorá postupne s výškovými metrami klesala až na nulu.

Začal pribúdať sneh, a trochu aj oblaky, ale  šliapali sme v pohode, aj napriek tomu, že sme párkrát zišli zo značky a poblúdili. Na vine podľa všetkých bolo samozrejme slabé značenie, ale musím priznať aj našu nepozornosť. Viac pozornosti sme venovali sebe, našim debatám a srandičkám ako žltej značke.

Zo Žaškovského sedla to už bolo strmšie, traverzom a hlbším snehom v lese sme sa asi o 13:00 hod. dostali na vrchol Šípu (1170m). Výhľady boli pekné, už sa aj slnko smialo.

Po občerstvení sme sa vrátili tou istou cestou naspäť na stanicu a vláčikom do Ružomberka, odkiaľ sme mali hneď autobus do Valaskej Dubovej (640m). Tam sme mali zjednané ubytovanie v penzióne Jánošík (kde údajne pandúri Jurka polapali). Po dobrej večeri, pivku a fernete sme sa išli vyspať.

Ráno o 8:30 hod. (bolo mínus 3 stupne) – sme sa  zastavili  v miestnom obchode, doplnili potrebné veci a začali sme už zimnú turistiku po modrej značke na Veľký Choč (1611 m).

Obloha veštila na tento deň azúro. Bolo úplne bezvetrie a nás čakalo prevýšenie 1000m. No radosť šliapať. Spočiatku bol terén takmer bez snehu, zamrznutý, šmykľavý, samý kameň a korene smrekov, Tým, ktorí mali mačky, hroty, sa nešmýkalo. Bez palíc by sme hádam ani ďaleko neprišli.

S pribúdajúcimi výškovými metrami pribúdalo snehu. V sedle na Strednej Poľane (asi v polovici cesty) ho bolo 20cm. Slnko hrialo, sneh sa krásne trblietal, no pravá zimná rozprávka. A ešte k tomu inverzia.

Ešte šťastie, že už sme mali urobenú stopu, zopár turistov už išlo pred nami a pár mladých ľudí nás predbiehalo, tak to brodenie v hlbokom snehu sme mali uľahčené. Ocenili sme to hlavne posledných 200 m výškových, kde nás čakali aj úseky s reťazami.

O 13:00 hod. sme boli na vrchole, Inverzia trochu ustúpila, výhľady neskutočne krásne.

Zasnežené hrebene Malej a Veľkej Fatry, Nízkych aj Vysokých Tatier, Orava ako na dlani, Piľsko.

Po polhodinke kochania, fotenia a zápisu vo vrcholovej písanke sme sa spúšťali strmým svahom na Oravskú stranu do kúpeľov Lúčky. Zostup bol dosť nebezpečný, šmykľavý a brzdil nás vlastne hlboký sneh. Občas sme sa šmýkali aj po zadku. inak to nešlo. V závere zostupu sme opäť zablúdili. Tentokrát bola značka pootočená, ale nakoniec už takmer za tmy sme chytali autobus o 17:40 hod. z kúpeľov do Ružomberka.

Odtiaľ sme rýchlikom smerovali už k našim domovom, kde sa každý z nás už tešil na horúci kúpeľ a teplú posteľ.

Výlet sa obišiel bez najmenšieho úrazu. Užili sme si kopec srandy aj pekných zážitkov, za čo ešte raz ďakujem všetkým zúčastnením.

Paľo Herceg

Katarínka 28.10. až 29.10.2017

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Babišík, J.Budoš, I.Naništa, L.Kraic, E.Kraicová, J.Michalcová, J.Lukačovičová, V.Gubiová, B.Ilavská, D.Polák, A.Masaryková, J.Poláček, A.Kučerová, J.Golier, P.Vrábel, M.Valovičová, M.Šuga, Ľ.Rosa, H.Molnár,, P.Herceg, H.Gurínová, J. a E. Antaloví,    

Ako hostia: M. a R. Ďugoví, Ľ.Slávik, H.Rosová, B.Golierová,  

Skoro už tradične na jeseň sa stretávame pred koncom roka na chate a hodnotíme činnosť klubu. Tohtoročná cyklosezóna 2017 bola pre MKCK pestrá a činorodá. Okrem tradičných „povinných“ jázd ako je Jašter, Dobrá Voda, Okolo Tatier, Karpaty Tour, sa v pláne objavili aj výnimočné destinácie napr: cyklozájazd Korzika, Neusiedler juh, Kysuce-Orava, zájazd na cyklo- Kokořín …,

Cieľom stretnutia na chate je v priateľskej atmosfére a pri dobrom guláši si pripomenúť akcie, ktoré sme absolvovali počas roka a prípadne začali plánovať tie budúcoročné. Program akcie začal už okolo 11:30 h prevzatím chaty, prípravou dreva do krbu a prípravou gulášu. Do týchto činností sa aktívne zapojili: J.Lukačovičová, J.Michalcová, H.Rosová, A.Kučerová, H.Gurínová, M.Šuga, P.Herceg, H.Molnár, Ľ.Rosa, I.Naništa,  – za čo im patrí veľká vďaka. Nemenej dôležitou súčasťou programu boli pripravené prezentácie z akcií v podaní: J.Poláčeka, Ľ.Kraica, J.Budoša, za čo im tiež patrí vďaka. Medzi premietaním sme stihli „koštovať“ vínko, koláče ako i domáce klobásky, či pagáčiky. Po premietaní nasledovala večera s chutným gulášom z „tvorby“ od J.Lukačovičovej a J.Michalcovej, (neskôr pomohli H. Rosová, A.Kučerová, H.Gurínová ) – ktorý dúfam všetkým chutil – tiež ďakujeme. Po večeri nasledovala hudobná produkcia v podaní 4 gitár  (M.Ďuga, Ľ.Slávik, Ľ.Kraic, J.Budoš,) a tiež spev a „tanečky“ účastníkov akcie. Tiež to nemalo chybu – tlieskame Vám za nevšedný umelecký zážitok. Priebežne prikladáme drevo do krbu a nálada graduje .

Počasie bolo tohto roku všelijaké. Ráno ešte nepršalo ale teplota klesala pod 10 st.C. Obloha sa zatiahla a dážď sa objavil už po obede a neprestal ani na večer keď začal aj silnieť vietor. V programe nemohla napriek počasiu chýbať už tradičná nočná túra k zrúcanine kláštora na Katarínke. Za svetla čeloviek a lámp sme vyrazili v početnej skupine na toto tajomné a charizmatické miesto v lesoch nad Dechticami. Pod nočnou oblohou sme si zaspomínali na všetkých, čo tu nie sú s nami a zapálili sviečku za nášho kamaráta Ondreja Stríža, bývalého člena klubu. Ondrej, nezabúdame na teba i tvoj osobitý humor.

Po návrate na chatu ešte spievame a zabávame sa cca do 3 hodiny. Skvelí gitaristi Milan, Ľuboš K. Ľuboš S. neskôr odišli domov. Zostalo iba zopár  vytrvalcov a debatujeme do neskorej noci (či rána). Niektorí sa musia pre povinnosti rozlúčiť a odchádzajú domov. Pár vytrvalcov ešte trénuje biliard a zvyšok zalieza do postelí aspoň na chvíľu si pospať do rána. Drevo v krbe dohorieva a začína sa nový deň. Po raňajkách ešte debatujeme a okolo 10.30 h začíname s upratovaním chaty. Za výdatnej pomoci M.Babišíka, J.Budoša, J.Michalcovej, J.Poláčka, A.Kučerovej, H.Molnára, M.Valovičovej, P.Vrábla, dávame priestory do poriadku aby sme pred 12 h mali hotovo. Ďakujem ešte raz všetkým menovaným aj nemenovaným účastníkom  za vytvorenie dobrej nálady a pomoc pri príprave a realizácii zdarného priebehu stretnutia.

Lúčime sa. Spoločne si zaželáme šťastný Nový rok 2018 a vyslovíme prianie stretnúť sa tu znova o rok. Dovidenia priatelia- ky v novej cykloturistickej sezóne. Naništa

Lindavský les – Fugelka – Zochova chata 15.10.2017

Akcie sa za MKCK zúčastnili: P. Vrábel, M. Valovičová, I. Naništa, J. Lukačovičová, M. Šuga, Ľ. A E. Kraicoví a V. Gubiová.

Ako hosť: A. Vyskočil

Táto akcia bola zorganizovaná len tak narýchlo. Hoci sme už tohtoročný plán cyklistických akcií vyčerpali a keďže sa v kalendári objavila ešte malá voľná medzierka, bolo by hriech nezabicyklovať si. No a počasie nám bolo neuveriteľne naklonené, teplota 23 °C, takmer bezvetrie a farebná jesenná príroda v plnom rozpuku. Je rozhodnuté.

Na železničnej stanici v Trnave sa nás o pol deviatej stretáva osem cyklistov(tiek). Zastaví sa pri nás aj naša bývalá členka Mirka Červenková, ktorá bohužiaľ po vážnej nehode musela zavesiť bicyklovanie na klinec. Škoda, lebo bicyklovanie bola jej veľká záľuba. Ale uistila nás, že jej srdce stále zostalo verné cyklistike.

Vydávame sa na trasu. Cez staničný park sa popri železnici dostávame do rekreačného areálu Kamenný mlyn. Tu sa už napájame na štátnu cestu a cez dediny Biely Kostol a Ružindol smerujeme na Budmerice. Pri križovatke na Borovú sa k nám pridáva posledná účastníčka, Janka Lukačovičová. Takto už kompletní pokračujeme cez Budmerice k miestnemu kaštieľu. Pri ňom sa na chvíľu zastavujeme, lebo je pekne od slnka osvetlený a bolo by škoda neurobiť si tu malé foto. Ďalej pokračujeme tzv. Lindavským lesom, ktorý patrí ešte k areálu kaštieľa. Je to po rovine a príroda je tu teraz na jeseň očarujúca.

Za lesom sa opäť napájame na štátnu cestu a pokračujeme smer Dubová. V dedine na chvíľu zastavíme občerstviť sa v miestnom hostinci a popri tom zagratulujeme Vierke Gubiovej k jej nedávnym meninám. Takže dodatočne Všetko najlepšie, Vierka.

V Dubovej opúšťame hlavnú cestu a popri viniciach – teraz na jeseň neskutočne zafarbených do žlta a červena stúpame k chate Fugelka. Krása farebnej jesennej prírody je jednoducho úžasná a ani stúpanie potom toľko nevyčerpáva. Za Fugelkou sa asfalt končí, ale lesná cesta je už miernejšia, takže v pohode cez Tri kopce a Komárku prichádzame ku Zochovej chate.

Tu si doprajeme poriadne občerstvenie – jedlo vo Furmanskej krčme a kávičku na preslnenej terase Zochovej chaty. Teraz je ten pravý čas v pohode si zaspomínať na naše dávne aj nedávne cyklozážitky.

Čaká nás vyše päťkilometrový zjazd do Modry. Ten si aj patrične užívame. Modru len preletíme a zastavíme sa až za mestom pri pamätnom mieste, kde sa poranil pri poľovačke významný slovenský národovec Ľudovít Štúr.

Pomaly a pozvoľna smerujeme popri viniciach s neustálym výhľadom na pestrofarebné Karpaty cez dediny Šenkvice a Vištuk do Báhoňa (tu sa od nás oddelí Janka). No a cez Cífer je to do Trnavy už len kúsok.

Sme v cieli. V reštaurácii Albatros nastáva čas na konečné zhodnotenie dnešnej etapy. Bola to krásna jesenná cykloturistika. Niekedy sa stáva, že aj spontánne rozhodnutie môže milo prekvapiť. A priebeh dnešnej túry to plne potvrdil.

Ľ. Kraic

Nízke Tatry 14.-17.9.2017

Turistiky sa za MKCK zúčastnili Herceg, Gurínová, Ilavská, Lukačovičová, Michalcová, Kučerová, Polaček, Šuga, Golier, Slaný, Molnár, Nádaský,

Ako hostia :Hronský,Polocik,Modrovský a V.Šulko s rodinou

Jedna z posledných naplánovaných cyklo-turistických akcií v tomto roku bola trošku zmoknutá. Štvrtok na poludnie prvé posádky s autami dorazili na ubytovňu Dúhový pstruh v Bystrej pod Chopkom, po ubytovaní sme si urobili pešiu turistiku na Tále a okolie, ale keďže sme si nepribalili do batohov golfové palice, tak sme si v tom obrovskom golfovom areáli ani nepinkli. Ale zato sme ochutnali v bistre hotela Tále dobré (hoci drahé) Štiavnické pivko Erb, ale stačilo iba jedno, večer sme sa už všetci zúčastnení akcie najedli a zabavili v miestnej kolibe.

Ráno bolo celkom príjemne, po raňajkách sme sa autami premiestnili k lanovke na Krúpovú  chatu a o pol desiatej sme s Chopku za takmer úplného bezvetria (ten sa vybláznil deň predtým) ale v hmle vyrazili po hrebeni na Ďumbier ,a ďalej na Štefánikovú chatu.

Po dobrej polievke a horci sme sa spustili po zelenej zn. dolu k Trangoške, Juraj s Ankou si zvolili modrú zn.,ktorá kopíruje hrebeň o niečo nižšie, aby sme sa všetci stretli pri autách na parkovisku.

Večer klasika- pivko a spánok. Sobota – ráno dážď, na plánovanú hrebeňovku z Chopku na Dereše, Poľanu, Krížske sedlo a po modrej na sedlo Príslop, ch. Kosodrevinu a Srdiečko musíme zabudnúť.

Rozdelili sme sa podľa záujmov a posádok aút, niektorí  navštívili Bystriansku jaskyňu, iní Mýto pod Ďumbierom, ďalší les v okolí Krpáčova a pivný festival.

Nedeľa ráno- bez dažďa, ale už mala každá posádka auta svoj plán, kaštieľ v Slovenskej Ľupči a tiež kúpele Sklené Teplice, zber hríbov v Jánskej doline, návrat do Kvačian.

Som rád, že tých pár dní v Tatrách sme si každý prišiel na svoje, teším sa na každú ďalšiu vydarenú akciu v dobrej partii a pekných zážitkoch.

P.Herceg

Cyklozraz Vyhne 31.8.-3.9.2017

Akcie sa zúčastnili: Gurínová, Michalcová, Herceg, Oravec, Studený, J. Golier, MolnárGieci.

Ako hosť: Julíny.

Vo štvrtok 31.8. sme sa dve posádky na autách stretli v Piešťanoch a vyrazili do kúpeľov Vyhne na Studeného chatu, ktorú nám prepožičal grátis na 4 dni.

Hneď po vybalení vecí a bicyklov sme si urobili pešiu turistiku na kopec do prírodnej rezervácie Kamenné more – je to mohutný súbor kameňov a balvanov, tiež lišajníkov a machu. Odtiaľ sme sa ponáhľali do najstaršieho pivovaru na Slovensku – Steiger, kde nám Stano vybavil exkurziu spojenú s ochutnávkou dobrého pivka.

A potom ešte rýchlo na kúpalisko, odtiaľ na večeru. Zahájenie zrazu na futbalovom ihrisku sme už nestihli, ale zato country bál áno, tak sme si naše dievčatá vytancovali.

Budíček o 7:00 ani nemusel byť, prvé slnečné lúče sľubovali horúci deň a naša prvá trasa, ktorú sme si zvolili, C-1 Štiavnicko – Beňadickú, bola náročná – 90 km a prevýšenie 1200m.

Profil trasy bol prvých 40 km bez kopcov, zvyšných 50 iba kopce.

Z Vyhní sme šli cez Bzenicu, Žarnovicu, Voznicu do Hronského Beňadiku, kde sme mali zabezpečenú prehliadku v Benediktínskom kláštore. Bol to úžasný chrám s bohatou výzdobou a históriou.

Odtiaľ späť do Voznice sme šli po vedľajších cestách bez áut a kopcov. No a potom začalo stúpanie dlhou Richnavskou dolinou  asfaltovou cestou až do Štiavnických Baní cez Hornú Roveň nad Banskú Štiavnicu a zvážnicou na Červenú studňu. Potom nás čakal iba 10 km padák do Vyhní, welnes v kúpeľoch, večera a zábava na ihrisku. Tam nás už čakal Tóno so svojou najnovšou priateľkou, ktorú volal servismanka, takže o zábavu a tanečky bolo postarané.

Počas cyklotúry sme sa stretali aj s našimi priateľmi z cykloklubu Zlaté Moravce, ktorí s nami jazdia, či do Čiech, alebo na ostrovy Korzika, Sicília…

V sobotu sme si zvolili cestu na Červenú studňu, odtiaľ zvážnicou – náučnou cestou ochranára M. Kapustu – k vodnej nádrži Klinger a dolu do Štiavnice. Na Klopačke, – známej veže, kde zvolávali baníkov klopaním na drevo do práce do baní – sme si v štýlovej čajovni pochutnali na dobrých čajoch, prešli sme si námestie a pri Sv. Trojice si nás natočila televízia Markíza. V niektorý piatok ráno sa možno uvidíme v ich relácii Teleráno.

Zo Štiavnice sme vystúpali nad mesto. Po hlavnej ceste až do dedinky Podhorie a dlhým padákom sme prišli do kúpeľov Sklené Teplice na dobrú kávu a zákusok.

Odtiaľ sme pokračovali dolu na hlavný ťah zo Žiaru do Bzenice a Vyhní. Večer znovu klasika -welnes, večera, aj dobrá kapustnica, ktorú nám priniesol Tóno. A potom znovu zábava na ihrisku až do polnoci.

Počasie nám vydržalo až do neskorého večera, iba na zábave sme trochu zmokli.

V nedeľu ráno ešte welnes, zbalili sme veci, naložili na bicykle a s prestávkou v kolibe pri Bzenici po dobrom baranom guláši a bryndzových haluškách sme sa vrátili domov.

Zapísal  P.Herceg