Akcia Sardínia – Costa Paradiso 22.5.-31.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: H. Gurínová, J. Michalec, J. Čavojová, Ľ. Kraic, E. Kraicová, J. Benedikovič, J. Poláček a M. Šuga.

Ostrov Sardínia sme už viacerí navštívili v roku 2010, kedy sme obdivovali krásy jeho juhovýchodnej časti. Tentokrát naše kroky viedli na jeho severozápad, do oblasti Costa Paradiso. Táto je známa svojimi prenádhernými skalnatými scenériami, ktoré zasahujú aj do reliéfu pobrežia, čo vytvára neskutočne krásne prírodné divadlo. No a k tomu keď sa pridá krištáľovo čistá tyrkysová voda omývajúca toto pobrežie, tak pomenovanie Costa Paradiso rajské pobrežie – je naozaj na mieste.

V piatok 22.5. v ranných hodinách nakladáme v Bratislave posledné bicykle a smerujeme cez Rakúsko do Talianska. Okná autobusu sú neustále bičované dažďom. Všetko sa to zmení a dážď ustáva, keď prídeme pred Livorno. Tu sa nalodíme na nočný trajekt a ráno už vystupujeme v slnečnej Sardínii. Máme ešte trochu času, tak sa zastavujeme v meste Santa Teresa Gallura. Prezrieme si centrum a trochu sa pomotáme po pobreží smerom na mys Capo Testa. Ten si chceme podrobnejšie prezrieť na jednej z cyklotrás.

Ubytovávame sa krátko popoludní a sme trochu sklamaní, lebo celú výpravu cestovka zase rozdelila na dve skupiny vzdialené od seba cca 400m. Našťastie my z klubu sme zostali všetci pospolu, tak sme to aj patrične oslávili kalíškom tekutého ovocia. Podvečer sme sa ešte vybrali spoznať naše okolie. Našťastie ubytovanie aj destinácia sa nám páčili, takže sme v pohode.

V nedeľu 24.5. nás čaká prvá etapa. Keďže je trochu pod mrakom, kúpanie necháme na zajtra, tak naše cyklokroky vedú do vnútrozemia. Avšak prvá zastávka je na pláži Cala Sarraina. Ústretová barmanka nám otvorí vtedy ešte zavretú reštauráciu a nám dobre padne prvé kapučínko a ako pozornosť podniku bábovka panettone. Takto posilnení sa vydávame na cestu do vnútrozemia. Cesta je značne výškovo členitá, tak sa riadne zapotíme. Je tu pomerne pusto, len kde tu malé samoty. Občas nás predbehnú domorodci čisto oblečení (na autách staršej výroby). Je nedeľa, idú pravdepodobne do kostola. Okolo poludnia sa dostávame na výškový bod cez 480m. Je to dedina Aglientu prvý náznak civilizácie od rána. Tu si sadáme do miestneho baru na krátke občerstvenie a preskúmame aj obsah našich balíčkov od kuchára.

Naše trápenie neskončilo ani poobede, lebo nás čakala ešte kóta 522m. Cesta pred ňou a za ňou sa niesla v znamení neustáleho striedania výšok. Tesne pred cieľom etapy sa zastavíme v zelovoci pri hlavnej ceste, kde nám dobre padne trochu vitamínov. Samotný záver etapy je tiež pomerne členitý, tak preverí aj naše posledné zvyšky síl.

Dĺžka trasy 69,6km, prevýšenie 1415m.

V pondelok 25.5. smerujú naše tátoše k mestu Castelsardo. Zo začiatku je trasa šetrnejšia, lebo ideme po hlavnej ceste SP90. Po chvíli pri mestečku Paduledda odbočujeme doľava a začína stúpanie na dedinu Trinita d Agultu e Vignola. Odmenou za námahu je dobré kapučínko s croissantom v miestnej reštaurácii a pomerne dlhý zjazd do mestečka Badesi. Odtiaľto sa vydávame do mestečka Valledoria a na pláž San Pietro a Mare. Celé to tu má atmosféru ako na Riviére. Tu sa rozdeľujeme na tých, čo sa idú kúpať a tých čo pokračujú ďalej. Chystá sa tu aj nejaká oslava, ale nás čaká ešte dlhá cesta, takže po kúpaní smerujeme na Castelsardo. Tesne pred mestom treba vystúpať do výšky 140m ku skale v tvare slona ohromný to div prírody. Následný zjazd do mesta bola zaslúžená lahôdka s prekrásnymi scenériami mesta na polostrove a pevnosti nad ním. Castelsardo založené rodom Doria v 12. storočí je považované za historický klenot tejto oblasti. Po prezretí úzkych uličiek centra a okolia pevnosti a samozrejme po ochutnaní miestnej zmrzliny pokračujeme smerom k prístavu. Odtiaľ sa krátkym stúpaním dostávame na hlavnú cestu SP90 a tá nás samozrejme po zdolaní viacerých – no teraz už miernejších – kopčekov doviedla domov.

Dĺžka trasy 96km, prevýšenie 1312m.

Utorok 26.5. si doprajeme zaslúžený odpočinkový deň a počasie priam nabáda navštíviť niektorú z pláží. My navštívime tú najkrajšiu nazývanú Li Cossi. V objatí nádherných skál sa piesková pláž zvážuje pozvoľne do mora a my môžeme v krásnej tyrkysovej vode plávať popri tej skalnatej nádhere. No paráda.

V stredu 27.5. sa vydávame po SP90-tke na opačný smer k druhej perle tejto oblasti, do mesta Santa Teresa Gallura. Cestou tam sa zastavíme pri pláži Vignola, kde si doprajeme povzbudzujúce kapučinko. Pokračujeme ďalej, teraz už mesto obídeme, lebo sme si ho prezreli v sobotu pri ceste autobusom do letoviska. Chystáme sa priamo navštíviť legendárny mys Capo Testa. Prichádza sa sem cez úzky pás pevniny, ktorý spája mys s mestom. Bicykle nechávame pri vstupe do areálu , kde sa nachádza maják s krásnym výhľadom na korzické Bonifacio. Toto sme navštívili v roku 2009.

Po prezretí tejto krásnej lokality obklopenej – ako inak krásnymi skalnými útvarmi sa presúvame k miestnej pláži a opäť v tyrkysovej vode schladíme už naše pomerne rozpálené telá. Po starej známej SP90-tke sa vraciame späť do nášho letoviska.

Dĺžka trasy 91km, prevýšenie 1025m.

V štvrtok 28.5. odchádzame na výlet loďou po ostrovoch La Maddalena. Loď vychádza z prístavu Santa Teresa Gallura. Sem nás privezie autobus. Plavíme sa popri ostrove Budelli a ďalej zakotvíme pri zálive ostrova Cala Santa Maria, kde opäť v neuveriteľne tyrkysovej vode ovlažíme naše telá. Plavba pokračuje na hlavný ostrov Maddalena, kde zakotvíme v rovnomennom meste, Tu nás čaká krátka prechádzka po starobylom centre. Opäť nasadáme na loď a plavíme sa na ostrov Spargi, kde máme opäť na výber kúpanie sa na viacerých tyrkysových plážach. Počasie je priam ukážkové, tak to využívame. Plní dojmov z tejto stredomorskej oblasti sa vraciame do nášho letoviska.

V piatok 29.5. sa vyberáme pozrieť si ďalšie blízke letovisko, kde sú momentálne ubytovaní ďalší cyklisti zo Slovenska z našej cestovky. Toto letovisko zvané Isola Rossa je situované priamo pri mori a pôsobí už skôr v štýle Riviéry. Od nás je vzdialené niečo cez 20 km a dostaneme sa k nemu cez mesto Paduledda (cca 200m nad morom). Čaká nás potom celkom riadny zjazd, ktorý bude treba aj naspäť opačne zas vystúpať. Na to teraz ale nemyslíme, užívame si prehliadku krásneho letoviska, navštívime starú strážnu vežu, pobicyklujeme sa po palmovo oleandrových uličkách a zasadneme v jednej z mnoho malých kaviarničiek, kde ochutnáme kapučínko a zmrzlinu. Zvyšok dňa sa oddávame slneniu a kúpaniu na miestnej pláži. Niektorí sa cestou domov vyberieme navštíviť ešte neďalekú, pomerne obrovskú pláž Di Li Junchi. Odtiaľto cez mesto Badesi sa dostaneme na starú známu SP90-tku a po nej do nášho letoviska.

Dĺžka trasy 54km, prevýšenie 1014m.

Ako každý večer, tak aj tento sa stretneme na jednej z terás našich apartmánov a pri dobrom vínku a niekedy aj speve debatujeme dlho do noci o nevšednosti našich zážitkov.

V sobotu 30.5. začíname baliť, ale keďže je času do odchodu ešte dosť, využijeme posledné voľné chvíle na kúpanie sa v miestnych čarovných zátokách, ktorých sa nejako nevieme nabažiť.

Odchádzame. Bude nám smutno, veď sme zažili cyklodovolenku ako v raji. Užili sme si síce pomerne kopcovú cyklistiku, ale zvládali sme ju spoločnými silami a ako odmenu sme si vždy dopriali kúpanie v neuveriteľne čistej vode. Veľa sme toho videli, veľa sme sa toho naučili, ale hlavne spoznali sme sami seba a utvrdili sme sa, že sme boli dobrá cyklopartia.

Ľuboš Kraic

Akcia Lefantovce-Oponice 17.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Juraj Poláček, Ľuboš Kraic, Igor Matkovčík, Vladimír Oravec, Vladimír Naď, Pavol Vrábel, Denis Vrábel, Mirka Valovičová, Daniel Polák a Božena Ilavská

Ako hostia: Stanislav Macejka, Jozef Kováč, Kornel Ninis

Poslednú nedeľu sa za vcelku príjemného, len trochu veterného počasia uskutočnila plánovaná cykloturistická akcia z kalendára MKCK, ktorej cieľom boli tento krát Horné Lefantovce a Oponice. Na železničnej stanici v Piešťanoch sa zišlo 13 cyklistov odhodlaných zdolať pomerne náročnú trasu:
Piešťany Ratnovce Svrbice Orešany Horné Otrokovce Dolné Otrokovce Merašice Kapince Šurianky Perkovce Čakajovce Jelšovce Výčapy-Opatovce Koniarovce Dolné Lefantovce Horné Lefantovce penzión Dolina Horné Lefantovce Oponice Kovarce Ludanice Horné Obdokovce Veľké Ripňany Behynce Radošina Banka Piešťany.

Žiaľ, technická závada na bicykli (defekt) znemožnili Božke Ilavskej vyraziť spolu s nami na trasu a tak nás prišla aspoň na mestskom približovadle odprevadiť na stanicu. Po oprave defektu vyrazila ako samostatné jednotka po našich stopách a takto absolvovala cca polovicu plánovanej trasy.

Z Piešťan sme preto vyrazili len 12-ti smerom na Ratnovce, Svrbice, Orešany a Horné Otrokovce, trasu, ktorá je medzi Piešťancami známa ako Malé Pyreneje. Pomerne náročný terén zaskočil Dana Poláka, ktorý toho poslednú dobu moc nenajazdil a ani jeho cestný bicykel s prevodmi na rýchlo nebol najšťastnejšou voľbou, preto sa v Horných Otrokovciach od nás odpojil a samostatne pokračoval na Tepličky, Hlohovec a domov.

Takže po tejto, našťastie už poslednej strate, pokračovala ďalej už len čistá „futbalová jedenástka“ a bola to teda poriadna jazda. Až do Čakajoviec sme totiž chytili vietor do chrbta a tak sme mierne zvlnený terén s dvoma menšími stúpaniami prefičali rýchlosťou chvíľami nad 30 km/hod. Po krátkom občerstvení v Čakajovciach však prišlo veľmi rýchle vytriezvenie, nakoľko vietor sa potvora neotočil a naša rýchlosť tým pádom radikálne poklesla. Nevadí, aspoň bolo viacej času na kochanie sa okolím, preto pozornejším neušla pozlátená socha V. I. Lenina v sklenenej vitríne (asi aby mu nepršalo na hlavu) v predzáhradke rodinného domu miestneho vyznávača bývalého režimu v jednej z dedín. Čo už, každý sme nejako postihnutý.

Po ďalších pár kilometroch sme dorazili do prvého hlavného cieľa, Horných Lefantoviec, presnejšie do lokality nad obcou, v ktorej sa nachádza kaštieľ s parkom (v minulosti Liečebný ústav v Lefantovciach, dnes bohužiaľ nevyužívaný a pomaly chátrajúci) a penzión Dolina. Tu musím vyzdvihnúť ústretovosť personálu, ktorý nám napriek tomu, že mali takmer plno, z vlastnej vôle a veľmi rýchlo pripravil veľký stôl pre celú našu skupinu. A nakoľko majú aj veľmi schopného kuchára a veľmi príjemnú obsluhu, môžem návštevu tohto zariadenia len a len odporučiť.

Po obednej prestávke sme pokračovali ďalej do druhého hlavného cieľa, Oponíc. Tu sa nachádza kaštieľ, ktorý za výdatnej finančnej investície (11 miliónov Euro) zahraničného investora vstal takpovediac z mŕtvych a z totálnej ruiny sa zmenil na 4-hviezdičkový hotel. Súčasťou kaštieľa je tiež slávna Apponyiovská knižnica, ktorej prehliadku s výkladom časť z nás absolvovala. Bolo veľmi smutné počúvať vyprávanie sprievodcu, ako barbarsky sa správali súdruhovia v minulom režime ku kultúrnemu dedičstvu, v tomto prípade ku vzácnym knihám, z ktorých mnohé, ručne písané, majú vyše 500 rokov, ako priamo v knižnici spolu s knihami skladovali zemiaky a inú úrodu, ako sa v knižnici vďaka absencii akejkoľvek údržby premnožili potkany a červotoče, ako robotníci zhadzovali knihy z regálov na korby nákladných áut, … Značná časť kníh našťastie prežila toto nešetrné zaobchádzanie v depozitoch Slovenskej národnej knižnice v Martine a po náročnej reštaurácii sa vrátila naspäť do zrekonštruovanej knižnice do Oponíc. Dnes knižnica opäť slúži svojmu účelu, od znovuotvorenia ju videlo 80 000 návštevníkov (z toho tretina cudzincov), jej katalóg je dostupný na internete a po dohode z prevádzkovateľom sú knihy dostupné na študijné účely v priestoroch knižnice. Všetko vďaka zahraničnému investorovi, reštaurátorom a miestnym pracovníkom.

Po prehliadke knižnice sme vyrazili domov, pričom kondíciu peletónu preverili okrem dosť silného protivetra aj viaceré „hupáčiky“. Pred záverečným stúpaním na sedlo Havran sme sa ešte krátko občerstvili v Radošine (zmrzlina, kofola, kafíčko padli vhod), takže nasledovné stúpanie sme zvládli, aj keď niektorí museli načrieť hlbšie do rezervoára síl. Odmenou bol potom zjazd do Piešťan, kde bola akcia „slávnostne“ ukončená.

Záverom sa chcem poďakovať všetkým za účasť a dúfam, že sa nabudúce znova stretneme na ďalších pekných akciách.

Nakoniec ešte parametre:
– dĺžka trasy: 102 km

– celkové prevýšenie: cca 900 m

Juraj Poláček

Akcia Bradlo 9.5.

Bradlo sobota 9.5.2015

Akcie sa za MKCK zúčastnili: I. Naništa, J. Budoš, K. Lavor, H. Gurinová, B. Ilavská, Ľ. Kraic, P. Hovorka, M. Babišík, J. Benedikovič, J. Poláček, I. Matkovčík, A. Golier, J. Golier, P. Škoda, S. Studený, V. Oravec, M. Unger

Ako hostia: J. Šimončič, K. Julínyová, M. Julínyová, P. Julíny, N. Oravcová. R. Mocko, J. Balejíková

Za príjemného počasia sme sa v sobotu 9.5.2015 opäť vybrali pripomenúť si pamiatku M.R. Štefánika a zabicyklovať si v krásnom prostredí Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Pretože sme na vrchol Bradla smerovali zo smeru Trnava aj Piešťany / Vrbové, stretnutie na vrchole bolo plánované o 12:00. Trnavská partia bola rýchlejšia, napriek dlhšej trase cez Dobrú Vodu zvládli cestu rýchlejšie ako naša skupina, ktorá išla cez Prašník, Pagáčov a Dlhý Vŕšok. Trnavčanom výjazd z Brezovej navyše spríjemnili veľké skupiny motorkárov, ktorí si na rovnaký termín naplánovali svoj zraz na rovnakom mieste ako my.

Našťastie chata pod Bradlom bola prázdna a tak sme si tu mohli v kľude posedieť, občerstviť sa (rôzne nápoje, vraj dobrá tekvicová polievka a dobré bryndzové halušky) a porozprávať. Ale čas sa nedal zastaviť, niektorí sa ponáhľali do práce, iní na hokej alebo domov a tak sme sa opäť porozdeľovali a v skupinkách sme vyrazili rôznymi smermi na cestu späť.

Naša malá skupinka sa ešte tradične zastavila v Holotéch víške na Košariskách, kde sme sa stretli so Stanom a Helou, ktorí vyrazili o niečo skôr. Posedenie tu bolo tradične fajn, komplikácie a zdržanie spôsobila ale svadobná hostina, ktorá sa tu konala v rovnakom čase.

A už nás čakala len relatívne nenáročná cesta z Košarísk cez Beňov a Pagáčov do Vrbového a naspäť do Piešťan. Pekné počasie, dobrá partia a nálada sa podpísali pod vydareným cyklistickým dňom. Akcie sa zúčastnilo 17 členov MKCK a 7 hostí, časť povinností garanta sa odskúšal nováčik Andrej Golier, zvyškom v rámci výpomoci prispel Golier st. Nabudúce to už zvládne úplne sám.

Golier J.

Akcia Častovská 50-tka 8.5.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: J. Golier, M. Šuga, V. Naď, A. Kučerová, M. Babišík a P. Herceg

Ďalšia z plánovaných akcií v tomto roku sa uskutočnila 8.5. za ideálneho počasia (doobeda zamračené, poobede aj slnko).

Po prezentácii na námestí v Častej sme partia 6 turistov o 7:30 vyrazili na 35 km trasu a to už hodinu pred nami začal šliapať na 50 km trasu Babulo, aby stihol ešte nočnú zmenu na Atómke.

Prvá kontrola aj s občerstvením bola na – ako tradične – na Čermákovej lúke. Ďalej sme spolu pokračovali na Skalku, kde sa trojica z našej partie rozhodla skrátiť trasu na 25 km a odbočili z červenej zn. na modrú a cez Holind sa dostali na Sklenú hutu a ďalej po zelenej zn. do cieľa.

Druhá trojka sme zbehli do Sološníckej doliny a odtiaľ sme už len stúpali na Malú Vápennú, tam sa hrebeň obchádza z dôvodu ochrany sokolov, ktorí tam hniezdia a ďalej strmým stúpaním na Veľkú Vápenú (Roštún). To bol najvyšší bod dnešnej túry (752 m), ďalej po červenej na Uhliská. Tam bola kontrola a ľahké občerstvenie, potom už viac-menej rovina až na Sklenú hutu, kde sa čapovalo pivko.

Po krátkom odpočinku nás čakalo posledných 8 km. V cieli sme boli o18:30. Prvá trojica už bola na ceste domov a aj my po dobrom guláši, pivku a kofole sme vyrazili na cestu domov.

Celkovo na tejto turistickej akcii sa zúčastnilo vyše 800 turistov a to na všetkých trasách – od 5 do 50km.

Zapísal P. Herceg

Dobrá Voda 26.4.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: Naništa, Fáziková, Hovorka, Poláček, Antal, Ševčík, Kliha, Nádaský, Matkovčík, Surovčík, Nováková, Gurínová, J.Čavojová, Michalec, J.Golier, Šuga, Ilavská, Budoš, Lavor, D.Ješko, Herceg, Babišík, Naď, Benedikovič, Oravec, Studený, Unger,

Ako hostia: J.Bilčík, B.Čambál, I.Šikula, M.Liška, D.Janus, H.Miklovičová, J.Miklovič, J.Kosáč,

V poradí štvrtá plánovaná akcia (z toho druhá cyklo) na tento rok mala už tradične bohatú účasť. Skupinky cyklistov zo všetkých smerov sa stretli okolo poludnia na Dobrej Vode v miestnej reštaurácii. Tí hladnejší si dopriali niečo z jedálneho lístka, smädnejší z nápojového a hovorilo sa hlavne o ďalších plánovaných cykloakciách, kto sa ich zúčastní a kto nemôže a ďalšie záležitosti okolo toho.

Škoda, že mnohí sa hneď po uvítaní veľmi ponáhľali (asi domov), takže tradičná spoločná fotka nebola. A tak sme sa postupne v malých skupinkách rozišli na všetky strany, aby sme sa o nejaký čas znovu stretli na ďalšej plánovanej akcii.

Paľo Herceg

Stretnutie na Jašteri 19.4.

Akcie sa zúčastnili: I.Naništa, D.Fáziková, P.Škoda, M.Ševčík, M.Šuga, A.Masaryková, B.Ilavská, D.Polák, P.Vrábel, M.Valovičová, D.Vrábel, H.Gurínová, J.Benedikovič, J.Michalec, J.Čavojová, D.Surovčík, E.Kraicová, Ľ.Kraic, M.Nižnanský, J.Poláček, J.Kliha, V.Oravec, J.Nádaský, I.Matkovčík, J.Budoš, M.Babišík, A.Nováková, K.Lavor, Ráno nás v Trnave prišiel na štart vyprevadiť V.Naď.

Hostia: M.Lukačovič, D.Janus, I.M.Ondrášiková, N.Oravcová, V.Mikesková, V.Kobelovský, D.Kobelovská, V.Dusíková.

Po dlhej zimnej prestávke sme opäť „oprášili“ naše 2-oj kolesové „tátoše“ a privítali nový cyklorok jazdou na Jašter. Zraz v Trnave bol o 10 hod pred športovou halou na Rybníkovej ul. Počasie bolo vcelku svieže- jarné teplota vzduchu cca 8 st. C. Našťastie ustal vietor a objavilo sa slnko ktoré rýchlo zohrievalo naše „skrehnuté“ duše. Pišťanci mali zraz pri kruhovke v cca rovnakom čase. Po tradičnom zvítaní a „štartovej“ fotografii vyrážame na cestu „odkrajovať“ prvé jarné km. Cez Kopánku ideme okolo letiska smerom na Malženice- Trakovice- Hlohovec. Na začiatku mosta do HC odbočujeme vľavo na hrádzu Váhu až prídeme k starému železničnému mostu. Prejdeme ním do HC na cyklochodník pri štadióne. Príroda okolo ožíva zeleňou a stromy sa „obliekajú“ do kvetov. Rybári pri Váhu tiež skúšajú uloviť prvú jarnú rybu. No nás čaká ešte pár km a po jazde uličkami vidíme na úpätí svahu za HC cieľ našej 1 túry Viechu Jašter.

Tu sme dnes o „čosi“ skôr ako obyčajne keďže „tradičnú“ zastávku v Trakoviciach vynechávame. Na dvore pred Jašterom nás už čakajú priatelia (-ky) z Piešťan a okolia. Akciu prišli podporiť aj hostia z KST Bezovec s V.Mikeskovou.

Úderom 12. hod. je otvorená aj viecha a tak zasadáme do lavíc pekne dostavanej terasy. Príjemná a rýchla obsluha čoskoro nosí na stoly požadované jedlá a nápoje. Rozbieha sa debata o plánovaných akciách v r.2015. Zároveň prebieha aj skúška návlekov k cyklooblečeniu. Predseda klubu navrhuje zakúpiť určité množstvo reklamných predmetov (perá a reflexné pásky s logom klubu) určené na propagáciu klubu ako aj pre darcov 2%. Spomenieme si aj na chorého Martina G. ktorému držíme palce a prajeme mu skoré uzdravenie.

Na Jašteri sa k nedelnému obedu k nám pripájajú Janči a Milan. Dnes sú v „civile“ lebo idú ešte o chvíľu na smenu do EBO. Ceníme si aj takúto aktivitu. S hospodárkou klubu „doriešujeme“ platbu členských známok za r.2015. Po obede a občerstvení nasleduje fotenie na dvore pred Jašterom. Lúčime sa s priateľmi (-kami) a tešíme sa na 2. cyklojazdu na D.Vodu. Cestami aj „necestami“ sa opäť vraciame domov. Cyklosezóna MKCK 2015 je úspešne OTVORENÁ.

zapísal: I.Naništa

Kremnica – bežky 7.3. – 8-3.

Zimný prechod Kremnickým pohorím 7.3. 8.3.2015

Akcie sa za MKCK zúčastnili:J. Budoš, P. Herceg, V. Naď, I. Naništa.

6.3.Príchod

V piatok podvečer sme prišli autom do Kremnice, kde sme sa stretli U modrého kocúra s Julom. Po nočnej prechádzke po Kremnici sme sa vrátili do hotela.

7.3. prvý deň trasa : Turček-Jegorovka-Flochová-Tabla-Kordické sedlo-Skalka

Ráno nás autobus odviezol na Turček, odtiaľ nás čakala rozrytá, ale našťastie zamrznutá cesta smerom na chatu Jegorovku. Tu sme sa konečne dočkali snehu na bežkovanie. Čím vyššie sme pokračovali aj stopa sa vylepšovala. Na kopci nad Jegorovkou pri pravidelnom občerstvení sa mi podarilo zlomiť bežku. Nebolo to naschvál i keď to tak vypadalo. Bežku som oblepil páskou a dúfal som, že nejako dôjdem na Skalku. Vlado a Igor zaostali, kochali sa asi viac prírodou. Za Flochovou sme stretli Heňa s priateľom. Zjazdy z Flochovej boli dobré, lebo stopa bola mäkšia, pre mňa to bolo ešte pomalšie, lebo zlomená bežka sa mi viac zabárala do snehu. Od vrcholu Tabla sa začínali výhľady na Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Na Václaváku sme stretali viac a viac bežkárov, ktorí si len tak vychutnávali stopu, alebo pretekali o život. Cestou na Skalku nás míňal skúter so saňami horskej služby, v ktorých bol zranený pacient, neskôr sme zistili, že to bol náš Vlado, ktorý sa šmykol na zamrznutých hrudách a poranil si bok. Horská služba ho priviazala na sane ako múmiu. Počasie bolo gýčové azúrová obloha a bez vetra. Na Skalke sme sa najedli, doplnili tekutiny a autobusom sme sa dostali domov do hotela. Večer sme veľa neposedeli, boli sme dosť unavení.

8.3. druhý deň trasa : Skalka-Králické sedlo-Tri kríže-Hostinec-a späť

Začínali sme na Skalke, najprv sme chceli ísť na Limbu, ale nakoniec sme zmenili plán, začali sme stúpať cez zjazdovku smerom na južný okruh. Zranený Vlado ma zachránil, požičal mi bežky aj boty.

Začalo sa rysovať opäť pekné počasie. Naskytli sa nám úchvatné pohľady na Veľkú Fatru, kde sme rozpoznávali Krížnu, Rakytov a Smrekovicu. Napravo sme videli hrebene Nízkych Tatier a v strede dominovali Roháče. Dolu sa kľukatili hlboké doliny, ktoré viedli až do Banskej Bystrice, ktorá bola v opare. Vyhliadky boli dosť strmé, stačil malý chybný pohyb na bežkách a bol by problém dostať sa z doliny. Ja som si vychutnal zjazdy po upravenej stope na dosť rýchlych bežkách. Na chate Hostinec sme dostali plný tanier vynikajúceho gulášu. Pocit šťastia sme vylepšili dobrou horcovkou v slnečnom kúpeli. Po nespočetných záberoch pri fotení s priateľmi, známymi, alebo len tak s peknými babami sme sa vybrali naspäť na Skalku. Neponáhľali sme sa naberali sme energiu z krásneho počasia a mali sme celkom dobrú zásobu piva v ruksakoch, čiže sme dopĺňali aj nejaké B-vitamíny. Na Skalke pod zjazdovkou, ale aj v Limbe v skibare a nakoniec v krčme Pod orgovánom v Kremnici sme ukončili akciu. Doma v Trnave sme si ešte spomenuli na naše ženy a ich sviatok a kúpili sme im kvetinku.

Musím vyhodnotiť túto akciu za veľmi vydarenú, lebo som strávil víkend s priateľmi v neskutočnej atmosfére našich hôr.

Jano Budoš

Ondrova túra 24.1.

Ondrova túra 24.1.2015

Akcie sa za MKCK zúčastnili: M.Babišík, J.Budoš, I.Naništa, V.Naď, P.Herceg, Juraj a Martin Golier, B.Ilavská, H.Gurínová, J.Michalec, J.Poláček, V.Oravec, S.Studený, Jozef a Editka Antalovci.

Ako hostia: R.Stachovičová, A.Čičmanová, M.Časná, Peter Štibrány, Peter Chnapko, (ráno prišiel pozdraviť na štart na D.Vode M.Šuga).

Krátky popis trasy: Trasa bola navrhnutá v spolupráci s Jankom Budošom, leví podiel na návrhu má Juraj Golier, ja som bol len sprievodca. Ondrova túra sa uskutočnila 24.1.2015 po trase: Dobrá Voda cintorín – zrúcanina hradu Podmariáš – bývalá horáreň – smer lúky nad Dobrou Vodou – križ. s červenou značkou- smerom na Piešť/ lúky – Planinka (poľovnícky zámoček)- okrajom lesa, popri Segedínu do obce Dechtice.

Ráno 24.1. 2015 sme nastúpili trnavská partia na autobus smer Dobrá Voda. V Dechticiach k nám pristúpila piešťanská partia a na Dobrej vode sme sa stretli v reštaurácii pri kostole s poslednou skupinkou na čele s ostrieľanými borcami: P. Hercegom, V. Naďom a M. Šugom. Po krátkom zvítaní a tekutom občerstvení sme sa pobrali na trasu . Krátka zástavka na cintoríne, zapálenie kahancov a krátky príhovor nášho predsedu Igora na pamiatku nášho zosnulého člena Ondra Stríža. Po nej pokračujeme ku zrúcanine hradu. Tu sa zastavujeme pri náučných tabuliach, kde zisťujeme o.i., že okolie Dobrej Vody spadá do tektonickej oblasti s najväčším výskytom zemetrasení na Slovensku. Po krátkom občerstvení v najvyššej časti hradu pokračujeme do rekreačnej oblasti Podmariáš po zelenom náučnom chodníku. Tu sa čakáme a pokračujeme smerom k horárni a pri nej začína ostré stúpanie nad rekreačné chaty. Po krátkom občerstvení aj s koláčikmi od dievčat z turistického oddielu Spartak Trnava pokračujeme vrstevnicovo ku križovatke s červenou značkou a schádzame na asfaltovo – kameňovú cestu smer stará fabrika Dobrá Voda.

Asi po kilometri stúpame prudko na Piešte (tak volajú Dobrovoďania lúky nad obcou). Hore pri poľovníckom domčeku sa čakáme a občerstvíme. Popri lese a lúkach pokračujeme dolu dolinkou až k poľovníckemu zámočku Planinka, ktorý je momentálne v súkromných rukách. Tam nás silným štekotom privítalo niekoľko psov a jeden orech, ktorý nebol na reťazi. Prechádzame okolo jazierka a miernym stúpaním sa dostávame na priamu spojnicu do Dechtíc. Pri kríži (posledná zástavka pred kameňolom) sa lúčime s ostatnými, ktorí idú na autobus do TT, Trstína a HC a my zostávajúci (Babišík, Chnapko J. Golier) pokračujeme na Svätodušnicu (kopec, na ktorom sa zjavila údajne Panna Mária vizionárovi a povedala mu, že na tomto mieste chce chrám) , okolo prameňov, na Boričku (pozn. kopec, na ktorom sa údajne zjavila v r. 1995 Panna Mária). Prechádzame cez vinice, okolo Románskej kaplnky, cez cintorín, kde sa Juraj aj zastavil pri hrobe svojich prarodičov. Odtiaľ je to len na skok do stredu dediny, kde ešte nachádzame predposledných účastníkov (my sme poslední) spomienkového pochodu v Pizzerii pri artézskej studni. V Pizzérii Juraj, Martin, Peter a Božka zostávajú so mnou, až do príchodu autobusu do TT a oni autom vyrážajú do Piešťan. Počasie bolo vrtkavé, celú trasu nám padal drobný sneh. Príjemne sme boli prekvapení hojnou účasťou ženského pokolenia.

Milan Babišík

Starý plášť 6.1.

Akcie sa za MKCK zúčastnili: V. Naď, J. Budoš, M. Babišík, Ľ. a E. Kraicoví, I. Naništa, J. Golier, J. Poláček a V. Putera.

Ako hostia: A. Kučerová, D. Kraic.

Na začiatok Nového roku 2015 na sviatočný deň Troch kráľov sme sa vybrali do Malých Karpát na zimný výstup na neznačkovaný vrchol Starý plášť. Počasie vyšlo presne podľa SHMU, teplota mierne pod nulou, bezvetrie a belasá obloha. Len guľatý mesiac končil svoju púť na oblohe.

Po tradičných úkonoch, ako novoročné podanie rúk a počastovanie sa energetickými nápojmi, sme sa vybrali z parkoviska na Jahodníku smerom k jaskyni Driny. Prekvapila nás zimná krajina s výškou snehu do 20cm. Po turistickom chodníku sme dorazili na križovatku ciest Nad Vlčiarňou a ďalej sme postupovali po najvrchnejšom traverze pod hrebeňom Čelo – Veterlín.

Tu sa nám začali ukazovať krásne výhľady na hrebene a doliny, no a bolo by hriechom sa nezastaviť, pokochať sa a aj občerstviť sa. V diaľke sa nám ukazoval Lošonecký kameňolom po začiatok hrebeňa Čierna skala. Náš traverz sa skončil na križovatke s cyklocestou, z ktorej sme neskôr odbočili na zvážnicu pod Čiernou skalou. Táto bola prešliapaná jednou osobou, asi poľovníkom.

Na konci zvážnice nás čakal stupák na Starý plášť. Tu sme stretli troch turistov, ktorí dodržovali pravidlo, že na Troch kráľov sa na vrchol môže len v skupinkách po troch. Na vrchole okrem sviežeho vzduchu, závejov snehu a starých stromov sa nám naskytol pohľad na Lošonec, Orešanskú priehradu a hrebeň pokračujúci Klokočom až na Vápennú. Nevedeli sme sa vynadívať na tú nádheru, ale zima nás vyhnala do doliny. Milan nám chcel ukázať vzácnu symbiózu buka a duba, ale nakoniec sme to v lese nenašli. Musíme sa sem ešte vrátiť, lebo toto miesto ešte stojí za náš pot a boľavé nohy, lebo nič nie je zadarmo.

Cesta dolu bola dosť náročná pre sneh a popadané haluze. Slnko sa postupne začalo strácať za horizont a v lese sa začínalo šeriť, takže sme zvolili najbližšiu cestu na parkovisko. Cez horáreň Polámané po žltej značke sme dorazili do vyhriatej reštaurácie, kde sme doplnili sily a neskôr sme sa rozbehli domov za svojimi rodinami.

Jano Budoš